Prečo, a ako sa môže spoločnosť zbaviť drogy, zvanej ZISK alebo úvaha o celosvetovej revolúcii.

Čo je ZISK?

• ZISK nie je realita, je to fiktívna veličina, pomocou ktorej sa riedi obraz reality.

• ZISK sa nedosahuje ľudskou prácou, ale pomocou peňazí, ich bezprácnym rozmnožením, prostredníctvom ideológie zvanej, makroekonómia.

• ZISK je ekonomická droga, ktorá „prospieva“ jej producentom a škodí spoločnosti ako celku.

1. Ak je ZISK fiktívny, prečo sa potom používa pojem nadhodnota či pridaná hodnota? Je to najväčší podvod makroekonómie na spoločenskom vedomí. Peniaze sú obrazom reality a nie realita! To znamená, že ZISK vyjadrovaný v peniazoch je v skutočnosti strata reality vyjadrená peniazmi (pančovanie obrazu reality). Skutočná nadhodnota je reálna hodnota vyprodukovaná nad rámec spotreby reálnych hodnôt, vyjadrených peniazmi. Nadhodnota sa tvorí reálnou prácou, preto je súčasťou nákladov a nemôže byť, preto ZISKom. Nadhodnota znižuje výrobnú cenu, a teda peniaze revalvuje, zatiaľ, čo zisk ZISK ich devalvuje!!! Nadhodnotu vidno na sklade (v účtovníctve), kde sa tvorí a nie na trhu, kde sa tvorí bezprácny ZISK.

2. Prečo potom spoločnosť sa, za ZISKami ženie? Lebo je hlúpa a verí makroekonómom a ich rozprávka o tom, že ZISK prospieva spoločnosti ako celku. Tak spoločnosť inštitucionálne okráda samu seba, čo uľahčuje producentom ZISKu jeho príjem.

3. Kto je producentom ZISKu? Producentom ZISKu je každý, kto vkladá peniaze do podnikania, aby dosiahol pomocou nich ZISK. Sú to predovšetkým majitelia firiem a bánk (dnes na Slovensku aj stúpenci II. Dôchodkového piliera). Samotné firmy a banky žiaden ZISK neprodukujú a nemajú z neho osoh, teda ani ľudia od vrátnika po riaditeľa. Ak by mali, potom by to bol náklad (mzda, odmena, odvod a daň), ktorý by negoval ZISK.

4. Čo je reálny zisk? ZISK je rozdiel medzi reálnou hodnotou produktu v čase jeho predaja a jeho predajnou cenou. Touto cestou sa produkt mení na TOVAR – cenu – hieroglyf, ktorému nerozumel K. Marx a doposiaľ mu nerozumie (alebo nechce rozumieť?) ani táto spoločnosť

5. Pozná spoločnosť reálnu hodnotu produktu? Pozná, ale oficiálne nevie o tom! Reálna, celospoločenská hodnota každého produktu sú úplne vlastné náklady, tak, ako boli vyčíslené v podvojnom účtovníctve, pred jeho predajom. Táto hodnota presne na cent zodpovedá nákladom nielen firmy, ale celej spoločnosti na jeho zhotovenie. Obsahuje a je skrytá za pojmami mzdy, odvody a dane (+ materiály a odpisy, v ktorých sú uložené minulé mzdy, odvody a dane). Žiadne iné náklady na zhotovenie produktu už neexistujú, a preto nie je dôvod na pripočítanie nejakej fiktívnej čiastky k tejto hodnote a premene produktu na TOVAR – cenu – hieroglyf.

6. Prečo sa to potom robí? Aby sa reálna hodnota produktu zriedila (pančovala), vznikol tak prebytok tovaru na trhu a ten si bezprácne privlastnil majiteľ firmy, banky. Tak vzniká devalvácia peňažnej meny. Je nevyvrátiteľná skutočnosť, že spoločnosť od výrobcu nedostala peniaze na kúpu produktu, ktorý sama spoločnosť vytvorila. Tak vzniká inflácia.

7. Je ZISK jediným zdrojom inflácie? Nie! ZISK si nárokuje tlačenie inflačných peňazí len do výšky vzniknutého prebytku tovaru, zriedením jeho reálnej hodnoty. Ďalšie peniaze nad tento rámec sa tlačia, preto, aby sa peniaze stali tovarom v podobe pôžičiek a produkovali tak ďalšie ZISKy ich majiteľom. Toto je pointa, ktorá viedla USA k odstúpeniu od krytia peňazí zlatom v 70-tých rokoch a absurdnej inflácii, ktorá dnes vrcholí.

8. Je potrebné, aby sa vrátilo ku krytiu peňazí zlatom? Nie! Toto bolo potrebné v čase, keď sme nevedeli spočítať reálnu cenu produkcie a stotožniť s ňou jej predajnú cenu. Dnes, keď sa medzinárodný obchod globalizoval a máme k tomu aj technické prostriedky (informačné technológie) nie je to potrebné.

9. Čo potom by malo byť základom peňazí? No, predsa ich protipóly – tvorca a spotrebiteľ, teda človek ako merná jednotka v konkrétnom čase.

10. Aký rozdiel potom bude medzi socializmom a touto novou spoločensko-ekonomickou formáciou? Nebudú sa znárodňovať výrobné prostriedky, ale zospoločenšti sa práca, lebo:

• Výrobné prostriedky (vrátane prírody) bez človeka žiadne hodnoty netvoria, len prenášajú minulú prácu celej spoločnosti na novo tvorené hodnoty.

• V každom produkte je zahrnutá nielen konkrétna práca jedincov či firiem, ale práca celej spoločnosti od pôrodnej babičky po hrobára.

• Nebude sa používať makroekonómia, ktorá poskytuje falošný obraz o reálnych hodnotách, ale nová ekonómia poskytne spoločnosti (správcovi vytvorených hodnôt, kontrolným orgánom, vrátane verejnosti) objektívny obraz o hodnotách a nie žiadne hieroglyfy. To umožni nielen dôslednú kontrolu, ale aj ovládanie výrobných procesov, tak povediac priamo na základe presne ocenených hodnôt, bez skreslenia.

11. Mala by byť predajná cena totožná s cenou výrobnou? Nie! S výrobnou cenou by mala byť totožná len do chvíle, keď opúšťa spoločenské prostredie a preberá ho individuálny subjekt domáci či zahraničný, teda cez človekom riadený TRH. Národný (v budúcnosti globály) správca majetku túto produkciu určenú na subjektívnu (individuálnu) spotrebu ocení podľa ponuky a dopytu tak, aby jej súhrna výrobná a predajná cena sa stotožňovali. To znamená, že občania, ako celok dostanú presne toľko peňazí v podobe miezd, dôchodkov a podpory, aby mohli vykúpiť celú produkciu určenú na individuálnu spotrebu. To, čo sa nepredá v novom cykle sa precení spolu s novou produkciou tak, aby znova súhrna predajná cena zodpovedala objemu peňazí, ktoré vlastnia občania.

12. Ako bude zabezpečené, aby ľudia boli motivovaní k vyššej a kvalitnejšej produkcii? Objem peňazí, ktorý bude fixný, závislí od počtu členov spoločnosti sa pri prvom kroku rozdelí na:

• spoločenskú spotrebu (PRODUKTY s výrobnou cenou) a osobnú spotrebu ( TOVARY s predajnou cenou)

• peniaze určené na subjektívnu (osobnú) spotrebu následne sa rozdelia pre:

  ° výrobných (práce schopných) členov spoločnosti podľa zásluh. Za ich motivačný spôsob užitia ponesú zodpovednosť jednotlivé stupne riadenia na princípe „nožníc“)

  ° odkázaných členov spoločnosti podľa uznaných potrieb či zásluh v čase, keď pracovali.

Rekapitulácia

Spoločnosť nepodlieha človeku ani trhu, ale makroekonomickej ideológii. Spoločnosť (ČLOVEK) je len jej otrokom. Makroekonómia tvorí v spoločnosti pevný skelet, ktorý neguje ľudskú snahu po spolupráci, rozumnom hospodárení a svojim princípom konkurencie ju atomizuje. Ovláda takto nielen ekonomiku, ale aj zákonodarstvo politiku a morálku.

Medzi ľudské vzťahy, preto nie sú založené na základe zákona „o jednote a boji protikladov“, teda na vzájomnej spolupráci a vzájomnej inšpirácii k nej, ale na základe zákona „o premene kvantity na kvalitu a obrátene“, čo spôsobuje entropiu (chaos neporiadok a odlúčenie či kolaps spoločnosti po exponenciálnej trajektórii). Základom entropie je nerovnováha medzi výrobnou a predajnou cenou celospoločenskej produkcie spôsobenej, voľným radikálom ZISK a jeho nárastom po exponenciálnej trajektórii.

Tieto procesy začínajú konkurenciou namiesto spolupráce a končia vojnovými ťaženiami, ktoré nemožno nazvať ináč ako „vojny volov“, lebo v nich končí akákoľvek snaha človeka po rozumnom hospodárení s ľudskou prácou či s prírodnými zdrojmi.

Falošné zobrazovania reality v ekonomike prostredníctvom monoteistického videnia sa šíri aj do ostatnej spoločenskej oblasti a spôsobuje odcudzenie sa človeka samému sebe i prírode. Typickým príkladom je potieranie svojej genetickej podstaty a vyhlasovanie sa za niečo čím človek reálne nie je. Potom už o človeku nemožno hovoriť ako o HOMO SAPIENS, ale pomätencovi. Nuž a spoločnosť ako celok, ktorá toto právo na nezmysly aj uzákoní a vychováva k nemu, aj mládež je prestarla, schizofrenická a dementná, strácajúca už, aj prirodzený pud sebazáchovy ľudstva. Preto dnes už sa búrajú aj červené čiary, ktorých snahou je zabrániť III. Svetovej vojne.

Je možné tento stav zmeniť na Slovensku?

Hrozba III. Svetovej vojny a krach celosvetovej menovej politiky si žiada radikálnu zmenu súčasného stavu. Digitálne peniaze ani návrat k zlatému štandardu nedokážu verne zobrazovať realitu, a preto ČLOVEK naďalej nedokáže realitu ovládať a predchádzať neželaným javom. Naviac to, že ZISK je voľný radikál, ktorý rozkladá spoločnosť na bohatých a chudobných sa nedá logicky vyvrátiť!!! Je, teda logické, že sa žiada nový typ jednotnej ekonómie, a teda aj jej experimentálne overenie. Najvýraznejšie to prejavili Švajčiari, v platnom celonárodnom referende, aby peniaze, verne zobrazovali realitu.

Za takejto celosvetovej situácie, v prípade vzniku proslovenskej vlády, je možno spracovať projekt:

„Aplikácia novej exaktnej ekonomickej vedy založenej na pevnej mernej jednotke, odvodenej od človeka a času“.

Samozrejme tomuto účelu sa potom dopracuje aj nový typ politickej nadstavby a organizačnej štruktúry spoločnosti na báze dialektického myslenia.

Takýto projekt predložiť do OSN, Bezpečnostnej rade OSN, ako aj EÚ a požiadať ich, aby Slovensko uznali za „Chránenú krajinu z dôvodu prebiehajúceho experimentu“.

Predmetom projektu samozrejme bude doriešený aj spôsob ochrany majetkov zahraničných subjektov a záujmov právoplatných občanov Slovenska pracujúcich v zahraničí.

Túto úvahu predkladám spoločnosti predovšetkým, preto aby sa začalo diskutovať o tom ako sa zbaviť pre človeka nevhodných spoločensko-ekonomických formácii, založených na makroekonomickej ideológii!!! Táto spoločnosť je ako princezná zakliata na ovcu, ktorá len hľadí do zeme a žerie trávu!!!

Zovšeobecnenie

Vývoj celosvetovej spoločnosti, ktorý započal spoločnosťou otrokárskou doposiaľ nebol ukončený. Stále sa nachádza pod kuratelou zákona „o premene kvantity na kvalitu a naopak“. Je to stav, ktorý vo fyzike nesie pomenovanie entropia a u človeka puberta. Spoločnosť sa nachádza, preto v neustálom chaose, neurčitosti, a preto je človekom neovládateľná.

Ako napísal Pápeža Ján Pavl II. vo svojej Encyklike CENTESIMUS ANNUS, citujem: “Napriek veľkým zmenám, ktoré sa udiali v najvyspelejších spoločnostiach, neľudskosť kapitalizmu a z neho vyplývajúce panstvo vecí nad ľuďmi vôbec neboli prekonané.” str.63 “Videli sme, aké neprijateľné je tvrdenie, že po porážke takzvaného “reálneho socializmu” ostáva kapitalizmus ako jediný model hospodárskej organizácie.” str.67; Vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1992

V zmysle všeobecne platných zákonov vo vesmíre, prírode i spoločnosti, teda je načase uskutočniť „negáciu negácie“, teda revolučnú zmenu tak, ako to definoval K. Marx v celosvetovom priestore a prechod pod kuratelu zákona „o jednote boji protikladov“, ktorý umožňuje cieľavedomí, evolučný vývoj.

Samozrejme nie násilím, ako sa uskutočňovali revolučné zmeny doposiaľ, ale cieľavedome pod patronátom človeka, na vedeckej báze a podľa v nej známych postupov:

• ustanovenie centra, ktoré celý proces bude mať pod patronátom, ktorým by mala byť OSN

• rozsiahla, ale cielená diskusia

• experiment(y)

• projekt postupnej realizácie podľa jednotlivých štátov

Znie to jednoducho a ono to nie je dnes ani náročné, pretože ľudstvo už má všetky k tomu potrebné technické prostriedky. Dôležité je prekonať dogmatické ľpenie na minulosti a jej praxi v spoločenskom myslení, monoteizme a subjektivizme.

S pozdravom „Za svetový mier a spravodlivosť medzi ľuďmi i národmi!“

Andrej Sablič