Darwinova evolučná teória a spoločnosť

Dnešný článok priamo nadväzuje na článok Darwinova evolučná teória a stredoškolská matematika a v širšom kontexte na článok Problémy dnešnej doby,  bod 7. (Moderná veda). Môžete sa tu dozvedieť niečo o okolnostiach vzniku DET. Je to vlastne niekoľko riadkov z knihy https://www.genesisofthewesternworldview.com/, kapitola IV. „Modern science“. (Kto má Kindle a vie po anglicky, môže si ju prečítať zadarmo.)

**************

Materialistické a ateistické myslenie osvietenstva a Francúzskej revolúcie nabralo ďalšiu dynamiku počas nepokojov v 40. rokoch 19. storočia, kedy sa revolučná nálada rýchlo šírila Európou a prekračovala jej hranice. Tieto revolúcie sa uskutočnili pod novými nacionalistickými vlajkami a niesli silné liberálne posolstvo slobody.

Avšak nové myšlienky sa spočiatku dostali predovšetkým len k inteligencii a do parlamentov. Napriek tomu, že prenikli aj niektoré nacionalistické myšlienky, liberálne a moderné vedecké myslenie ako celok sa k masám nedostalo. Bez ohľadu na to, aké názory politici a médiá propagovali počas týždňa, väčšina ľudí stále verila tomu, čo kňazi kázali v nedeľu. Mnohí boli zmätení. Nevedeli, ako zvládnuť „slobodu“, ktorú im „dali“ a, samozrejme, sa zdráhali prijať spôsoby, ktorými nová kapitalistická spoločnosť ovplyvnila ich životy materiálne aj morálne.

Niečo viselo vo vzduchu západnej spoločnosti. Chýbajúcim bolo racionálne ospravedlnenie kapitalizmu, pretože obyvateľstvo vnímalo tento nový systém ako drsný a sebecký nielen na vzdialené kolónie, ale aj na svojich vlastných ľudí. V tomto kontexte sa objavila Darwinova evolučná teória pre lídrov vo veľmi vhodnom čase.

Termín evolúcia je dnes spájaný s Charlesom Darwinom, avšak Herbert Spencer začal písať o evolúcii osem rokov predtým, ako Darwin publikoval svoju hlavnú prácu. Spencer tiež vytvoril frázu prežitie najschopnejších, čo je spôsob chápania Darwinovho prirodzeného výberu. Vo vládnucich kruhoch rástla príťažlivosť Spencerovej všeobjímajúcej doktríny sociálneho darvinizmu, podľa ktorej sa princípy evolúcie vrátane prirodzeného výberu vzťahujú nielen na biologické druhy vyvíjajúce sa v geologických časoch, ale aj na ľudské spoločnosti.

Ruský filozof a prírodovedec Nikolaj Danilevskij, Darwinov súčasník, úsečne poznamenal, že Darwinova evolučná teória bola vytvorená s rovnakou anglickou nacionalistickou motiváciou ako iné politické a ekonomické teórie:

V polovici 17. storočia Angličan Hobbes vytvoril politickú teóriu … „vojna proti všetkým“. … Na konci 18. storočia Škót Adam Smith vytvoril ekonomickú teóriu voľnej súťaže. … A napokon vidíme, že v oblasti fyziológie Angličan Darwin zostrojil teóriu „boja za existenciu“, ktorá má vysvetliť pôvod živočíšnych a rastlinných druhov a vytvárať biologickú harmóniu. … Podľa môjho názoru sú všetky jednostranné a majú rovnaký charakter preháňania ako ich spoločný základ v anglickom národnom charaktere. … Niet pochýb o tom, že všetky nesú odtlačok národnosti.

(Danilevskii, Nikolay Iakovlevich. 2013. Russia and Europe. Bloomington, IN: Slavica Publishers, Indiana University., p. 116)

Pre anglické ekonomické a nacionalistické sily sa koncept prirodzeného výberu čoskoro stal príťažlivým, lebo racionalizoval, že to, čo je normálne v prírode, je normálne aj v ľudských spoločnostiach – silnejší prežije. Ak by sa to akceptovalo, plne by to ospravedlnilo kapitalizmus a britskú koloniálnu expanziu v očiach ľudí. Takže zostávalo už len vyhlásiť Darwinovu evolučnú teóriu za vedeckú.