Prezidentka varuje celý svet pred udalosťami na Slovensku a pred tým,aby sme sa nevydali maďarskou cestou a prestali podporovať dodávky zbraní na Ukrajinu.
V niekoľkých blogoch prinášam voľný preklad podstatných častí prednášky Vukicsa Ferencza, maďarského pegagóga na Univerzite verejných služieb, podplukovníka, analytika a odborníka na otázky bezpečnosti. Prednáška trvá takmer dve hodiny, celú si ju v maďarskom jazyku môžete vypočuť tu Vukics Ferenc – A háború utáni Magyarország. Miklósfa 2023.06.01. – YouTube
Aby sa čitatelia mohli zamyslieť na tým, čo môže formovať maďarský postoj k vojne na Ukrajine.
“V susedstve prebieha vojna, hoci myslíme, že nie až tak blízko, ale dosť blízko na to, aby nás zaujímala, keby sme napríklad žili v Brazílii alebo v Argentíne, asi by to bolo iné, ale keďže sa jedná o blízky vojenský konflikt, tak nás zaujíma.
Navyše pred niekoľkými desiatkami rokov sme boli konfrontovaní s tým, čo sa stáva, keď sa rozpadáva jedna krajina, keď začal juhoslovanský konflikt. Tam sme tiež pozorovali ako sa krok za krokom situácia eskalovala a ako sa môže zmeniť na genocídu, teda tak, ako to v skutočnosti nikto nechcel. Teda väčšina tam žijúcich obyvateľov to vôbec nechcela a nakoniec ich tam predsa dostali.
Keď bosniansky prezident Izetbegovič pristal na to, že sa dohodne s Chorvátmi a Srbmi a podpíšu mierovú zmluvu, navštívil ho americký veľvyslanec v Juhoslávii, v Belehrade, a ubezpečil o bezpodmienečnej podpore zo strany USA armádu Izetbegovica, ktorá inak stála pred porážkou. To viedlo k tomu, že Izetbegovic odmietol podpísať mierovú zmluvu pripravenú európskymi krajinami, ale rozhodol sa pokračovať v boji na základe americkej podpory. Dôsledkom toho bolo, že sa v južnej časti Juhoslávie, objavili džihádisti, financovaný Američanmi, ktorý nehovorili jazykom obyvateľstva, nerozumeli mu, a výsledkom bolo rozpútanie brutálnej vojny. Jedna strana ukázala určitú mieru brutality a druhá sa snažila dokázať, že je schopná ešte väčšej brutality. Rany z tejto vojny sa dodnes nevyliečili. Vidíme to aj na situácii v Kosove, darmo prebehli dlhé roky, a pocit krivdy nepominul. Ak vieme, že Juhoslávia je sud s pušným prachom, keď sa poobzeráme okolo seba, vidíme viacero takýchto sudov s pušným prachom. A tu sa natíska otázka, aká budúcnosť čaká nás. Kto má deti, kto má plány do budúcnosti, kto niečo očakáva od života, toho trápi ako sa vyvinú udalosti.
Obyvatelia východnej Európy vymierajú. To, čoho sme teraz svedkami, je vymieranie civilizácie. Od roku 1980 tohto obyvateľstva sústavne ubúda. Nerodí sa toľko detí, aby nahradilo obyvateľov v týchto krajinách. Keď som chodil do školy, učili sme sa, že Maďarsko má 10,9 milióna obyvateľov. V súčasnosti tu žije 9,3 milióna Maďarov tak, že spoza hraníc sa prisťahovalo približne milión obyvateľov. A v rovnakej situácii je celá východná Európa, je úplne jedno či hovoríme o Rusoch, Chorvátoch, Poliakoch, Slovákoch. Najlepšie sú na tom Češi, kde sa rodí 1,9 dieťaťa.
Na udržanie počtu obyvateľov v krajine je potrebné 2,1 dieťaťa, čo sa u nás nerodí, takže sme v pomalom procese vymierania. A z detí, ktoré sa u nás narodia, ktoré vychováme, vyškolíme, sa podstatná časť rozhodne, že opustí krajinu a bude žiť v zahraničí, kde bude plátať tie medzery, ktoré si spôsobila západná spoločnosť. Keď si uvedomujeme, že sa rodí menej detí, z nich mnohé nebudú pracovať v Maďarsku a chrániť záujmy Maďarska, jedná sa o proces, ktorý sa postupne zrýchľuje. Tým, že ľudské a materiálne zdroje, ktoré nám tu ostanú budeme vynakladať na to, aby sme sa zahrali na „ kozácky tábor“ strážiaci hranice, že budeme míňať peniaze na to, aby sme držali veľkú armádu, nakupovali predražené zbrane.
V súčasnosti komisia zložená zo zástupcov demokratov a republikánov prešetruje, v akých cenách Pentagon nakupuje zbrane. Sú veľmi predražené. Napríklad také rakety Stinger, začiatkom 90 rokov sa dali kúpiť za 20000 dolárov, teraz sa predávajú za 400000 alebo 200000, podľa typu, aj keď zohľadníme infláciu, aj tak sú ceny 7 násobné. Nech nikoho nepomýli to, keď sa tu hovorí o tom, že sa zvýšia výdavky na zbrojenie na 2% HDP, že za to nakúpime viacej zbraní. Nie kúpime rovnaký počet, alebo 2x alebo 3x drahšie. Teraz keď sa vyčistia sklady zbraní v jednotlivých krajinách vo vojnovom konflikte, nové zbrane sa budú predávať extrémne predražené. Americká vyšetrovacia komisia, ktorá vyšetruje prehnané ceny, zistila, že na niektorých zbraniach je až 40 násobný zisk. Zbrojárske firmy navyše dodávajú zbrane bez technologického popisu zbraní, čo je ich tajomstvom, a preto ak sa zbraň pokazí, môže ju opravovať len zbrojárska firma, pričom pri nákupe zbraní cena za opravu a servis a inovácie, určená nie je. Keď som ja chodil na vojenskú akadémiu, učili sme sa technologický popis a konštrukciu každej časti zbrane, hasiaceho prístroja, rakiet a všetkého. U týchto nových zbraní nič z toho nevieme. Opraviť ich vie len firma, čo ich vyrobila. Pri výdavkoch na zbrane v USA nie je ani verejná súťaž. Výdavky na zbrojenie patria k diskrétnym výdavkom, teda nie je treba rozpisovať a vyúčtovať na čo boli vynaložené. Zbrane sa kupujú sa priamym zadaním.
Takže keď to zhrniem, nerodí sa dosť detí. Z 1,2 sme to vytiahli na 1,5, ale v 70 tych rokoch, sa narodilo 220000 detí, a teraz v minulosti boli časy, keď sa narodilo len 86 -88 tisíc detí, teraz sa to zvýšilo na 93 tisíc. A keď sa narodili moji rodičia, rodilo sa 250 tisíc detí.
A ak obmedzené zdroje, ktoré máme, nevenujeme vzdelávaniu, rodinnej politike, zdravotnej starostlivosti, alebo budeme ich míňať na plnenie cudzích záujmov, nákup obrovského množstva zbraní, a staneme sa ochrancom východných hraníc prosperujúceho západu, náš štát zanikne.
Rozumieme vôbec tomu, čo sa deje okolo nás ? Ako povedal náš premier, ťažko povedať, či vojny vymysleli preto, lebo sa nimi dá reorganizovať spoločnosť, alebo počas vojny prišli na to, že sa ňou reorganizuje spoločnosť. Ale isté je, že v súčasnosti táto zmena prebieha. Preskupenie síl, hospodárskych a iných zdrojov. Napríklad upozorním na jednoduchú vec, doteraz sme boli súčasťou Rusko- Nemecko – Čínskej spolupráce a mali sme na tom ekonomický prospech, tak toto bude zničené. Nový model má byť, všetky technológie zo Západu, potraviny zo Západu, všetko bude musieť prichádzať cez USA, a tie dosadia takých obchodných zástupcov a riaditeľov, ktorí budú hájiť výlučne americké záujmy. A každý, kto zbohatol iným spôsobom, ten bude zlikvidovaný.
V Európe sa chystá výmena elít, a jej výsledkom bude, že nakoniec si nebudete mať z koho vyberať. Keď vypukla vojna, môj už nebohý otec sa pýtal, ako je možné, že ľudia sú stále takí hlúpi, že sú ochotní zabíjať jeden druhého. Že tu v 21. storočí sme ochotní zabíjať človeka, ktorého sme nikdy nevideli, ktorý nám neublížil, ktorému sme my nechceli ublížiť. Stále budujeme svet, v ktorom nás iní navedú na to, aby sme bojovali proti niekomu, kto proti nám bojovať nechcel, s kým sme ani my nechceli bojovať, bez toho, že by nám ublížili, a predsa ich považujeme za nepriateľov.
Ešte nepochopiteľnejšie je to v prípade Ukrajiny, kde v jej strede a na východe, skoro nejestvuje rodina, ktorá by nemala takmer tucet príbuzných v Moskve alebo Petrohrade, kde napriek úsiliu vlády stále 35 – 50 % domácností hovorí rusky. Na toto hovorí západné velenie, že to nie je až taká chyba, keď sa Rusi zabíjajú navzájom, lebo to je ich názor na túto vec. Samozrejme to nehovoria verejnosti, tam používajú kvetnané reči, ale najdôležitejšie pre nich je to, že tam nemusia poslať nikoho zo svojich. Keď vidíme, že Ukrajinci tak divo a bezočivo hovoria s celým svetom, tak sa nečudujme. Ukrajincom povedali a oni uverili tomu, že sú „egerským hradom“, ktorý bráni všetkých ostatných pred vpádom tureckých hord a oni sú tí, ktorí chránia slobodu. A keď teda oni majú bojovať a zomierať za nás všetkých, my posielajme lietadlá, zbrane, peniaze vojakov. A teda je samozrejmé, že sme drzí a niekedy nerobíme to, čo sa od nás očakáva, lebo často máme pocit, že ste nás v tom nechali samých.
Ukrajinci sa dostali do tohto stavu preto, lebo sa vzdali vlastnej nezávislosti. V súčasnosti sa nerealizujú národné záujmy, nie za ne zomierajú Ukrajinci, keby to tak bolo, po vypuknutí vojny by prijali mierový návrh, ktorý predložil Naftali Benet, v marci minulého roku, kedy sa aj dohodol so Zelenským a Putinom, že sa Ukrajinci vzdajú ambícií vstúpiť do NATO a ruské vojská sa stiahnu z ich územia. A na území Donbasu a Luhanska bude kultúrna a jazyková autonómia. Keby to prijali, Ukrajina by mala zachované hranice z roku 1991 a nemuselo by zomrieť 200 tisíc ľudí a nemuselo sa zraniť takmer trištvrte milióna ľudí. Ale toto sa nestalo, lebo sa objavil britský premiér Boris Johnson, podobne ako sa u Izetbegovica objavil americký veľvyslanec a povedal, že európskymi štátmi vypracovaný mierový plán neprijmú a do nekonečna budú bosniakov podporovať vo vojne.
To nekonečno znamenalo aj to, že v Tuzle vystúpili z lietadla mudžahedíni financovaní USA a začali ľuďom odrezávať hlavy. A od tohto momentu sa vojna premenila na peklo. To sa stane, kedy sa medzi strany zamieša veľmoc a prisľúbi im podporu, tieto precenia svoj geopolitický význam, precenia svoju dôležitosť a úlohu v konflikte. To sa stalo aj Ukrajincom, ktorý vyhlásili, že vojna sa musí skončiť tak, že 150 km do vnútrozemia Ruska sa stane demilitarizovanou zónou, ktorá bude zabezpečovaná ukrajinskými a medzinárodnými silami, priemysel tohto územia má vyprodukovať náhradu škody spôsobenej Ukrajine vojnou, majú vydať všetkých vojnových zločincov a Ukrajina má získať právo dohľadu nad ruským jadrovým arzenálom. O tejto demilitarizovanej zóne hovoril Budanov už pred rokom, že to sú ich plány, vtedy si všetci mysleli, že to bol brept, ale odvtedy to potvrdil Zelensky aj Podoljak. Zelenský pred pár dňami vyhlásil, že ich vojna nie je len o tom, oni nebojujú len za Ukrajinu, alebo bojujú za všetky neslobodné národy Ruska. K tomu treba vedieť, že existuje západom financovaná organizácia s názvom „ Slobodné národy Ruska“, ktorá sa pravidelne stretáva v Prahe a majú veľké konferencie na tému, na koľko častí je treba rozdeliť Rusko. Tí, ktorí majú tieto plány veľmi nepoznajú Rusko, že ako by vyzeral svet, a čo by sa stalo s 6000 jadrovými hlavicami, do koho rúk by sa dostali.
Na druhej strane tento štýl komunikácie zo strany Ukrajiny a západu, je jednoznačným signálom pre Rusko, že nemá inú možnosť, len ísť vpred, pretože sa usilujú o jeho zničenie. Nemajú o čom hovoriť, rokovať, že Rusko chcú zničiť. Na to Rusko povedalo, že ak má byť svet bez Ruska, tak nech je svet radšej zničený. To nie sú príliš dobré správy. A vidieť , že sme začali napríklad s prilbami a ja som sa osobne hádal s mnohými odborníkmi, ktorí na začiatku hovorili, že o lietadlách určite nebude žiadna reč. Ale ja som ich presviedčal o tom, že môžu uveriť, že postupne sa dostaneme aj k lietadlám a konflikt bude eskalovať.
A dnes si musí každý uvedomiť, že Európa už je vo vojnovom konflikte s Ruskom. Keď vypukla vojna, odborná právnická poradná komisia Bundestagu zaujala stanovisko k tomu, či je dodávanie zbraní považované za účasť vo vojnovom konflikte a uzavreli, že to nie, ale cvičenie vojakov na území Nemecka už je priamou účasťou na vojnovom konflikte. A čo teraz robíme? V celej Európe cvičíme ukrajinských vojakov.
Na to niektorí namietli, že aj Maďarsko cvičilo vojakov, ale je rozdiel, keď pripravujete jednotky na odmínovanie a zdravotníkov na ošetrovanie vojakov, a tým nerozvíjate ich bojové a útočné schopnosti. Ale tí čo pripravujú strelcov, obsluhu rakiet, tankov, tí áno. Všetky krajiny, ktoré cvičia vojakov na Ukrajinu, sú stranou vojnového konfliktu. Z krajín EU to nerobí len Maďarsko a Rakúsko. Okrem toho sú všetky krajiny EU vo vojne s Ruskom. A tu je veľmi dôležité, že nie to zaváži, čo si o tom myslíme my, ale čo si o tom myslí Rusko. A čo si o tom myslí Ukrajina. A oni si o tom myslia toto.
A tu nezáleží na tom, že EU a USA vedú túto vojnu ako zástupnú, od toho táto vojna existuje. Vznikol problém, že pre F 16 nie je riadne letisko na Ukrajine. Preto povedali, že by sa mohlo stať, že tieto lietadlá vzlietnu z územia Poľska, alebo Slovenska, odletia na Ukrajinu, tam zasadia úder a vrátia sa na územie Slovenska a Poľska. Na to niektorí povedali, že to už veľmi zaváňa účasťou na vojne. A nie je žiaden rozdiel ani v tom, že odovzdáme bojové vozidlá, čo podľa medzinárodného práva nie je účasť vo vojne, ale ak sa tam vozidlá poškodia, a tie sa neopravujú na Ukrajine, ale v Litve, v Čechách alebo na Slovensku a zavezieme naspäť na bojisko a tam vyškolíme na jeho používanie a navyše aj ukrajinskú pracovnú silu dovezieme na Slovensko a do Čiech, lebo ukrajinské opravovne Rusi zbombardovali, aby si ich mohli opravovať v zázemí, musí každý zobrať na vedomie, že to je to isté ako štart lietadla na bojové akcie na území Ukrajiny. Teda vyhlásenie, že Európa je vo vojne s Ruskom nie je prehnané.
Teraz vzniká nový problém s tým, že sa míňajú vojaci na Ukrajine, a preto je potrebné občanov Ukrajiny, ktorí vycestovali do Európy vrátiť späť domov a poslať ich na front. Ale už aj to je hrôzostrašné, že tých robotníkov, ktorých prepravia z Ukrajiny, aby tu opravovali vozidlá, tí nemôžu uniknúť z továrne, a nemôžu odísť na západ, lebo ich tam strážia, aby neušli. Tí vojaci, ktorých cvičia vo Veľkej Británii, v Nemecku, a inde, nemôžu povedať, že dobre tak pre mňa stačilo, ja nechcem ísť bojovať, ten nemôže prejsť cez bránu a odísť, že nepôjde na front. A kto ho zadrží ?
Ukrajinské osobitné služby a osobitné služby západných krajín. Teda zabránia tomu, aby niekto unikol z konfliktu, ak sa rozhodne, že tam nechce bojovať. My, ktorí sme ako vojaci čítali Clausewitza ( Carl von Clausewitz – Wikipedia) vieme, že vojnu je možné vyhrať dobitím území, zlomením odporu obyvateľstva, alebo zničením armády. Armádu je možné zničiť aj tak, že nenapredujete, ak máte dostatok zbraní a streliva, ale likvidujete jej pokusy o útok.
Presne to sa stalo v Bachmute minulý mesiac. Zdá sa, že tam zomrelo okolo 56 – 70 tisíc ukrajinských vojakov, zranilo sa 85 – 95 tisíc a Ukrajinci tam stratili celú armádu. Je to už tretia armáda, ktorú stratili. Jedna armáda pozostáva zo 120 až 150 tisíc vojakov. A chystá sa štvrtá armáda, ktorá sa chystá na protiútok. Aj teraz sa pokúšali o protiútok, ktorého výsledkom bola strata 29 bojových vozidiel a približne toľko isto pancierových vozidiel, a skoro všetci vojaci, ktorí sa o to pokúšali zomreli. Teda nevyzerá, že veľká jarná ofenzíva, ktorá sa posunula už na leto, by sa mohla uskutočniť. Treba pripomenúť, že Ukrajinci informujú len o stratách civilného obyvateľstva, nie o vojenských stratách. Pri nedávnom ruskom útoku na ostrov Ribarskij, kde bol úder smerovaný na rozviedku a skupinu na štýl Budanov, tam údajne tiež zomrelo niekoľko stoviek ľudí, približne stovka vyšších ukrajinských dôstojníkov, a tiež cca 20 zahraničných členov rozviedky. Ukrajinci v odpovedi útočili dronmi na Moskvu, kde Moskva povedala, že pozametali úlomky skla, ktoré z toho vznikli. A na druhej strane totálne ničenie, zničili poslednú ukrajinskú vojnovú loď, protiútok utopili v krvi, najnovšie zbrane, ktoré boli na Ukrajinu dovezené, všetko Rusi zničili, a zdá sa, že pri nedávnych útokoch zničili ďalšie Patrioty, čím okamžite odletelo pár miliárd dolárov. V posledných dňoch sa Patrioty snažili brániť ukrajinský vzdušný priestor, a 40 % ročnú výrobnú kapacitu Patriotov zostrelili za 4 dni. Takže nevieme odkiaľ budú rakety v ďalšom období. Tak tvrdiť pri týchto okolnostiach, že Ukrajinci zájdu 150 km do ruského vnútrozemia je dosť opovážlivé vyhlásenie. A to čo teraz vidíme je, že západ sa snaží povedať, že nepodporuje protiruské akcie, hoci jeden z členov britskej vlády tvrdí, že to je v poriadku, čo počas vojny nie je nič nezvyčajné, jedna krajina útočí na druhú. Lenže iná situácia je, ak bojujeme proti krajine, ktorá je jadrovou veľmocou, na územie ktorej keď sa útočí, a bude odpovedať jadrovými zbraňami, potom je na mieste otázka, či sa takýto útok oplatil.
Rusko nemá najprísnejšiu jadrovú doktrínu, lebo podľa nej použije jadrové zbrane len v prípade útoku na jeho územie. Najprísnejšiu jadrovú doktrínu majú USA, ktoré použijú jadrové zbrane, ak niekto zaútočí na USA, jeho spojencov a partnerov. A kto sú partneri, to potom povedia, keď už bude potom. Najtvrdšiu jadrovú doktrínu nemajú Rusi, to treba povedať. Mnohí hovoria, že tu idú proruské reči, ale už na začiatku vojny som povedal, že aby každý zvesil ruské a ukrajinské zástavy, ak je niekto v takom psychickom stave, že potrebuje vyvesiť zástavu, nech vyvesí maďarskú. A treba vedieť, že národ, ktorý po vypuknutí vojny nechráni svoje záujmy, ten dopadne veľmi zle.
A pre Maďarsko by malo byť veľkou výstrahou to, čo sa stalo už síce veľmi dávno, ale dodnes nevieme, kto zbombardoval Košice a my sme za to vstúpili do 2. svetovej vojny, lebo niekto zbombardoval Košice. Boli to Sovieti, Nemci, Rumuni ? Každý má nejakú predstavu, kto to vie lepšie ako my, ale my by sme o tom radi získali čo najpresnejšiu informáciu, ale táto nie je. A dostali sme sa tam, že tisíce Maďarov za to muselo zomrieť, cez naše územie prešiel front, krajinu vydrancovali, ženy znásilnili, ľudí odvliekli na nútené práce do Sovietskeho zväzu a museli sme obnovovať zničenú krajinu od podlahy.
-pokračovanie v ďalšej časti-
.jpg)
.jpg)
