Pre niekoho žiaľ, takmer slzy, pre iného radosť a istota. Škoda len, že agónia pre všetkých. Tak dopadlo referendum o práve občanov odvolať vládu. Ja sa nečudujem. Referendum, vôľa občana verejne vyjadriť svoj názor je rovnako tajomné slovo ako tajomný hrad v Karpatoch. Kedy, kde a čo sme sa mohli dozvedieť o tomto nenahraditeľnom inštitúte vlády ľudu. Naša prax je vždy rovnaká. Krátko pred vyhlásením referenda pár ľudí velebí, ešte viacerí zatracujú. Načo, prečo, zbytočné, škoda peňazí. Porozumieť a naučiť sa používať referendum je oveľa ťažšie, ako zvládnuť mobil, pre niekoho ťažšie ako ovládať elektrickú zubnú kefku. Už len objasniť tému referenda, vysvetliť plusy a mínusy, poukázať na súvislosti a dopady verejného hlasovania si vyžaduje čas, priestor a najmä schopnosť tému komunikovať.

Referendum má starú históriu, niečo sme počuli o Grékoch a Rimanoch, o čriepkoch, kockách a guľôčkach, vázach a amforách, niečo o Švajčiaroch, ale v našich končinách sa viacej preslávili sedliacke vzbury a povstania. Aj to je referendum, ale s cepmi, kosami a v novších časoch aj samopalmi. Ak hladina biedy a utrpenia veľkej skupiny ľudí prekročí únosnú mieru zobudia sa a hlasujú. Referendum je rozumnejší brat povstania.

Ak sa zamyslíme, prečo v celej histórii Slovenska bolo platné iba jedno pofidérne referendum, prídeme k poznaniu, že to nie je náhoda. Prebudiť silu občanov môže iba silná téma, osobnosť so schopnosťou osloviť davy, a záujem komunikovať. K tomu je potrebný čas, priestor, zázemie a často aj peniaze. To v našom prípade nevoňalo politickým stranám čo práve majú v rukách správu štátu, prezidentke, niektorým neziskovkám, ale aj zaplotovej ambasáde.

My inštitút referenda vlastne ani nepoznáme. Jednak ho nepoužívame, jednak sme váhaví, navyše sme nedôverčiví tradicionasti. Ani môj otec, ani dedko ani jeho dedko sa týmto spôsobom nevyjadroval. Naopak, ak sa vyjadril, väčšinou na to doplatil. Neveríme ani tajnému hlasovaniu, ani utajovanej skutočnosti. Všetko sa prevalí. Kamoš sa prekecne, priateľka sa zdôverí kamoške, kolegu naštvem, suseda tajomstvo vyklebetí a šidlo sa vykľuje z vreca. Tu je základ nedôvery. Zlá skúsenosť.

Obdivujeme Švajčiarsko asi tak, ako obdivujeme ľadového medveďa. Je krásny, silný a nebojácny. Ale vieme ako tam referendum funguje? Počuli ste z oficiálnych miest čo všetko môžu Švajčiari verejným hlasovaním ovplyvniť. Vieme, že takmer všetko? Vieme, že majú výborne vypracovanú štruktúru? Rozhodujú od sortimentu v obchode, osvetlenia v obci, teploty v triede až po neutralitu štátu? Ich hlas v referende má systém silu aj váhu. U nich referendum nie je zakliata princezná, ale služobníčka. Je to ich tradícia s dlhým vývojom. Dnes funguje ako tie povestné hodinky. Je najvyšší čas, aj vzhľadom na neúspešné naše referendá, aby redakcie štátnych aj neštátnych, oficiálnych aj záujmových inštitúcií princeznú odkliali. Je čas, aby aj školy, základnou počnúc a vysokou končiac, popri odklínaní histórie odhalili aj možnosti a úskalia referenda.

Politické strany nás už neoklamú sľubmi o zníženom kvóre, o paragrafoch v ústave, o dôležitosti pre občanov. Veď to bola najúspešnejšia strana, čo sľubmi maľovala a „skutek utek“. Naopak. Práve ona, na čele s najhlasnejším klamárom sa postarala o predlženie svojho vládnutia! Uvedenie referenda do povedomia občanov a každodenného praktického života by malo byť vo výsostnom záujme každej vlády. Mala by to urobiť skôr, než dôjde na okná, cepy, kosy, špagáty a samopaly. Máme veľkú výhodu. Nemusíme objavovať teplú vodu. Stačí preklad z Nemčiny.

6. februára 2023