Pod týmto názvom uverejnil portál The Grayzone článok o pozadí tajných operácií zločineckej organizácie CIA v oblasti Balkánu s následkom vypuknutia vojenských operácií a množstva obetí. Nelegálne operácie CIA boli odhalené vďaka uniknutým spravodajským súborom kanadských mierových síl, pôsobiacich v tom období v balkánskom priestore. Zo strany CIA išlo o podnecovanie k vojne, nelegálne dodávky zbraní pre vyzbrojenie mudžáhedínov a importovaných džihádistických bojovníkov vycvičených CIA v rôznych častiach sveta vrátane Európy.
Mýtus bosnianskej vojny spočíva v nehanebnom masírovaní mozgov verejnosti prostredníctvom korporátnych negatívnych mainstreamových médií o tom, že za vojnu je zodpovedné Srbsko, ktoré sa chce zmocniť bosnianskeho a chorvátskeho územia s cieľom vytvorenia tzv. Veľkého Srbska“. Táto účelová lož bola v tom období legitimizovaná Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Treba si uvedomiť, že ICTY bol umelo vytvorený súdny nástroj na súdenie podľa požiadaviek USA a NATO, ktoré sú priamo zodpovedné za balkánske tragédie a ktoré vyvrcholili v agresívnej vojne NATO v roku 1999 proti bývalej Juhoslávii. Vrahovia tak prostredníctvom ICTY súdili svoje obete. Ďalším cieľom ICTY bolo ospravedlniť vojenské zásahy Západu na území Balkánu a legalizovať ich.
Začiatkom roku 2022 Canada Declassifield prvýkrát zverejnili množstvo spravodajských depeší, ktoré odhaľujú aká cynická fraška s tragickými následkami sa v priestore Balkánu odohrala. Kanadskí vojaci boli súčasťou UNPROFOR a boli vyslaní do bývalej Juhoslávie v roku 1992. Ich úlohou bolo zabrániť ozbrojeným konfliktom medzi etnikami a prípadného vzniku vojny. Uniknuté dokumenty ponúkajú jedinečný pohľad na vojnu z prvej ruky v reálnom čase, ako sa vyvíjala, s vyhliadkou na mier, ktorá sa zmenila na krviprelievanie mnohonáboženskej a multietnickej Juhoslávie. (dokumentáciu si môžete pozrieť v odkazoch).
Európske spoločenstvo (ES) sa snažilo zažehnať balkánsku krízu začiatkom 90-tych rokov tým, že sa pripravila mierová dohoda. Podľa nej sa Bosna a Hercegovina mala stať konfederáciou rozdelenou na tri čiastočne autonómne oblasti s pomyselnou hranicou podľa etnických línií. Každá zo strán bola spokojná lebo dostali vlastnú samosprávu a mohli sa podieľať na vlastnej vízii rozvoja vzájomnej spolupráce. Išlo o tzv. Mierový plán Carington-Cutilero a bol výsledkom Mierovej konferencie ES, ktorá sa konala vo februári 1992 v snahe zabrániť tomu, aby sa Bosna a Hercegovina dostala do vojny.
Vodca moslimov Alija Izetbegović s novou situáciou nebol spokojný. Jeho snom bola unitárna Bosna a Hercegovina (BaH), v ktorej by boli menšiny Srbov a Chorvátov. Veľvyslanec USA v Juhoslávii Warren Zimmermann o tom veľmi dobre vedel. Preto hneď po návrate Izetbegovića z Lisabonu neváhal a odletel z Belehradu do Sarajeva, kde sa s Izetbegovićom stretol. Ubezpečil Izetbegovića, že USA nestoja za obsahom lisabonskej mierovej zmluvy a ponúkol mu, že USA podporia BaH ak vyhlási samostatnosť. Podpora USA spočívala v dodávkach zbraní a finančných injekcií do budúcej vojny.
V pláne USA nebol mier na Balkáne, ale vyvolanie vojny v tomto priestore s cieľom oslabenia balkánskych štátov a vytvoriť z nich lokajské štáty USA. Izetbegović po tomto uistení Zimmermanna sa rozhodol, že vyhlási samostatný štát napriek tomu, že vedel, že s touto alternatívou srbská a chorvátska menšina súhlasiť nebude. Netrvalo dlho a začala sa vojna v BaH, v ktorej zahynulo okolo 200 000 ľudí. Warren Zimmermann tak na príkaz USA je priamo zodpovedný za rozpútanie tejto vojny. Ale aj za následné tragické udalosti v balkánskom priestore. USA si dobre uvedomovali a stále uvedomujú, že Srbsko nemožno len tak poraziť. Skúšajú to dodnes. Pre USA boli Srbi etnickou skupinou, ktorá bola najviac odhodlaná zachovať si existenciu nezávislej republiky. Cieľom USA preto bolo udržať vojnu na Balkáne čo „najdlhšie pri živote“. ES v priebehu vojny sa pokúšalo o ukončenie konfliktu. Boli to však Moslimovia s Izetbegovičom na čele, ktorí nemali záujem na skončení vojny. Mali za sebou USA, ktorí riadili ich predstaviteľov, dodávali im zbrane a obrovské finančné prostriedky, ktorými USA „dopovali“ politických predstaviteľov BaH.
Spravodajské informácie kanadských mierových síl uvádzajú:
že to boli USA, ktorí mediálne propagovali obraz „zlých“ Srbov vo svete ako prekážku ukončenia vojny. Na základe týchto záverov sa rozhodlo o bombardovaní NATO na srbské oblasti BaH. Dokonca aj v čase vyhlásených prímerí vyprovokovali bojujúce strany k vojenským akciám a ukončeniu dočasného prímeria.
Počas celého konfliktu bosnianski mudžahedíni neustále pracovali na eskalácii násilia. Moslimovia z celého sveta prúdili do krajiny začiatkom druhej polovice roku 1992 a viedli džihád proti Chorvátom a Srbom. Mnohí už získali skúsenosti na afgánskom bojisku v 80. a začiatkom 90. rokov po príchode z fundamentalistických skupín v Británii a USA infiltrovaných CIA a MI6.
Mudžahedíni a zbrane boli prepravované na letisko v Tuzle pomocou amerických lietadiel C-130 Hercules.
Ďalšie správy hovoria: „Moslimovia nie sú na to, aby strieľali na svojich ľudí alebo oblasti OSN a potom tvrdili, že vinníkom sú Srbi, aby si získali ďalšie sympatie Západu. Moslimovia často umiestňujú svoje delostrelectvo extrémne blízko k budovám OSN a citlivým oblastiam, ako sú nemocnice, v nádeji, že srbská paľba zasiahne tieto miesta pod dohľadom medzinárodných médií“.
„Moslimskí vojaci maskovaní za sily OSN“ boli spozorovaní v modrých prilbách UNPROFOR a „kombinácii nórskeho a britského bojového oblečenia“, pričom jazdili na vozidlách natretých bielou farbou s označením UN“.
Masaker v Markale dňa 5. februára 1994 si vyžiadal 68 mŕtvych. OSN v tom čase nebolo schopné zaujať stanovisko, hoci jednotky UNPROFOR svedčili, že zodpovednosť za to nesie bosnianska strana.
„Vieme, že moslimovia v minulosti strieľali na svojich civilistov a letisko, aby získali pozornosť médií. „Moslimské sily mimo Sarajeva v minulosti nastražili trhaviny do svojich vlastných pozícií a potom ich odpálili, pričom tvrdili, že ich bombardujú Srbi. To sa potom použilo ako zámienka pre moslimskú „protipaľbu“ a útoky na Srbov.
ICTY za tento zločin odsúdila srbského generála Stanislava Galića vroku 2003 za jeho úlohu pri obliehaní Sarajeva pričom dospel k záveru, že masaker bol úmyselne spáchaný srbskými silami.
PS: Za agresiu zločineckého paktu NATO proti Juhoslávii v roku 1999 dodnes nikto nebol potrestaný. NATO pritom porušilo nielen svoje vlastné články zmluvy aliancie, ale aj všetky relevantné medzinárodné dohody. Zločiny boli vykonané bez súhlasu BR OSN. Táto agresia vznikla na základe dlhodobého plánu na rozbitie balkánskeho priestoru. Dnes opäť USA spolu s Veľkou Britániou organizujú provokácie proti Srbsku a využívajú na to Kosovo, ktoré bolo Srbsku ukradnuté. Všetci vieme prečo. Kvôli obrovskému nerastnému bohatstvu a strategickému priestoru, v ktorom sa nachádzajú západné vojenské základne…Taká je „demokracia“ zločincov v USA a NATO.
Viac na:
https://thegrayzone.com/2022/12/30/declassified-intelligence-files-bosnian-war/
https://thegrayzone.com/wp-content/uploads/2022/12/1F-Copy.pdf
https://thegrayzone.com/wp-content/uploads/2022/12/image-17.pdf
Z mesta SNP Ivan Štubňa