“Deň víťazstva nad fašizmom“ alebo “Deň víťazstva”?

Vie niekto z vás povedať, že čo Slovensko 8. mája vlastne „štátne“ oslavuje?

Zmätok tu nespôsobuje len súčasný nedemokratický režim a jeho zmena postoja k výsledkom poslednej veľkej vojny, ale aj nedefinovanie alebo predefinovanie pojmu „fašizmus“ (a „nacizmus“). Veď si len všimnite tie reči politikov alebo verejné internetové diskusie!

*****************

Ako turista som navštívil mnohé krajiny, ale jednoznačne najsilnejší dojem vo mne zanechali cesty do Ruska. Spomeniem ich časovo spätne (fotky som urobil sám):

Poslednú, tretiu a už zarezervovanú cestu do Soči nám prekazila plandémia, alebo lepšie povedané plandemici.

Druhou, uskutočnenou cestou bola plavba po Volge z Astracháne do Moskvy (10 + 2 dní) na švajčiarskej lodi s ruskou posádkou a so zastávkami ako napríklad touto vo Volgograde:

Volgograd, Mamajev (2019)

A našu prvú návštevu Ruska (7 dní) som zámerne zvolil počas sviatku, ktorý tam oslavujú ako „День Победы“ („Deň víťazstva“) každoročne 9. mája.

Petrohrad – „Nácvik“ (2012)

Petrohrad – „Naostro“ (2012)

Tu sa vraciam k dnešnej téme. Prečo my vlastne 8. máj (v minulosti 9. máj) na Slovensku každoročne nazývame (o „oslavách“ sa už dlhšie nedá hovoriť) ako „Deň víťazstva nad fašizmom“, kým Rusi ako „Deň víťazstva“?

Vo Volgograde náš ruský sprievodca úprimne prehlásil, že dobové nápisy na tankoch z Veľkej vlasteneckej vojny znejúce „Смерть фашизму“ („Smrť fašizmu“) mali najmä ideologický základ. Heslo „Smrť nacionálnemu socializmu“ by totiž znamenalo bojovať proti „socializmu“ a to by sa neprijímalo dobre.

Navzájom súvisiacich problémov sa tu vynára viacero:

1.    Dnes sa už nerešpektujú výsledky vojen 20. storočia, alebo ak, tak len tam, kde sa to vládnucim tzv. „liberálnym demokratom“ hodí. To sú tí, ktorí vojnu vyhrali. A sú to tí istí, ktorí ovplyvňujú západný svetonázor už od začiatku 19. storočia.

2.    Ešte stále žijeme v povojnovej propagande, ktorá sa v posledných rokoch dokonca zosilňuje a zároveň pretáča v prospech ,,Spojencov“.

3.    V 20. storočí bola len jedna svetová vojna 1914-45 a čokoľvek vytrhávať z kontextu je zavádzajúce – a to väčšinou úmyselne.

4.    Z predošlých bodov vyplýva aj to, že naše samobičovanie ohľadom 1. Slovenského štátu je neodôvodnené. Stačí sa porovnať so susednými štátmi.

5.    Dejiny 20. storočia výrazne skresľuje najmä nesprávne hodnotenie skutkov Veľkej Británie a USA. Tak sa aj stalo, že WC (Winston Ch.), najväčší „nedocenený“ zločinec, je medzi mnohými historikmi považovaný za najväčšieho štátnika 20. storočia. A Briti si ho takto v ankete dokonca aj oficiálne označili. U nás sa tiež nájde mnoho jeho „followerov“.

Ktosi povedal, že zadefinovať fašizmus je ako pokúsiť sa pribiť želatínu na stenu. To však platí len ak sa ho pokúsime aplikovať na dnešnú pokrútenú dobu, kedy sa „fašistuje“ a „nacistuje“ hlava-nehlava na všetky strany.

Preto príslušné pojmy zadefinovať treba a to najlepšie v zmysle pôvodných významov. Takže z histórie:

Fašizmus je prepojenie oligarchie a nacionalizmu proti liberálnej demokracii a komunizmu. Pre fašistov bol najvyššou autoritou štát.

Nacionálny socializmus (známy dnes pejoratívne ako „nacizmus“) sa od fašizmu odlišoval tým, že v ňom najvyššou autoritou bol národ.

Všetky tie podmienky sú nutné a vynechanie ktorejkoľvek z nich mení význam. Nestačí symbolika, spievať piesne, potetovať sa alebo vyhlasovať sa za čokoľvek. Zhruba podľa hesla: „Keď sa niekto vyhlási za gymnastu lebo vie preskočiť kozu, tak to ho ešte gymnastom nerobí.“

Príklady:

1.    Európska únia nemôže byť „fašistická“, lebo tam chýba boj proti liberálnej demokracii. A ani „nacistická“, lebo navyše ešte silno potláča národnú spolupatričnosť. Globalizmus je opakom „nacizmu“.

2.    Banderovci na Ukrajine nikdy proti liberálnej demokracii nebojovali. Sú kadečím, ale nie „fašistami“ ani „nacistami“. Nemcom sa z nich prevracali žalúdky a len ich využívali v boji proti komunistom.

3.    Kotlebovci sa nesnažili o prepojenie s oligarchiou a štátom. Neboli teda nikdy ani „fašisti“ ani „nacisti“.

Najlepšie by bolo, keby sa spomenuté pojmy na dnešok vôbec neaplikovali. Máme dostatok priliehavých nálepiek, ktorých použitie neskresľuje históriu 20. storočia.

V tejto súvislosti treba tiež povedať, že veľmi často sa šermuje aj pojmom rasizmus – a opäť bez zadefinovania. V tomto prípade definíciu nemám ani ja, ale aspoň ponúkam pomocnú otázku pre tých, ktorí by tento pojem zadefinovať skúsili:

„Je rasistom ten, kto chce rasy zachovať alebo ten, kto ich chce (či už úmyselne alebo aj neúmyselne) zničiť?“

Mal som mnohé zážitky v Kanade a USA týkajúce sa rás. Napríklad, keďže som „of caucasian race“, tak som dostával menej bodov pri hľadaní práce. Alebo, keď raz prišiel do našej kancelárie nový Ind, tak obišiel dookola, podal všetkým prítomným ruku – okrem mňa. Ja som bol jediný „bielokožec“.

Ale raz som počul aj realistické hodnotenie: Najdiskriminovanejšou sociálnou skupinou za morom sú slovanskí muži z Východnej Európy.

Prajem vám príjemné a rozumné oslavy konca vojny.

Linky:
Korene dnešnej doby (video)
Problémy dnešnej doby (video)
Genesis of the Western Worldview (kniha; kto má kindle, tak zadarmo)