Na Slovensku zlyháva inteligencia, dlhodobo – časť II

Mojou snahou je, aby sa dôležitými témami začali verejne zapodievať zodpovední ľudia. Ozval sa Maríán Tkáč, bývalý predseda Matice slovenskej, ktorý citát z môjho predošlého blogu o slovenskej inteligencii použil vo svojom blogu “Žijú a žili niekedy „Slovieni“? Pred rokom 1883 nežili“. Vážim si jeho vstup a krátko zareagujem na tomto mieste, lebo problém inteligencie je súčasťou aj mnou načatej témy.

Pôvodne som napísal: „O hlbšie analýzy a akékoľvek vytyčovanie cieľov očividne v slovenskej inteligencii nikto nestojí.“

Tkáč uviedol: „… o čo – podľa Drdola – očividne v slovenskej inteligencii nikto nestojí. Tu by som si dovolil nesúhlasiť: stojí veru, stojí, ale …“

Toto skomentujem, lebo vynechanie slov „O hlbšie analýzy a akékoľvek vytyčovanie cieľov“ mení význam mnou tlmočeného textu. Je to dôležité preto, lebo ja naozaj nijaké hlbšie verejné úvahy a analýzy v oblastiach kultúry, politiky, filozofie, logiky (a to som vtedy ešte nespomenul napríklad vedu a históriu) nevidím. Niekde v odborných kruhoch možno nejaké sú, ale pred verejnosťou sa inteligencia prezentuje zvyčajne iba komentovaním a analyzovaním dôsledkov, avšak bez rozoberania príčin, pričom práve o tie ide. Tento nedostatok je živnou pôdou pre zmätenosť ľudí, ktorí ani len netušia na akých nezmysloch je založený ich svetonázor a základné uvažovanie, aj keď mnohí cítia, že „niečo nie je v poriadku“.

A ešte jedna poznámka. Tkáč v článku píše: “Malá, nebadaná zámena „e“ za „ě“ a „ie“ mala prispieť (a veruže prispela!) k zoslabeniu starých národných tradícií Slovákov.” a potom to aj názorne vysvetľuje. Tento technický a historický “detail” som už kedysi v nejakej obmene počul, ale priznám sa, že jeho význam som si poriadne uvedomil až po tomto vysvetlení. Práve takéto údaje a analýzy, čo aj kratučké, mi v médiách chýbajú. Malo by ich počuť čo najviac ľudí.

V tejto súvislosti ešte uvediem, že mne veľmi ťahá uši vynechávanie mäkčeňov v slovách ako „alebo“, „ľudia“, „len“, ale aj ich pridávanie v slovách ako „tie“ a „tieto“. Uvádzam to tu preto, lebo si myslím, že v časoch degenerovania slovenčiny v masovokomunikačných prostriedkoch (vrátane tzv. „alternatívy“) ak si bežný Slovák Tkáčov článok aj prečíta, tak ho asi celkom nepochopí, aj keď je tento napísaný dosť zrozumiteľne.

Iný, ale podobný problém vidím aj v otázke maďarizácie Slovákov. Mnohí Slováci nevedia, že maďarčina je jazyk, ktorý sa začal rozvíjať až na začiatku 19. storočia a silné pomaďarčovanie Slovákov trvalo len zhruba polstoročie (v rokoch 1867-1918), teda vôbec nie tých často oplakávaných „viac ako 1000 rokov“.

Zhrniem to tým, že bodaj by sa ozývalo viacero znalých ľudí, tak ak to urobil Marián Tkáč.