Pozor! Možno už horí zápalná šnúra!

Tento text je odpoveďou všetkým posmievačom, pochybovačom, ale aj všetkým úprimne sa pýtajúcim na otázku, prečo nie je vidieť nijaké vonkajšie znaky toho, že Svetlo zvíťazí? Že naša zem je obklopená armádou Svetla, čo znamená blízke víťazstvo Božej Vôle. Ako je možné, že nič z toho fyzicky nevidíme?

Odpoveď je jednoduchá. Pretože sa to stane náhle, zvečera do rána a z hodiny na hodinu. Náš svet bude v jedinom momente preklopený do novej reality Svetla. Aby ale mohlo k tomu dôjsť, treba urobiť rozsiahle prípravy. A príroda i celý okolitý vesmír sa nachádzajú v intenzívnom štádiu príprav.

Aby sme toto dianie lepšie pochopili, ukážme si to na názornom príklade. Pozrime sa do stredoveku a predstavme si hrad lúpežných rytierov, ktorí pustošia okolitý kraj. A pretože pustošenia, vraždenia a okrádania je už príliš veľa, treba s tým niečo urobiť.

Z tohto dôvodu bola postavená armáda, ktorej úlohou je raz a navždy skončiť s vyčíňaním lúpežných rytierov. Armáda pritiahla k ich hradu a obkľúčila ho. Hrad je však mimoriadne opevnený a priamy útok naň by znamenal obrovské straty útočníkov a minimálne straty obrancov.

Preto bola vymyslená iná taktika. Spočívala v tom, že do neďalekého lesa v blízkosti hradu prišla skupina baníkov, ktorí začali kopať jamu, a z jamy začali raziť štôlňu smerom k hradbám. Išlo o prácu ťažkú, manuálne i časovo náročnú, avšak prebiehajúcu systematicky deň za dňom. A hoci z hradieb nebolo vidieť absolútne nič, absolútne nijaký pohyb, pod zemou sa kúsok po kúsku približovala k hradbám podzemná chodba.

Pretože hrad mal svoju vlastnú studňu a veľké množstvo potravy v zásobárňach, mnohí jeho obyvatelia videli v nečinnom, dlhodobom obliehaní nemohúcnosť obliehajúcich. Iba nemnohí mali vnútorné tušenie, že sa niečo deje, a že sa to pre spoločenstvo lúpežných rytierov nevyvíja dobre. Toto neblahé tušenie sa však nedalo nijako dokázať, pretože navonok vyzeralo všetko nemenne a viditeľne sa absolútne nič nedialo.

Ale len do chvíle, kedy sa baníci podkopali pod hradby. Pod hradbami vyhĺbili rozsiahlu komoru a do nej nanosili sudy s pušným prachom. Od sudov natiahli cez chodbu dlhú zápalnú šnúru a zapálili ju.

Krátko pred zapálením šnúry sa začal fingovaný útok na opačnej strane hradieb, aby bola pozornosť obrancov odvedená opačným smerom. Zatiaľ zápalná šnúra horela a oheň sa pomaly približoval k sudom s výbušninou.

A náhle došlo k výbuchu! Hradby sa zrútili a cez prielom v hradbách bol okamžite zahájený útok. Pelech lúpežných rytierov bol dobytý a jeho obyvatelia vydaní do rúk spravodlivosti.

No a niečo veľmi podobné prebieha aj na našej planéte. Aj našu Zem je možné prirovnať k hradu lúpežných rytierov, drancujúcich a pustošiacich všetko okolo seba. Aj naša zem je obkolesená mocnými a nedobytnými hradbami, vybudovanými chladnou rozumovou racionalitou a materializmom.

Pyšne stojí ľudstvo na týchto hradbách a posmešne sa z nich vysmieva všetkému duchovnému. Za hradbami si žije podľa svojich vlastných zákonov a vo svojej vlastnej nemravnosti. Zem sa zmenila na jednu veľkú Sodomu a Gomoru, kde sa veci morálne nenormálne stávajú postupne normálnymi. Kde sa rozmáha lož, pokrytectvo, podvod, bezohľadnosť, nenávisť, zloba, nečistota, nespravodlivosť a mnoho iných necností od výmyslu sveta. Tento štýl života však ľudstvo vzďaľuje od skutočného šťastia a ich bytie je naplnené duševnou prázdnotou, duševnou malosťou, nedôverou, bezvýchodiskovosťou, strachom, zúfalstvom, depresiami a obavami.

V snahe pomôcť ľuďom v ich situácii boli z vysokých sfér Ducha i priamo od Boha poslaní poslovia, aby ukázali pozemšťanom, akým spôsobom je treba správne žiť, aby dosiahli pravého šťastia a naplnenia vo svojom pozemskom i nadpozemskom bytí. Proroci, Syn Boží i Syn Človeka sa snažili nasmerovať ľudstvo na cestu dobra, spravodlivosti, dodržiavania vnútornej čistoty a úcty k blížnym. Ich učenie a výstrahy však neprivodili zásadnú zmenu. Ľudstvo ďalej žilo vo svojej nemravnosti a rozumovej pýche. Ďalej pyšne, spurne a odbojne hľadelo z hradieb, vybudovaných na racionalite rozumu, stojacej proti všetkému duchovnému.

Preto je dnes toto lúpežné, do seba zahľadené, a od Ducha a jeho hodnôt odvrátené pozemské mesto obkolesené armádou Svetla! Ale ľudia, slepí vo svojom materializme, ateizme a rozumovej racionalite nevnímajú a nevyciťujú, že trpezlivosť Božia už vypršala. Že sa blíži koniec všetkého ich doterajšieho zločinného jednania, stojaceho proti zákonom Pána a proti jeho Vôli. Že sa blíži koniec ľudskej nemorálnej svojvoľnosti, ktorý bol predpovedaný dávnymi prorokmi i Synom Božím.

Nemnohí začínajú tušiť, že v tichu a v skrytosti sa pripravuje niečo vážne a zásadné. Ale väčšina netuší, nevníma a nevidí absolútne nič.

Avšak kopanie onoho pomyselného, skrytého podzemného tunela k nedobytným hradbám ľudskej rozumovej racionality už dávno začalo! A hoci nič nevidieť, každým dňom, každou hodinou a každou minútou je táto chodba čoraz bližšie k hradbám.

A možno je už pod hradbami! Možno sa už pod nimi hĺbi rozsiahla podzemná komora! Možno sa už v tejto komore zhromažďujú pomyselné sudy s pušným prachom! A možno už horí zápalná šnúra!

Navonok nič nevidieť, ale všetky sily vesmíru a prírody usilovne pracujú na bezprecedentnom preformátovaní planéty Zeme. Všetko sa cieľavedome pripravuje na veľký deň „D“ a kľúčovú hodinu „H“.

A potom sa ozve pomyselný obrovský výbuch, ktorý na prach rozmetá nedobytné hradby ľudskej rozumovej racionality, odtrhnutej od Boha a Ducha. Realita Svetla vtrhne neočakávane ako lavína do duší ľudí! Z noci na ráno a z hodiny na hodinu bude všetko preklopené do hodnotového systému Svetla, čo vyvolá zrútenie rozumovej, materialistickej a ateistickej konštrukcie sveta.

No a na každom jednotlivom človeku bude záležať, či to vnútorne ustojí, alebo neustojí. Či to vnútorne zvládne, alebo nezvládne. Či jeho vnútorný život bude na základe predchádzajúcej duchovnej prípravy schopný zniesť priamu konfrontáciu s hodnotovým systémom Ducha, alebo túto konfrontáciu neznesie kvôli svojmu materializmu, ateizmu a rozumovej racionalite, vzdialenej od všetkého duchovného.

Aby to človek ustál, musí byť duchovne pripravený. Je to veľmi podobné, ako pri otužovaní. Otužilec sa okúpe v januárovej vode a nič sa mu nestane, pretože tomu predchádzalo obdobie postupného otužovania. Obyčajný človek, bez tejto prípravy, musí po kúpeli v januárovej vode minimálne prechladnúť, alebo ťažko ochorieť, či dokonca zomrieť, pretože bez predchádzajúcej prípravy, čiže bez postupného otužovania to predstavuje pre jeho organizmus príliš veľký šok.

A žiaľ, podobnému šoku, ktorý nemusia zvládnuť, budú vystavení ľudia, ktorí sa ešte dnes všetkému vysmievajú zo zdanlivo pevných hradieb svojho materializmu a svojej rozumovosti. Ktorí sa vysmievajú a spochybňujú všetky výstrahy, hovoriace o nesmiernej duchovnej vážnosti doby a o blízkom víťazstve hodnotového systému Svetla, Boha a Ducha.

Toto dianie predpovedal prorok Izaiáš už pred stáročiami a vyjadril ho slovami:

„Pretože ste opovrhli týmto Slovom
a spoliehate sa na útlak a prevrátenosť
a o ne sa opierate,
preto vám táto neprávosť
bude ako hroziaca trhlina
v zdanlivo nedostupnej hradbe,
ktorá sa zrúti náhle, neočakávane
a bude rozbitá ako keď niekto roztrieska hlinený hrniec,
nemilosrdne a na prach,
že sa po rozbití nenájde ani len čriepok,
ktorým by sa dalo preniesť ohňa z pahreby
alebo načrieť vody z mláky.“

Ale aj keď je situácia mimoriadne vážna, treba na druhej strane zdôrazniť, že nikdy doposiaľ nebolo Svetlo a jeho pomoci tak blízko zeme ako dnes, čo znamená, že každému dobrému chceniu, každej snahe o zachovávanie čistoty vlastného vnútra, každej snahe o spravodlivosť, čestnosť, úctu a lásku k blížnym, každej snahe o hľadanie Pravdy Božej sa v súčasnosti dostáva obrovskej svetlej pomoci a podpory, ktorá môže takéhoto jedinca doposiaľ nevídaným spôsobom duchovne povzniesť na jeho osobnej ceste k Svetlu. Svetlo dokáže v dnešnej dobe každého duchovne usilujúceho človeka neuveriteľne pozdvihnúť, avšak prvotný podnet a prvotný silný impulz vydať sa na cestu k dobru a k Bohu musí vyjsť z neho samého. V tomto spočíva obrovská nádej pre úplne všetkých ľudí, nech už sú akíkoľvek.

O to väčšia a trestuhodnejšia je však duchovná nečinnosť všetkých, ktorí nevyužijú túto výnimočnú a najväčšiu príležitosť v celom svojom doterajšom bytí. To sa bude rovnať úplnej životnej prehre. K prehre základného práva na ďalšie vedomé jestvovanie vo stvorení.

Hoci dnes žijeme v dobe, ktorá našu osobnosť i naše vedomie maximálne strháva k najrozličnejším materiálnym problémom života okolo nás, z duchovného hľadiska je všetko druhoradé a treťoradé, pretože prvoradé je iba naše duchovné prebudenie a náš duchovný vzostup. Jedine o to teraz v skutočnosti ide, lebo práve toto je otázkou života a smrti. Nie života a smrti nášho tela, ale našej duše a celej našej osobnosti, ktorú môžeme definitívne stratiť, čo sa rovná večnému zatrateniu.

A úplne na záver treba ešte zdôrazniť, že nie je vôbec pravda, že príznaky blížiaceho sa veľkého víťazstva Svetla na zemi nie je možné vidieť aj fyzicky a materiálne. Spomeňme len jeden z týchto príznakov. Je uvedený v „Zjavení Jána“, čiže v Apokalypse. Podľa neho môže ľudstvo aj materiálne a fyzicky poznať, že nastala plnosť času a priblížila sa doba veľkého víťazstva Svetla.

Ten čas a tú dobu poznáme podľa toho, že temná šelma bude nútiť všetkých ľudí, malých i veľkých, bohatých i chudobných, aby prijali jej znak na svoju ruku, pretože bez tohto znaku a potvrdenia o jeho prijatí, nebudú môcť ľudia ani kupovať, ani predávať, ani chodiť k lekárovi, ani normálne žiť.

Presne toto, čo je spomínané v Apokalypse, sme všetci nedávno prežili pri pandémii a s pandémiou spojeným nátlakom na očkovanie. Toto je jeden z neprehliadnuteľných znakov plnosti času a blížiaceho sa víťazstva Svetla, ktorý nemôžu prehliadnuť dokonca ani materialisti. Tento znak znamená, že doba je už tak nesmierne vážna, že všetok čas, čo nám ešte zostáva, by mal byť s celou silou využitý na naše duchovné prebudenie a na náš duchovný vzostup, bez ktorého nebude možné obstáť v novej, prichádzajúcej realite Svetla. V nej môže obstáť len človek ducha, srdca, citu a čistého vnútra. Len človek, ktorý sa snaží žiť v harmónii a úcte k blížnym do takej miery, že sa im usiluje neublížiť a neukrivdiť ani len vo svojich myšlienkach.