Zopár zásadných úvah o modlitbe

Ak sa chce niekto efektívne modliť, potrebuje mať určitú znalosť stvorenia a jeho úrovní. Keď ju totiž nemá, jeho modlitba vyznieva do prázdna a neprináša žiaden úžitok. To môže mať za následok, že človek na modlitbu rezignuje, zanevrie a natrvalo sa vzdá tohto jedinečného fenoménu. Modlitba však naozaj funguje, iba sa je treba naučiť správne modliť.

Vo všeobecnosti ľudia najviac využívajú modlitbu slova. Modlia sa nahlas, vyslovujúc slová modlitby. No a to je problém, pretože ľudské slovo zasahuje a dostáva sa len do úrovne strednej hmotnosti. My so svojimi fyzickými telami žijeme v úrovni najhrubšej hmotnosti. Náš slovný prejav pôsobí v úrovni strednej hmotnosti a naše myšlienky zasahujú do úrovne jemnej hmotnosti. Vo všetkých troch prípadoch ide o hmotnosť, alebo o takzvanú hrubohmotnosť. Avšak nič, čo je hmotné, a čo sa nie je schopné povzniesť nad hmotnosť sa nikdy nedostane do vyšších sfér, odkiaľ sa môže dostať vyslyšaniu modlitby. A to v podobe pomoci, podpory, posily, alebo uzdravenia.

Tak, ako musí kozmická raketa vyvinúť najväčšiu silu a najväčší ťah, aby prekonala pôsobenie zemskej príťažlivosti a dostala sa na orbitu, do sféry bezváhového stavu, kde už žiadna príťažlivosť neplatí, rovnako i modlitba musí vyvinúť najväčšiu duchovnú silu a najväčší duchovný ťah na prekonanie úrovne strednej a jemnej hmotnosti, aby sa aj ona dostala na pomyselnú orbitu. Čiže do pomyselného bezváhového priestoru, v ktorom sa môže modlitbe dostať adekvátnej odozvy.

Žiaľ, ako už bolo povedané, naše slová, ani myšlienky samé osebe to nedokážu. Musí za nimi stáť niečo silnejšie. Musí za nimi stáť silná energia, podobne ako pri lete kozmickej rakety, ktorá je schopná preraziť silnú zemskú príťažlivosť úrovne strednej a jemnej hmotnosti. A tou silou je citový náboj. Je to silné citové prežívanie. Je to intenzívna citová vrúcnosť.

Slová a myšlienky modlitby bez silnej citovej vrúcnosti sú len obyčajnými slovami a myšlienkami, ktoré uviaznu v strednej a jemnej hmotnosti. Avšak slová a myšlienky, za ktorými je vrúcnosť citu a intenzita silného citového prežívania sa stávajú ukazovateľmi smeru nahor, ktorým vyletí náš silný citový náboj smerom hore, prerazí úroveň hmotnosti a dostane sa do sféry Ducha. Alebo dokonca ešte vyššie, do sféry, nachádzajúcej sa v blízkosti Božej.

Pri správnej modlitbe preto treba slová a myšlienky vnímať len ako ukazovatele smeru. Za slovným a myšlienkovým smerovaním musí stáť silný citový impulz. Musí za ním stáť vrúcnosť citového prežívania, pretože jedine ona je tým, čo prekonáva hmotnosť, dostáva sa do vyšších sfér a prináša vyslyšanie.

Aj kozmická raketa postupne odhadzuje svoje jednotlivé stupne, aby sa mohla dostať na orbitu. Modlitba je tiež ako raketa, nesená citovým nábojom, ktorá v strednej hmotnosti odhodí stupeň slovného prejavu, v jemnej hmotnosti odhodí stupeň myšlienkového prejavu a obmedzujúcu hranicu najhrubšej hmotnosti prekonáva už len prostredníctvom svojho jadra, čiže prostredníctvom intenzívneho a silného citového prežívania.

Inými slovami povedané, to čo je pri modlitbe najdôležitejšie, je cit. Slová a myšlienky majú len pomocnú úlohu. Môžu určiť základné smerovanie, ale nikdy nesmú byť všetkým. Ak tieto podmienky splníme, modlitba nám začne prinášať požehnanie. Požehnanie v našom reálnom živote i v našom vnútri.

Toto je jeden druh modlitby, ale existuje ešte aj druhý, ktorý môžeme vyskúšať, aby sme zistili, čo nám bude viacej vyhovovať. Tento druh modlitby nevyužíva ani slová, ani myšlienky. Ide o modlitbu bez slov a bez myšlienok. Ide o modlitbu duchovných obrazov. Spočíva v tom, že vo svojom vnútri necháme vyvstať obraz, ktorý vyjadruje podstatu našej modlitby. A do tohto obrazu vlejeme všetko svoje cítenie. Vlejeme do neho celú svoju vnútornú vrúcnosť, bez akýchkoľvek slovných a myšlienkových obmedzení.

Táto modlitby je ako kométa. Kým však kométa padá zhora nadol, tento druh modlitby letí prudko, ako jasná kométa zdola smerom nahor. Letí ako záblesk svetla, ktorý sa vo svojej najväčšej citovej vrúcnosti chce spojiť so Svetlom. Letí ako záblesk ducha, ktorý sa vo svojej najväčšej vrúcnosti túži spojiť s Božím Duchom. Slová a myšlienky sú príliš obmedzené na to, aby takéto niečo umožnili, či dokonca, aby to umožnili vôbec pochopiť. Pochopiť je to možné len čistým citom. Len čistým citovým prežívaním. Tak, ako to činí duša, oslobodená od fyzického tela, pretože ľudské duše žijú bez slov a myšlienok, iba v holom prežívaní.

No a nám je už tu na zemi umožnené modliť sa a prežívať veci tak, ako ich bude prežívať naša duša bez fyzického tela. A síce, prostredníctvom duchovných obrazov, do ktorých vlejeme všetku vrúcnosť svojho citového prežívania.

Je na nás, aby sme vyskúšali, aký druh modlitby je pre nás vhodnejší. Či modlitba za pomoci slov a myšlienok, ktoré budú smerovať nahor náš citový náboj, alebo modlitba duchovného obrazu, do ktorého vlejeme svoje cítenie bez slov a myšlienok. Každopádne však štedro využívajme veľkého daru modlitby, ktorý má potenciál priniesť nám veľké, všestranné požehnanie. Ktorý má potenciál priniesť nám pomoc, podporu, ochranu, povzbudenie, posilnenie, alebo uzdravenie.