Hlavná priorita pre SR: založenia Antivojnového frontu obyvateľov SR za udržanie mieru v Európe a vo svete

Udalosti na Ukrajine sa nás, občanov SR, bytostne dotýkajú, ale nie v tom istom smere, ako to robí vládna moc a ako to prezentujú média. Vojnový konflikt na Ukrajine, v ktorom proti sebe stoja dve vojenské zoskupenia – „demokratický“ Západ, zastúpený zmiešanými zbormi ukrajinských vojenských síl a ruské ozbrojené sily – môže sa rozšíriť na celú Európu. Toto sa môže stať nie kvôli tomu, že to budú chcieť predstavitelia Ruskej federácie, ale predovšetkým preto, že k tomu vedie – zatiaľ nezastaviteľná – konfrontačná politika „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ. Najnovším príspevkom zo strany organizácie NATO sa stalo to, že na schôdzi premierov, ministrov zahraničných vecí a iných vysoko postavených vládnych úradníkov členských štátov bol prijatý dokument  s názvom “Kyjevská bezpečnostná dohoda.” Tento dokument stanovil určité formálne spojenie medzi Ukrajinou a krajinami NATO, čím v skutočnosti začleňuje Ukrajinu do NATO. Vojna na Ukrajine sa tak v skutočnosti stáva vojnou NATO proti Ruskej federácií. K tomuto výsledku sa “demokratický” Západ na Ukrajine postupne dopracoval  bez prekážok od roku 2014. Za ten čas obyvateľstvo členských štátov EÚ a NATO žilo v presvedčení, že o nič významného nejde, všetko sa dobre skončí. Lenže v skutočnosti plány Západu vo vzťahu k Rusku neboli a nie sú o mieri.

Dokument “Kyjevská bezpečnostná dohoda” v skutočnosti predstavuje právne a politický zaväzujúcu zmluvu  medzi Spojenými štátmi, Britániou, Kanadou, Poľskom, Talianskom, Nemeckom, Francúzskom, Austráliou, Tureckom, škandinávskymi a baltickými štátmi a štátmi strednej Európy, ktorá ich zaväzuje k spoluúčasti na súčasnej vojne Ukrajiny proti Ruskej federácií. Počíta sa, že k tejto zmluve majú byť pribraté aj Japonsko a Južná Korea. Dohoda požaduje po tých, ktorí ju podpíšu, že budú trvalé zaisťovať bezpečnosť Ukrajiny a budú túto krajinu dlhodobo podporovať finančne a ekonomický. Kyjevská bezpečnostná dohoda je ďalším krokom k 3. svetovej vojne. Aj z týchto krokov USA a NATO jasne vyplýva, že mier v Európe a vo svete sa nedá ochrániť tým, že bude donekonečná založený iba na vyhláseniach o tom, že Rusko je agresor a okupant. Som presvedčený, že v súčasnosti má byť pre obyvateľov členských štátov EÚ a NATO hlavnou prioritou založenie Antivojnového frontu, ktorý v prvom rade bude požadovať od politikov “demokratického” Západu, aby ukončili konfrontačnú politiku s Ruskou federáciou. 

Kyjevská bezpečnostná dohoda požaduje od členských štátov NATO, že budú trvalé  zaisťovať bezpečnosť Ukrajiny a budú túto krajinu podporovať finančne a ekonomický.  Na strane druhej pre Ruskú federáciu boli už dávnejšie všetky bezpečnostné záruky  zo strany USA a NATO odmietnuté. Táto Dohoda má veľkú slabinu v tom, že v rámci dvoch susedných štátov iba pre jedného z nich sú prisľúbené bezpečnostné záruky a to na úkor druhého.  Logické myslenie by malo človeka utvrdiť v názore, že skutočný mier je možné postaviť iba na základoch, ktoré zaručujú bezpečnostné záruky tak pre Ukrajinu ako aj pre Ruskú federáciu. Lenže záruky pre obe krajiny môžu byť založené iba na  požiadavke, ktorú dlhodobo predkladá Ruská federácia – uznanie neutrality Ukrajiny ! Ak sa NATO rozhodlo trvalé zaisťovať bezpečnosť Ukrajiny podľa svojich predstáv, potom nemá namierené k mierovej existencií s Ruskou federáciou, ale k posilňovaniu vojnových aktivít Ukrajiny, a zatiaľ na Ukrajine.

V záujme riešenie súčasnej krízy kapitalizmu a ochrany mieru v Európe a vo svete by mali predstavitelia našej vládnej moci čo najskôr ukončiť s takou politikou, ktorou sa Slovenska republika prezentuje: podieľa sa na konfrontačnej politike „demokratického“ Západu pod vedením USA, NATO a EÚ s Ruskou federáciou. To je potrebné urobiť v prvom kroku. V druhom kroku je potrebné zabezpečiť, aby vláda SR nadviazala normálne diplomatické vzťahy s Ruskou federáciou a na základe toho, aby začala priamo riešiť – mimo zásahov EÚ – zabezpečenie energetických zdrojov pre riadne fungovania Slovenskej republiky. Na uvedené dva najdôležitejšie kroky vládnej moci by mal nadväzovať tretí najdôležitejší krok: rozvinúť úsilie obyvateľstva SR za udržanie mieru v Európe a vo svete za čo najskoršie ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine na základe ukončenia konfrontačnej politiky Západu s Ruskou federáciou ! Možnosť zrušenia konfrontačnej politiky Západu s Ruskou federáciou sa podľa môjho názoru môže riešiť len na spoločných mierových rokovaniach.

Prečo potrebujeme masové zjednotenie  obyvateľstva SR a obyvateľstva ostatných členských štátov EÚ a NATO za udržanie mieru v Európe a vo svete ? Tu sú ďalšie moje dôvody:

1. Stranami politického a vojenského konfliktu sú:

1.1. „Demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ s ich satelitom: Ukrajinou a

1.2. Ruská federácia.

1.3. Stranami politického a vojenského konfliktu nie sú iba Ukrajina a Ruská federácia.

2. Konfrontačná politika „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou je fakt, ktorý sa nesmie zakrývať, ale brať do úvahy ako základná axióma, z ktorej sa má vychádzať, ak sa chceme usilovať o ukončenie vojny na Ukrajine a o zachovanie mieru vôbec. Táto politika je výrazom krízy globálneho kapitalizmu, ktorý z posledných síl sa snaží, aby bol zachovaný princíp unipolarity, čo znamená, že v procesoch globalizácie musí byť zachované postavenie USA ako svetového hegemóna. Z čoho vyrastá podiel Slovenskej republiky na konfrontačnej politike “demokratického” Západu s Ruskou federáciou ? Tento podiel vyrastá z členstva Slovenskej republike v NATO, Európskej únií a z absolútnej vernosti záujmom USA. To je na jednej strane. Na strane druhej v činnosti týchto nadštátnych entit sa vôbec nezohľadňuje to, že záujmy občanov SR vôbec nie sú totožné so záujmami USA a samotného Bruselu ako sídla NATO a EÚ.

3. Aby konfrontačná politika „demokratického“ Západu na čele s USA dosiahla požadované výsledky, ktoré by boli v súlade so záujmami USA, bolo potrebné prijať rozhodnutie, aby hlavným nástrojom politiky Západu proti Ruskej federácií sa stala Ukrajina. Aby sa Ukrajina mohla stať „údernou päsťou“ proti Ruskej federácií, bolo potrebné pripraviť a zrealizovať Majdan – štátny prevrat na Ukrajine. Toto sa podarilo a tak „demokratický“ Západ na čele s USA, sa mohol bez problémov cez kyjevskú moc pasovať do role správcu Ukrajiny. Iba USA, NATO a EÚ rozhodujú o tom, ako má konať kyjevský režim vo vzťahu k vlastnému obyvateľstvu a vo vzťahu k Ruskej federácií a jej ozbrojeným silám.

4. Mier v Európe a nakoniec aj vo svete sa nedá zabezpečiť tým, že sa uskutočnia mierové rokovania Ukrajiny a Ruskej federácie. Dôvody neúspechu takýchto rokovaní sú jednoducho skryté v tom, že kyjevský režim nie je žiadnym demokratickým a právnym štátom, slobodným a suverénnym, pretože v jeho pôsobnosti sú fašistické, nacistické a nacionálne sily a zároveň aj to, že je v priamej správe celého „demokratického“ Západu. Ukrajina pod vedením svojich predstaviteľov vládnej moci úplne kapitulovala pred mocenskou politikou “demokratického” Západu a jeho záujmami a tak stratila aj tu slobodu a neutralitu, ktorú mala do času Majdanu v roku 2014. Z podstaty konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou je jasné, že dvojstranné rokovania nemôžu nič vyriešiť, pretože môžu byť zamerané iba na  ústupky zo strany Ruskej federácie. Ak sa predpokladá alebo navrhuje, že Ruská federácia má ustúpiť a tým sa dosiahne mier a zároveň udrží mier v Európe, tak je to zlý predpoklad. Prečo ? Pretože ostane v platnosti konfrontačná politika Západu s Ruskou federáciou, rovnako ako ostane zachované a posilnené celé východné krídlo Európy vojskami NATO a rovnako aj vojenskými silami, ktoré bojujú na strane Ukrajiny.

5. Všestranná podpora „demokratického“ Západu Ukrajine vo vojne proti Ruskej federácií sa nezakladá na žiadnych morálnych princípoch či princípoch medzinárodného práva a teda ani na povinnosti uchrániť mier v Európe a vo svete. Predpokladané či túžobne očakávané vojenské víťazstvo Ukrajiny nad Ruskou federáciou nezabezpečí mier Ukrajine a ani Európe, pretože celý priestor východného krídla Európy ostane militarizovaný ako nástupný priestor proti Ruskej federácií. Cieľom konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou je totálne zničenie Ruskej federácie a následne aj Slovanov. Ak by sa tak niekedy aj stalo, tak nám, slovenskému národu, nepomôže vierolomné presvedčenie, že patríme k skutočnému Západu.  Ruská federácia si v prípade jednostranného ukončenia vojenských operácií na Ukrajine sice bude môcť oddýchnuť od vojnových útrap, ale ostanú nevyriešené dva veľmi zásadné problémy:

5.1. Od „demokratického“ Západu na čele s USA a NATO nedostane žiadne bezpečnostné záruky, ktoré požadovala už v minulom roku a teda cieľ konfrontačnej politiky ostane zachovaný.

5.2. Obyvateľstvo Ukrajiny, ktoré bolo vystavené vojnovým útrapám už osem rokov a aj obyvateľstvo niektorých ďalších oblasti, ktoré už v tomto roku sa dostalo pod správu ruských ozbrojených síl, ostane nechránené a bude zo strany kyjevskej moci – diktatúry podliehať režimu genocídy.

6. Západná propaganda robí všetko pre to, aby hnev obyvateľov členských štátov EÚ a NATO bol jednoznačne orientovaný na Ruskú federáciu a jej predstaviteľov. Do takejto pasce sa obyvateľstvo nesmie dať vmanévrovať, pretože predstavitelia Ruskej federácie robia iba politiku, ktorá súvisí s ochranou ich národných záujmov a národnej suverenity a teda aj s ochranou mieru pre všetkých v Európe či vo svete. Špeciálna vojenská operácia na území Ukrajiny sa totiž nezačala dezdôvodne, ako to napríklad tvrdia vládni predstavitelia, média či napríklad Ivan Mikloš, ale po ôsmich rokoch márneho čakania, že sa vojenské ťaženie kyjevskej diktatúry proti vlastnému obyvateľstvu, spojeného s humanitárnou krízou, definitívne ukončí. Stal sa však opak, pretože USA, NATO a EÚ to svojim kyjevským prisluhovačom nedovolili.

7. Obyvateľstvo členských štátov EÚ a NATO sa má zjednocovať k tomu, aby svoj odpor nasmerovalo proti svojim politickým predstaviteľom a prinútilo ich k tomu, aby sa  vzdali konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou. Zjednodušene napísané, predstavitelia „demokratického“ Západu musia konečne súhlasiť s bezpečnostnými zárukami, ktoré Ruská federácia požadovala už dávnejšie a ktoré boli zo strany USA a NATO odmietnuté. Ukončenie konfrontačnej politiky v svojom ďalšom kroku má súvisieť so zrušením všetkých sankcií proti Ruskej federácií.

8. Obyvateľstvo členských štátov EÚ a NATO má požadovať od svojich politických predstaviteľov, aby USA a NATO zrušili svoje vojenské štruktúry na východnom krídle Európy, ktoré tam boli inštalované pod zámienkou práve zabezpečenia ochrany a bezpečnosti svojho obyvateľstva. Skutočne mierový spôsob spolunažívania národov v Európe má byť založený nie na jednotnej politike USA, NATO a EÚ, ale na politike mierových zmlúv členských štátov s Ruskou federáciou, ktorých predmetom bude vzájomná priateľská spolupráca a pomoc v rôznych oblastiach spoločenského a politického života !!! Takýto skutočne mierový spôsob spolunažívania národov v Európe za posledných osem rokov vôbec nebolo bádať, pretože sa museli v prvom rade presadzovať záujmy USA v Európe. O týchto záujmoch sa na úrovni vládnej moci, médií a politických debát vôbec nehovorí. Nie je to žiadna náhoda, zabudlivosť, nedopatrenie, ale jasný zámer. Obyvateľstvu členských štátov sa to nesmie pripomínať.

9. Politika Spojených štátov pre Európu bola jasne stanovená: hlavnou úlohou udalosti na Ukrajine je rozdeliť Európu a Rusko natoľko, aby sa Európania naplno zriekli spolupráce s Ruskom a preorientovali svoju ekonomiku na kompletnú spoluprácu s USA. Ako sa každý občan môže v súčasnosti už presvedčiť, táto “Smernica” Spojených štátov bola pod vedením Bruselu za aktívnej účasti zradných predstaviteľov národných vlád členských štátov EÚ aj rozpracovaná a plní sa. Ukrajine bola určená, ako to ešte v roku 2014  zdôraznil aj výkonný riaditeľ Inštitútu globálnych perspektív z USA, úloha závalu, ktorý  pretrhne ekonomickú spoluprácu Európy a Ruska. Je veľmi dôležité, aby sa čitateľ zamyslel nad touto jeho ďalšou vetou: “Iba národ Ukrajiny môže určiť, nakoľko tragický bude jeho osud pri zavádzaní nového poriadku do Európy.” A kto nám zavádza nový poriadok do Európy ? Sú to Spojené štáty, NATO a EÚ. A  predstavitelia Slovenskej republiky im pritom nadšene asistujú.

10. Podľa výkonného riaditeľa vyššie uvedeného Inštitútu globálnych perspektív Spojené štáty nemajú žiadny úmysel stabilizovať situáciu na Ukrajine a preto čokoľvek by sa dialo vo sfére politiky na Ukrajine, hlavné musí zostať nemenným – ukončenie širokej spolupráce Ruska a Európy. Nech udalosti na Ukrajine mieria kamkoľvek, ale v každom prípade musia viesť k rozdeleniu Rusov a Európanov. Rozdelenie Rusov a Europanov je politika predstaviteľov Západu, nie Ruskej federácie ! A tu je ďalšie stanovisko výkonného riaditeľa:   „…je nutné si presne uvedomiť jednu prostú vec: Spojené štáty sledujú výlučne svoj vlastný cieľ zachovania svetového finančného systému, založeného na doláru – kvôli realizácií toho cieľa bola i načatá ukrajinská kampaň po zničení ekonomickej spolupráce Ruska a Európy. Všetky udalosti prebiehajúce na Ukrajine je treba skúmať výlučne z týchto pozícií.” Nenašiel som príklady zo stanovísk predstaviteľov našej vládnej moci alebo aj opozície, ktoré by dosvedčovali, že k tomu, čo sa odohráva na Ukrajine, pristupujú z pozícií, ktoré výkonný riaditeľ uviedol.

11. Výkonný riaditeľ Inštitútu globálnych perspektív pripomenul, čo je dôležité pre pretrhnutie ekonomických väzieb Európy s Ruskom. Citujem:  „Amerika potrebuje na Ukrajine taký poriadok, ktorý by pretrhol ekonomickú spoluprácu Ruska a Európy. A americká politika spočíva v tom, aby sa udalosti rozvíjali práve tak. Dnes sa udalosti na Ukrajine iba rozbiehajú ( to bol rok 2014, moja poznámka ) a nemá cenu čakať ukľúdnenie – nepokojná Ukrajina sa musí stať neprekonateľnou bariérou medzi Ruskom a Európou. Pochopte jedno. Pre pretrhnutie ekonomických väzieb Európy s Ruskom je treba Európanov tak silne vystrašiť ruským nebezpečenstvom, aby to oni sami chceli urobiť – je treba od základu zmeniť európsku verejnú mienku o spolupráci s Ruskom. Je potrebné stále zdôrazňovať agresivitu a nepredvídanosti Ruska, provokujúceho na eskalácií konfliktu na Ukrajine. Oznamovacie prostriedky musia stále hovoriť o raste napätia na Ukrajine, o násilí a brutalite, ktorú páchajú Rusi, aby Európa dozrela do pred výbušného stavu.“ Tu je ďalšie stanovisko výkonného riaditeľa Inštitútu globálnyh perspektív: „Nech sa Európania trasú z možnej ruskej invázie – vytvorenia obrazu neohrabaného Rusa, pripraveného na ľubovoľnú avantúru, počnúc obletom americkej lode a končiac pohybom ruských armád k hraniciam Pobaltia a Ukrajiny, musí byť zasvätená všetká činnosť masmédií. Práve na činnosti masmédií teraz závisia nálady európskej spoločnosti a v konečnom dôsledku i úspech ukrajinskej kampane USA.“ Myslím si, že súkromné či verejnoprávne média na Slovensku si v tomto smere znamenite plnia poslanie, ktoré im bolo určené. Média každý deň svojho pôsobenia na verejnosť dokazujú, že ako určité inštitúcie nedisponujú žiadnym svedomím, pretože nie je im dovolené o konfrontačnej politike “demokratického” Západu s Ruskou federáciou hovoriť a písať. 

12.Zaujímavý je pohľad výkonného riaditeľ na samotné Rusko. Citujem: „Rusko, samozrejme, nebude plne vylúčené zo svetového spoločenstva, ale iba v tom prípade, pokiaľ nebude odporovať americkému úsiliu po prekonaní finančných problémov. Rusko bude musieť zostať samotné so svojimi prírodnými zdrojmi, pokiaľ bude trvať na svojom úsilí k obnoveniu ruskej hegemónie. Potom bude vo vzťahu k Rusku použitá politika izolácie a podpory demokratických procesov vo vnútri Ruska.“ Tento citát je pripomenutím toho, že Ruska federácia nesmie odporovať princípu unipolárnej globalizácie sveta na čele so Spojenými štátmi. Otázka ruskej hegemónie zase súvisí s politikou Ruskej federácie, aby národy sveta žili v multipolárnom svete, v ktorom bude dôležitá suverenita každého štátu a nie podiadenie sa celého sveta politike a záujmom USA.

13. Som presvedčený, že obyvateľstvo SR a ďalších členských  štátov EÚ a NATO chce žiť v mieri s Ruskou federáciou. Spolupráca členských štátov EÚ s Ruskou federáciou  založená na dohodnutých zmluvách o priateľstve a spolupráci, predstavuje nenákladný, nekonfrontačný a mierový spôsob spolunažívania národov. Prečo sa mierové podmienky pre členské štáty EÚ a NATO nezabezpečujú na spôsob platných dvojstranných zmlúv s Ruskou federáciou, ale na spôsob vojenského navyšovania rozpočtov členských štátov a teda na neustálej militarizácií východného krídla Európy ? Pretože takéto mierové spolunažívanie členských štátov EÚ pre USA a NATO vôbec je veľmi nevýhodné, nebolo by možné presadiť ich vlastné politické a ekonomické záujmy a nebolo by možné zdôvodniť potrebu neustáleho posilňovania konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou.

14. Konfrontačná politika kapitalizmu Západu s bývalým ZSSR viedla k Veľkej vlasteneckej vojne proti fašistickému Nemecku a nakoniec k víťazstvu nad fašizmom. Konfrontačná politika dnešného „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií viedla k vojne ( zatiaľ ) na Ukrajine a keď sa v takejto politike bude pokračovať, povedie aj k ďalšej svetovej vojne. Konfrontačnú politiku je preto potrebné v každom prípade stopnúť. Lenže bez masového odporu obyvateľstva členských štátov EÚ to sotva pôjde dosiahnuť. Všimnime si niečo zásadného, čo sa teraz odohráva na našej politickej scéne. Politická strana SMER – SD všetko svoje úsilie zamerala na predčasné parlamentné voľby a z tohto dôvodu organizuje protesty obyvateľstva proti súčasnej vládnej moci. Vraj nové voľby prinesú zásadné zmeny v politike novej vládnej moci. Domnievam sa, že to je podvodné konanie, pretože strana SMER – SD je aj naďalej jednoznačne orientovaná na vraj nespochybniteľné priority svojej politiky ako je naše členstvo v NATO a v EÚ. Iba pripomeniem, že korene konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou vyrástajú práve z jednoznačnej orientacie každej novej vládnej moci na rešpektovanie a posilňovanie transatlantického princípu v zahraničnej politike. Ak  pozorne sledujeme média a reč politikov, tak vo všetkých prípadoch  v politických vyjadrenia politikov, teda zástupcov občanov, sa prešlo od zdôrazňovania presadzovať záujmy občanov a národné záujmy k zmene v poslaní vládnej moci. Teraz sa politický boj sustreďuje na otázky povinnosti pomáhať obyvateľom či občanom, poskytovať im pomoc. Debaty k otázke, prečo sa EÚ a NATO silne podieľajú na organizovaní konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou, sa nekonajú, rovnako ako na verejných protestoch sa to obchádza ako niečo nepostatné.

15. Oficiálne platí, že občania – voliči z členských štátov EÚ a NATO si vedomé volia takých svojich zástupcov, z ktorých sa všetci dokázali zgrupovať do takých vládnych štruktúr, ktoré namiesto zmlúv o priateľstve a spolupráci s Ruskou federáciou pod zástavou bezpečnosti štátu a ochrany obyvateľstva presadzujú militarizáciu východného krídla Európy a tým aj konfrontačnú politiku s Ruskou federáciou.

16. Vzhľadom k tomu, ktoré strany sú v politickom a vojenskom konflikte ( viď bod č. 1 ), je potrebné sa zo strany obyvateľov členských štátov EÚ a NATO usilovať, aby predstavitelia týchto strán zasadli za rokovací stôl s predstaviteľmi Ruskej federácie. Keďže celá podstata problému súvisí s potrebou ukončenia konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou, predmetom mierových rokovaní majú byť otázky, k akým rozhodnutiam a opatreniam v súčinnosti s predstaviteľmi Ruskej federácie predstavitelia USA, NATO, EÚ a Ukrajiny prikročia, aby:

a) Ukrajina prešla do režimu slobodnej a neurálnej krajiny a mohla zrealizovať slobodné voľby, na základe ktorých bude dokončená denacifikácia a demilitarizácia krajiny,

b) aby Ruská federácia dostala požadované bezpečnostné záruky, aby sa vzájomne mohli postupne zrušiť sankcie a obnoviť spolupráca s členskými štátmi EÚ.

Masový odpor obyvateľstva SR a ostatných členských krajín EÚ a NATO je nevyhnutné organizovať za čo najskoršie ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine na základe ukončenia konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou.

Zbraňou obyčajných ľudí má byť založenie Antivojnového frontu obyvateľstva Slovenskej republiky za mier v Európe a vo svete. Kto by sa mohol podieľať na založení hnutia odporu obyvateľstva SR proti konfrontačnej politike „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou ?

Keďže dôsledky nezodpovednej konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou sa dotýkajú absolútne všetkých vrstiev obyvateľstva SR a Európy, a konfrontačná politika má svoje výsledky na Ukrajine a je namierená k 3. svetovej vojne, na založení hnutia odporu proti konfrontačnej politike a za mier v Európe a vo svete sa môže podieľať pomerne široké spektrum združení, organizácií, občianskych iniciatív, aktívnych jednotlivcov, politických strán a hnutí a podobne. V žiadnom prípade to nemôže byť sólo aktivita iba politických strán, ktoré nakoniec ani také ambície nemajú. Z môjho pohľadu hlavnými organizátormi Antivojnového frontu obyvateľov SR by mali byť:

1. Samosprávy miest a obcí a ich spoločná organizácia ZMOS.

2. Konfederácia odborových zväzov SR.

3. Asociácia zamestnávateľských zväzov a záujmových združení v SR.

4. Jednota dôchodcov na Slovensku.

4. Politické strany a hnutia, občianske iniciatívy, aktívni občania a podobne.

Uvedené subjekty by sa mali spoločne dohodnúť, že  spoločnými silami založia Antivojnový front obyvateľov SR. Podotýkam, že tento front by sa jednoznačne odlišoval od západnými politikmi založeného proti ruského frontu. Čo má byť hlavným znakom rozlíšenia Antivojnového frontu obyvateľstva SR či Európy od Antiruského frontu ? Iba Antiruský front pracuje s konceptom konfrontačnej politiky “demokratického” Západu s Ruskou federáciou a je výrazom záujmov predstaviteľov unipolárnej globalizácie pod vedením USA. Antivojnový front obyvateľov SR má požadovať zrušenie konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou.

Úlohou Antivojnového frontu obyvateľov SR by bolo vyvíjať politický a občiansky tlak na vládnu moc SR, na národné vlády ostatných členských štátov EÚ, na samotnú EÚ, vedenie NATO a štátnu administratívu USA, aby sa čo najskôr postarali o zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine, o ukončenia štvania Ukrajiny do jej víťazného konca s Ruskou federáciou a o účasť všetkých zainteresovaných na mierových rokovaniach, napríklad v Moskve. 

I.

Prečo je potrebné založiť Antivojnový front obyvateľstva SR ?

Pred viac ako štyrmi rokmi vydal prezident Ruskej federácie Vladimír Putin Výzvu za mier. V tejto výzve sa pýta nás, Európanov, či skutočne chceme 3. svetovú vojnu. Podľa prezidenta politici v Európe chcú dokázať, ako sú užitoční pre EÚ, NATO a USA. Ukázalo sa, že Vladimír Putin mal v tomto smere pravdu, pretože vládni predstavitelia v SR to jednoznačne dokazujú, rovnako ako všetci politici v rámci členských štátov EÚ. O politikoch v Európe Vladimír Putin tvrdil, že sú tak zaslepení svojou vlastnou nekontrolovateľnou mocou a vidinou jej ďalšieho rastu, že počítajú s tým, že Rusko ustúpi na poslednú chvíľu tlaku NATO a k vojne nedôjde. Pravým cieľom všetkých tých, ktorí chcú vyvolať vojnu, je bohatstvo Ruska. Z tohto dôvodu si Vladimír Putin položil otázku, či má Rusko rozdať svoje bohatstvo, aby sa vyhlo vojne, či má nechať likvidovať svoje vlastné obyvateľstvo na Ukrajine.

Podľa Vladimíra Putina dnes je už jasné, že vojna v plameňoch jej strojcov nemá skončiť na Ukrajine. Hlavným cieľom je Rusko, ale vojna zachváti celú Európu. Toto bude výhodne pre USA, pretože zaistí väčší zisk a vytrhne ich z dlhovej krízy, pretože pôjde o vojnovú výrobu. Čo účinnejšie zlikviduje konkurenciu USA, ako vzájomné vyvraždenie celých národov v Európe ? Čo USA pomôže viac rozšíriť sféru svojho vplyvu, než povojnové pôžičky presne podľa odskúšaného scenára, použitého po 2. svetovej vojne ? Vladimír Putin teda nás, Európanov, už dávno upozornil, že svetový vojnový konflikt reálne hrozí. A preto nám, Európanom, Vladimír Putin položil ďalšiu dôležitú otázku.

Kto z vojnových štváčov, ktorých kráľovský platíme zo svojich daní a kto z mediálnych spolupáchateľov nám prezradil, že toto nebude len dobrodružná víťazná výprava na východ, ale že to skončí ako 3. svetová vojna za možného použitia atómových zbraní ? Kde sa schováme pred jadrovými výbuchmi ? V tejto vojne nebude víťaza ! Mame dostatočne hlbokú jamu a dostatok potravín, aby sme v nej vydržali 100 rokov, než sa zníži úroveň žiarenia na únosnú mieru ? Vladimír Putin ďalej v svojej Výzve za mier odkázal, že Rusko nie je pre nás, Európanov, nepriateľom ! Nepriateľom každého občana Európy sú nenásytní politici, ktorí sa za svoju moc a peniaze chystajú zničiť všetko, čo je všetkým drahé ! Boli to priam prorocké slová, pretože politicko-ekonomický vývoj v Európe to teraz plne potvrdzuje.

Vladimír Putin na záver svojej Výzvy za mier postavil otázku: Môžeme zabrániť chystanej vojne s Ruskom, do ktorej nás tlačia politici a kúpené média ? Jeho odpoveď bola: Áno, môžeme ! Čo môžu urobiť obyčajní ľudia ? Podľa Vladimíra Putina, keď všetci malí a slabí robia to isté, zmenia všetko. Ide to zmeniť, pretože je to nutnosť ! Prezident Vladimír Putin nás, Európanov, vyzval k metóde bojkotov. Bojkot všetkých politikov, ktorí zvyšujú napätie, ktorí volajú po sankciách a zásahu proti Rusku ! Bojkot na všetkých úrovniach, vo všetkých voľbách ! Bojkot proti vstupu Ukrajiny do NATO ! Bojkot proti médiám, ktoré vojnu posúvajú ako jediné možné riešenie !

Je na čitateľovi, aby posúdil, či sme si niečo z Výzvy za mier, adresovanej prezidentom Vladimírom Putinom nám, Európanom, zobrali k srdcu a vážne sa zamysleli nad tým, ako sa môžeme postaviť k ochrane mieru v Európe a teda proti politike USA, NATO a EÚ. Ako obyčajní ľudia sme vôbec neurobili nič, aby sme podnikli kroky zabrániť chystanej vojne s Ruskom. Vladimír Putin nám, Európanom, postavil aj tieto ďalšie otázky: V mene čoho majú zomierať na oboch vojnových stranách naše deti na východnej fronte, v mene čoho má zahynúť rodina, v mene čoho má prestať existovať všetko, čo poznáme, v mene čoho má zhorieť tento svet ? V mene demokracie ? Kde vidíte demokraciu v tom, čo sa deje na Ukrajine ? My vidíme len fašistickú vládu, armádu porušujúcu medzinárodné konvencie a premyslenú genocídu vlastného obyvateľstva, ktorého vinou je to, že rozpráva ruský a chce nezávislosť na fašistickej Ukrajine.

Toľko, čo sa týka obsahu Výzvy za mier, ktorú nám Európanom, adresoval Vladimír Putin pred viac ako štyrmi rokmi. Aby čitateľ pochopil, prečo je potrebné obyvateľom SR a vôbec členských štátov EÚ a NATO, utvoriť Antivojnový front, dovolím si citovať jedného Američana. Bývalý senátor za Virgíniu Richard Black nedávno popísal ukrajinskú stratégiu Spojených štátov takto: „Spojené štáty a NATO, je nám jedno, koľko Ukrajincov umiera. Koľko žien, deti, civilistov zomrie. Je nám to jedno. Je to ako veľký futbalový zápas. Je nám jedno, koľko našich hráčov je paralyzovaných na ihrisku, pokiaľ vyhrávame. Zasielame zbrane fantastickej kvality. Ukrajina nemôže urobiť rozhodnutia ohľadom mieru. Mierové rozhodnutie môže byť prijaté iba vo Washingtone, ale pokiaľ budeme chcieť pokračovať v tejto vojne, budeme bojovať až do smrti posledného Ukrajinca.“

Takéto vyhlásenie Američana, bývalého senátora, musí mierumilovného človeka až mraziť. A takýchto vojnových štváčov podporuje celá EÚ, rovnako ako jej členské štáty. Na Rusku federáciu a jej predstaviteľov západná propaganda a politici členských štátov EÚ a samotnej EÚ budú kydať všetko možné, ale to, čo robia politici „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ, o tom západná propaganda a samotní politici mlčia, akoby stratili schopnosť myslieť, rozprávať, písať. Otvorene o politike „demokratického“ Západu sa vôbec nehovorí, pretože Západ je presvedčený, že Ruská federácia sa musí podriadiť jeho záujmom, čo znamená, že najmä záujmom USA. Potrebujeme bojovať o zachovanie mieru v Európe a následne aj vo svete. Ale to nepôjde, pokiaľ sa nebude otvorene hovoriť o politike, ktorú v Európe presadzujú USA, NATO a EÚ, vrátane predstaviteľov členských štátov. A rovnako otvorene by sa malo písať o politike Ruskej federácie vo vzťahu k členským štátom EÚ, USA  či k ďalším častiam sveta.

Potrebujeme vytvoriť jednotný Antivojnový front obyvateľov SR proti konfrontačnej politike „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií. Nemôžeme čakať na zmilovanie zo strany tých, čo konfrontačnú politiku presadzujú. Náhradné riešenia, vraj v záujme samotného obyvateľstva, sa prijímajú len preto, aby ostal nedotknutý a nevyriešený hlavný problém, ktorý je spojený s rozvratom fungovania národnej spoločnosti. A týmto problémom je konfrontačná politika „demokratického“ Západu na čele s USA s Ruskou federáciou. Čo je teda potrebné ? Náhradné riešenia ako nová politická aktivita, spočívajúce v určitom obmedzení katastrofálnych dopadov uvedenej konfrontačnej politiky na život obyvateľstva a fungovanie celej spoločnosti, je treba rázne odmietnuť, pretože:

a) budú založené len na ďalšom zadlžovaní sa štátu pod vedením Bruselu,

b) odpútavajú pozornosť občanov krajiny od toho, aby od predstaviteľov vládnej moci požadovali okamžité skončenie s konfrontačnou politikou „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou,

c) čo povedie k tomu, že vojnové štvanie proti Ruskej federácii bude ďalej nebezpečne narastať a podmienky pre zachovanie mieru v Európe a vo svete nebude možné udržať.

Antivojnový front obyvateľov SR má byť otvorenou platformou, v rámci ktorej by sa mohlo otvorene hovoriť nielen o politike Ruskej federácie, ale rovnako o politike USA, NATO a EÚ vo vzťahu k Ukrajine a Ruskej federácií. A rovnako aj o tom, ako politika „demokratického“ Západu už vo veľkom rozsahu škodí záujmom občanov jednotlivých členských štátov EÚ, Ukrajine a Ruskej federácií. Vládne vyhlásenia a propaganda v našich médiách nie sú na otvorenej platforme založené a z tohto dôvodu sa môžu Európa a svet veľmi ľahko dopracovať k ďalšej svetovej vojne. Proti príprave takejto vojny zo strany globálneho kapitalizmu je potrebné účinne bojovať.

Cieľom totiž je, aby obyvateľstvo členských štátov EÚ a NATO sa vôbec do terajšej politiky „demokratického“ Západu nemiešalo. Už čínsky filozof Muo Ti, ktorý žil medzi rokmi 500 – 396 pred n. l. zdôrazňoval, že každú teóriu a každé praktické opatrenie treba merať podľa toho, či bráni alebo napomáha blahobytu a rastu obyvateľov. Iba pripomeniem jeho princíp všeobecnej lásky k ľuďom. Ten je založený na tom, aby „každý zachádzal s cudzími krajinami ako so svojou vlasťou, s cudzími rodinami ako so svojou rodinou a s druhými ako sám so sebou.“

Predpokladom pre založenie takéhoto jednotného Antivojnového frontu, zameraného na skoré ukončenie vojny na Ukrajine, založenej na ukončení konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou, je spojenie rôznych politických síl, občianskych iniciatív a aktívnych jednotlivcov – občanov v jeden dočasný organizačný útvar s určitým názvom, ktorý by si našiel systém práce s verejnosťou a organizoval dohodnuté aktivity. Jeden, z môjho pohľadu veľmi dôležitý, systém práce s verejnosťou si teraz dovolím naznačiť. Bude sa týkať toho najdôležitejšieho subjektu, ktorý je priamo spojený so životmi obyvateľstva SR – samosprávou miest a obcí.

II.

Samospráva miest a obcí cez svoju štruktúru pre aktívnu demokraciu môže vytvoriť priestor pre skutočné fungovanie Antivojnového frontu obyvateľov Slovenskej republiky

Zachráňme Európu a svet pred treťou ( 3. ) svetovou vojnou !!! Táto záchrana vedie iba cez definitívne ukončenie konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu na čele s USA proti Ruskej federácií.

Toto je najdôležitejšia politická úloha pre obyčajných ľudí – obyvateľov Európy ! Kvôli tejto úlohy je potrebné, aby sa obyčajní ľudia angažovali za svoje životy a životy svojich rodín a žiadali neodkladne svoje vlády a parlamenty, aby ráznym spôsobom zmenili svoju politiku v prospech mierovej spolupráce s Ruskom. Slovenská republika týchto dní je názorným príkladom toho, ako sú občania úmyselne navádzaní na iné, zástupné problémy a náhradné riešenia. Už dávnejšie som zdôrazňoval, že s heslom „Za slušné Slovensko!“ skončíme tragický, ak sa nedokážeme nie na pár námestiach, ale v celej krajine a v Európe zjednotiť na boji proti vojne a za zachovanie mieru. Ani úsilie o predčasné voľby do NR SR nie sú tou najdôležitejšou prioritou, pretože je založené na úsilí politickej strany SMER – SD dostať sa čo najskôr naspäť k moci a trošku vylepšiť spravovanie krajiny. Ak strana SMER – SD to myslí s osudom obyvateľstva SR vážne, jej priority mali byť pomenované v tomto poradí: boj za ukončenie konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou a presadenie nového zákona o voľbách do NR SR, ktorý by dal väčšiu moc pri výbere poslancov samotným voličom – občanom.

Zachrániť Európu a svet pred 3. svetovou vojnou znamená pre obyvateľstvo Európy a teda každého národného štátu, aby z jeho strany sa mohol viesť aktívny bojkot. Pasívne čakať, že od politikov a súčasnej politickej moci príde k nám, do priestoru spoločnosti nejaký nový a svieži demokratický prvok, ktorý budeme môcť využiť, bude iba márnym čakaním na to, ako sa bude vyvíjať náš ľudský osud. Používať aktívny, nenásilný vplyv ( tlak ) verejnosti na spravovanie života spoločnosti znamená okrem iného vynachádzať aktívne prvky vlastnej angažovanosti, ktorú nám, občanom, nemôže nikto zakázať a ani za ich použitie prenasledovať. Samozrejme, za takýto aktívny prvok angažovanosti občanov – a za rozhodujúci – vôbec nepokladám zorganizovanie niekoľkých protivládnych protestov, ktorým vôbec nepredchádza to, aby politická strana orientovala pozornosť občanov na konfrontačnú politiku USA, NATO a EÚ proti Ruskej federácií.

Je veľkým omylom, ak veríme propagande, že žijeme v demokratickom a právnom štáte. V súčasnosti, už niekoľko dlhých rokov, to vôbec neplatí, pretože štátna moc sa zmenila na nedemokratickú autoritu ! Základom aktívneho bojkotu má byť občan, obyčajný človek a jeho nenásilné nátlakové prostriedky, ktoré môže využívať v prospech presadenia záujmov občanov. Čakať, že nám, občanom, politici a média odhalia, ako máme vplývať na politikov, politické strany a samotnú štátnu moc, sa neoplatí, lebo také niečo ako seriózny prístup k verejnosti morálka politikov a médií zrejme nepozná. A Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na odpor tiež nie je dostatočne konkretizované, respektíve definované.

Základom pre aktívny bojkot a základom pre demokratický život spoločnosti v rozvinutej podobe majú byť na území každého demokratického štátu mestá a obce a ich obyvateľstvo. Tvrdím, že štruktúra pre aktívnu účasť občanov na správe vecí verejných, a teda pre aktívnu demokraciu v spoločnosti, je vybudovaná, len sa vôbec ( a zámerne ) nevyužíva. O akú štruktúru ide ? Na úrovni miest a obcí máme volených predstaviteľov miest a obcí: primátorov, starostov, poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Na úrovni miest a obcí sa majú organizovať verejné zhromaždenia občanov či miestne referenda. Táto štruktúra pre aktívnu demokraciu má plniť veľmi dôležitú úlohu: usilovať sa o zásadné posilňovanie vplyvu občanov na fungovanie verejnej správy, politickej a štátnej moci !

Je na škodu samotnej spoločnosti a jej obyvateľov, že táto štruktúra pre aktívnu demokraciu sa vôbec nevyužíva. Je to politický zámer, nad ktorým treba zvíťaziť. Štruktúra pre aktívnu demokraciu je najprirodzenejším základom pre organizovanie účasti občanov na správe vecí verejných a to tak na osi horizontálnej ako aj vertikálnej. Politici a vládna moc sa o takúto štruktúru nezaujímajú, pretože sa jej v skutočnosti boja, pretože ju nemôžu ovládať. Aj z tohto dôvodu bolo nájdené náhradné riešenie. Štruktúru pre aktívnu demokraciu na úrovni miest a obcí vynechať a namiesto toho vytvoriť podmienky pre ustanovenie rôznych mimovládnych organizácií, ktoré sú financované kombinovaným spôsobom: zahraničné zdroje plus zdroje štátneho rozpočtu, pričom vôbec nie sú viazané na aktivity obyvateľstva.

Otázky vojny a mieru nie sú v popredí pozornosti politických strán a to napriek tomu, že vládna moc vždy bez vplyvu verejnosti deklaruje svoju vernosť princípu atlanticizmu a teda aj NATO na čele s USA. Čerstvým príkladom je to, že napríklad opozícia orientuje občanov SR v smere predčasných volieb do NR SR a otázky vojny na Ukrajine ponecháva úplne bokom. Hrozba vojny vychádza z konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. Zachrániť Európu a svet pred 3. svetovou vojnou – to si vyžaduje aktívne protesty obyvateľstva jednotlivých štátov EÚ a NATO, pretože politikom a vojnovým štváčom nemôže byť ponechaný voľný priestor pre ich rozhodovanie. Máme bojovať o svoje právo ma dôstojný život a toto právo je základom pre komunálnu sféru, z ktorej sa tvorí základ štátnej moci.

Pre ďalšie zotrvanie na tom, či vládna moc sa bude riadiť princípom atlanticizmu, je potrebné rozhodnutie v referende ( referendách ). Občania nemajú moc ovplyvniť politiku NATO, pretože vládna moc vernosť politike atlanticizmu pokladá za podmienku šťastného členstva v NATO. Ak referendum k otázkam NATO ( vojny a mieru ) nemajú záujem presadiť politické strany či nemá záujem o jeho konaní rozhodnúť vládna moc, prečo návrh na miestne referendum by nemohla zorganizovať samospráva cez svoju štruktúru pre aktívnu demokraciu ?

To je vlastne nájdenie odpovede na to, čo môžu ( a musia ) urobiť obyčajní ľudia, každý v svojom mene a v mene svojej rodiny. Prísť na mestský či obecný úrad a podpísať sa na petičný hárok, či vyplniť hlasovací lístok s otázkami pre referendum, či prísť na verejné zhromaždenie a požadovať, aby názor občanov ako príslušnej občianskej komunity bol zaslaný na príslušné miesta či úrady štátnej moci. Uviedol som, že na úrovni miest a obcí máme štruktúru pre aktívnu demokraciu, tak potom sa žiada doplniť, že významnú úlohu musí zohrať ZMOS, ktoré si má osvojiť úlohu byť akýmsi centrom, ktoré výsledky aktívnej demokracie za celé územie SR sústredí, vyhodnotí a predloží zákonodarnému zboru a vládnej moci.

K otázkam vojny a mieru za využitia štruktúry pre aktívnu demokraciu vôbec nie sú potrebné protesty občanov na námestiach a iných verejných priestranstvách. Bežní ľudia, tak ako denne žijú, pracujú, radujú sa zo života, sa môžu pokojne v svojej dedine či meste celkom aktívne prejaviť a poveriť orgány samosprávy, aby v zmysle dohodnutých záverov a stanovísk plnili ďalšie úlohy.

Štruktúra pre aktívnu demokraciu na úrovni komunálnej politiky má ohromný význam pre život spoločnosti, ak by sa podarilo oživiť skutočného ducha demokracie a ak by si konečne volení funkcionári samosprávnych orgánov uvedomili význam účasti občanov na správe vecí verejných či bojkotu proti politike vládnej moci a politikom, ktorí konajú so zreteľom na svoje vlastné záujmy a predovšetkým záujmy nadnárodných štruktúr ako je NATO a EÚ.

Spôsob organizovania ľudí proti vojne a za mier cez štruktúry aktívnej demokracie na komunálnej úrovni, to je jedna zo základných možnosti, ako pohnúť niečim takým na otvorenú verejnú a kritickú celonárodnú diskusiu ako je princíp atlanticizmu a teda, ako otvoriť celonárodnú diskusiu  ku konfrontačnej politike „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. Presne to zodpovedá tomu, čo v svojej Výzve za mier zdôraznil Vladimír Putin. Citujem: „Čo môžu robiť obyčajní ľudia ?…Keď všetci malí a slabí robia to isté, zmenia všetko. Ide o to zmeniť, pretože je to nutnosť!“

Všetci obyčajní ľudia, nech sa im hovorí, že sú malí a slabí, majú svoju prirodzenú štruktúru pre aktívnu demokraciu v obciach a mestách. Zmobilizovať ľudí, aby sa starali aj o politiku, ktorá bude chrániť ich život a život na planéte, to je najprirodzenejšia úloha každého človeka a voleného funkcionára zvlášť. Občania každého mesta a každej obce majú právo požadovať od svojich predstaviteľov, aby v rámci svojej pôsobnosti mali možnosť spoločne vyjadriť svoje názory, postoje a návrhy k bytostne najdôležitejším otázkam, ktoré sa dotýkajú ich každodenného života a života ich rodín a vnúčat v budúcnosti.

Problémom je, že sa vo veľkom preceňuje význam politických strán pre život spoločnosti a na strane druhej sa absolútne ignoruje význam štruktúry pre aktívnu demokraciu v obciach a mestách, ktorá presne zodpovedá tomu, čo je stanovené v článku 2, ods. 1 Ústavy SR: Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Pre ustanovenie politickej strane v mnohých prípadoch môže platiť, že pár oligarchov či s nimi spätých politických dobrodruhov si založí politickú stranu a potom s podporou mediálnej sféry sa predvádzajú, ako veľmi im záleží na tom, aby robili politiku, založenú na záujmoch občanov. A potom po úspešných voľbách si nasadia do svojich zámerov princíp atlanticizmu, ktorý nikdy nebol výrazne a jasne občanmi SR potvrdený.

Ak to nejde, aby v našom záujme konali politici v prezidentskom úrade, parlamente a vo vláde, potom je potrebné prestať veriť v zázrak, že sa z ich strany niečo v našom záujme podnikne aj v otázkach vojny a mieru. Našich zástupcov v parlamente a vo vláde jednoducho nenechajme v kľude, ale je potrebné sa usilovať využiť tu najzákladnejšiu úroveň štátnej organizácie v spoločnosti – komunálnu sféru s jej ústavne určenou štruktúrou pre aktívnu demokraciu. Táto najzákladnejšia úroveň štátnej organizácie spoločnosti ( ako územná samospráva ) pokrýva celú Slovensku republiku. Vieme si predstaviť tú silu, toho ducha, ktorý bude sformovaný , ak každé mesto a každá obec sa jasne vyjadrí, že je proti zástupnej vojne na Ukrajine, že je proti vojne s Ruskom, proti sankciám vyhlasovaných Rusku, že je proti prípravám Európy na vojnu s Ruskom a že je za mierovú spoluprácu ?

Z toho, čo som uviedol, vyplýva, že Slovenská republika skôr ako referendum o predčasných voľbách potrebuje referendum o dvoch otázkach. Referendum môže byť zorganizované v zmysle zákona alebo referendum môže byť zorganizované na spôsob prieskumu verejnej mienky v každom meste a obcí na území SR. Práve štruktúra pre aktívnu demokraciu na komunálnej úrovni je k tomu veľmi vhodná a volení predstavitelia môžu v tomto smere zohrať veľmi významnú úlohu. Pre referendum v prvom alebo druhom význame – buď podľa Ústavy SR alebo ako prieskum verejnej mienky – sú dôležité z môjho pohľadu tieto dve otázky:

A. Chcete, aby SR v rámci NATO a EÚ aktívne podporovala Ukrajinu v jej zástupnej vojne proti Rusku a tým aj konfrontačnú politiku proti Ruskej federácií ?

B. Chcete, aby SR v rámci svojej zahraničnej politiky aktívne presadzovala politiku vzájomnej mierovej spolupráce s Ruskou federáciou ?

Mám tu veľmi dôležitú otázku: prečo politické strany a hnutia v SR nepresadzujú v prvom rade také referendum, ktoré by bolo orientované k podstate problému – ku konfrontačnej politike Západu proti Ruskej federácií ? Prečo politické strany a hnutia nepresadzujú referendum o otázkach, ktoré som naznačil ? A prečo by mali politické strany a hnutia presadzovať referendum s naznačenými otázkami ? Pretože výsledok referenda s naznačenými či podobnými otázkami môže veľmi silno ovplyvniť prácu vládnej moci a tým aj problém, v akom smere by mala Slovenska republika vyvíjať aktivity vo vzťahu k NATO a EÚ. Mať členstvo v NATO a v EÚ totiž vôbec nemá a nesmie súvisieť s podmienkou brať účasť na konfrontačnej politike s Ruskou federáciou. Referendum o naznačených otázkach – ako prieskum verejnej mienky – môže teda viesť svojimi výsledkami k tomu, že sa posilní štátna suverenita SR a tým aj jej vplyv v NATO a EÚ.

Každý občan SR má dostať príležitosť vyjadriť sa k tomu, aké smerovanie svojej krajiny podporí. Nečakajme teda na zákonodarný zbor a vládnu moc. My, občania SR, môžeme konať samostatne v otázkach vojny a mieru. Stačí, aby sme v každom meste a v každej obcí požiadali svojich volených predstaviteľov ( orgány mesta, orgány obce ), aby v rámci svojej pôsobnosti zorganizovali svoje referendum – prieskum verejnej mienky, napríklad o dvoch otázkach týkajúcich sa problematiky vojny a mieru. Je totiž potrebné spoločne sa dopracovať k výsledku, aké skutočné smerovanie SR si občania želajú a či dosiahnutý výsledok je v súlade s vládnou politikou podpory princípu atlanticizmu alebo nie. Nech sa v referende, ako v prieskume verejnej mienky, zistí, či občania podporujú konfrontačnú politiku demokratického Západu s Ruskom a teda dajú podporu členstvu SR v NATO  a v EÚ alebo sa ukáže, že občania si želajú mierovú spoluprácu s Ruskom a k tomu si bude musieť vládna moc upraviť podmienky členstva SR v NATO a EÚ, resp. tieto organizácie jednoducho  opustiť.

Je teda jasné, že aby obyčajní ľudia, malí či slabí, dokázali zabrániť chystanej vojne s Ruskom, musia sa spojiť v svojom bydlisku, či už v meste alebo obcí a priamo žiadať samosprávne orgány, aby spoločnými silami si pripravili a zrealizovali referendum ako prieskum verejnej mienky k otázkam vojny a mieru. Obyčajní ľudia k tomu nepotrebujú žiadnych svojich zástupcov z vyšších stupňov riadenia, iba starostu, resp. primátora a svojich poslancov a, samozrejme, budú potrebovať organizačnú pomoc na úrovni Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré bude aj s ďalšími partnermi dočasne plniť úlohu centrálneho pracoviska ( útvaru ) pre prieskum verejnej mienky v otázkach vojny a mieru a zabezpečí sumarizáciu výsledkov miestnych prieskumov na úrovni miest a obcí, verejnú informovanosť na území SR a odovzdá výsledky prieskumu verejnej mienky prezidentskému úradu, NR SR a vláde SR.

Organizovanie referenda o dvoch otázkach cez štruktúry pre aktívnu demokraciu na komunálnej úrovni pokladám za veľmi jednoduchý, efektívny, organizovaný spôsob zainteresovania občanov na riešení úlohy, ako čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine, zabrániť chystanej vojne s Ruskou federáciou na jej území a zároveň prinútiť vládnu moc, aby politický program v otázkach vojny a mieru bol prispôsobený záujmom občanov a nie záujmom všelijakých nadnárodných vojensko – priemyselných a politických štruktúr. Koncom októbra 2022 sa majú uskutočniť na území SR komunálne voľby. Kandidáti na primátorov, starostov a poslancov si plánujú predkladať svojim voličom rôzne návrhy k tomu, ako by sa mal život v mestách či obciach uberať v ďalších štyroch rokoch.

Je tu však veľký problém. Ako si môžeme v mestách a obciach zodpovedne pripravovať plány ich rozvoja a fungovania, keď konfrontačná politika „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou možnosti ekonomického, sociálneho, kultúrno-spoločenského života celej našej spoločnosti začína výrazne obmedzovať či dokonca rušiť a keď vládna moc nezakryte podporuje vojnu na Ukrajine ? Vyzerá to tak, že my, občania SR, ktorí žijú v mestách a obciach, na prvé miesto v predvolebnej kompáni pred komunálnymi voľbami máme postaviť otázku, ako môžeme prispieť k ochrane mieru v Európe a teda k vytvoreniu Antivojnového frontu obyvateľov Slovenskej republiky. V rámci štruktúry pre aktívnu demokraciu v obciach a mestách by sme sa mali priebežne pod vedením doterajších funkcionárov samospráv a za súčinnosti aj s novými kandidátmi organizovať miestne referenda či verejné zhromaždenia, na ktorých sa bude požadovať od vládnej moci, aby čo najskôr ukončila svoju účasť na konfrontačnej politike „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou a teda, aby vládna moc čo najskôr priamo s Ruskou federáciou riešila zabezpečenie dodávok energií pre potreby Slovenskej republiky.

Tento systém organizovanie občanov za mier a proti vojne na Ukrajine a s Ruskou federáciou vôbec je možné použiť v každej členskej krajine EÚ či NATO. Takže dočasne môže platiť heslo: „Občania členských štátov EÚ a NATO, spojte sa za mier a proti vojne na Ukrajine a s Ruskom!“

III.

Mier v Európe a vo svete sa nedá dosiahnuť na politike zničenia ruskej civilizácie a teda aj Slovanov

Politici „demokratického“ Západu a predstavitelia vládnej moci v Slovenskej republike sú priamo zodpovední za to, že svojimi nepremyslenými a hlúpymi rozhodnutiami, ktoré sa zakladajú na bezvýhradnej a otrockej podriadenosti politike globálneho kapitalizmu, spojeného so zachovaním unipolárneho sveta na čele s USA, vytvorili politickú, ekonomickú a spoločenskú krízu v celom priestore EÚ a Ukrajiny, ktorá priamo ohrozuje riadne fungovanie národných štátov a i životy obyvateľstva. Náhradou za všeobecné a vedomé ( organizované ) rozšírenie krízy kapitalistického systému nemôžu byť náhradné riešenia, ktoré vo všeobecnosti nebadane smerujú k tomu, aby sa neprimerané životné náklady obyvateľom mohli určitým spôsobom zo strany štátu kompenzovať. A to len preto, aby sa konfrontačná politika s Ruskou federáciou mohla v plnej miere zachovať aj do budúcnosti !

V skutočnosti konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou treba zrušiť, o jej zrušenie treba bojovať, pretože vedie na cestu k ďalšej svetovej vojne. A nie iba k tomu. Náhradné riešenie formou kompenzácie neprimeraných životných nákladov môže sa totiž ľahko zvrtnúť k presadzovania základného nepodmieneného príjmu pre ľudí, čo bude predstavovať jednu z dôležitých čŕt nastolenia totalitného režimu nad obyvateľstvom. V konečnom dôsledku pôjde o to, že vytvorenie Antivojnového frontu obyvateľov Slovenskej republiky môže predstavovať skutočné úsilie obyvateľstva – pracujúcej masy s rodinami – ochrániť si podmienky pre mierový a slobodný život, ktorý však bude možný len v priateľskej koexistencií s Ruskou federáciou. A čo sa deje v súčasnosti ?

„Demokratický“ Západ na čele s USA a NATO tlačí Ukrajinu k tomu, že musí bojovať proti Ruskej federácií, pretože inak vraj prestane existovať. Lenže vojnu na Ukrajine treba v skutočnosti čo najskôr zastaviť. Bez protivojnového úsilia obyvateľov členských štátov EÚ a NATO sa vojnu nepodarí zastaviť, pretože minoritnú triedu kapitalistov aj s jej veľkým štábom prisluhovačov nebude kto prinútiť k tomu, aby si predstavitelia USA, NATO a EÚ aj s predstaviteľmi kyjevskej moci zasadli za rokovací stôl s predstaviteľmi Ruskej federácie.

Z viacerých dôvodov je dôležité, aby našim ústavným činiteľom a všetkým predstaviteľom vládnej moci boli predkladané požiadavky, o obsahu ktorých som sa v svojom článku zmienil. Ak by sa podarilo založiť Antivojnový front obyvateľov SR, tak vyhlásenia a  požiadavky občanov z miest a obcí v SR môžu tvoriť  podstatnú časť spoločných iniciatív vo vzťahu k vládnej moci. Ústavní činitelia a predstavitelia vládnej moci môžu byť aktívnym frontom za mier postavení pred veľmi dôležité, ba priam osudové rozhodnutie, ako sa zachovajú, k akej politike, spojenej s budúcnosťou SR, sa priklonia. Pokračovanie v doterajšej zahraničnej politike, ktorá v skutočnosti je v rukách samotného Bruselu, je nezodpovedným krokom vládnej moci, pretože ohrozuje efektívne fungovanie a samotný život spoločnosti, priamo ohrozuje mier v Európe a vo svete.

To, čo v tomto článku navrhujem, si nevyžaduje žiadne dodatočné finančné zdroje, potrebné k dostatočnej náhrade – ako kompenzácie – za chybné, nezodpovedné a nezmyselné podriaďovanie sa záujmom cudzích mocnosti, namiesto presadzovania záujmov občanov Slovenskej republiky. Od predstaviteľov súčasnej vládnej moci sa má momentálne vyžadovať len to, aby konečne prejavili svoje určité morálne kvality, týkajúce sa politickej múdrosti, politickej statočnosti, politickej odvahy, politického svedomia, aby našli v sebe dostatok politickej vôle a tak naplnili Ústavou SR predpísané sľuby.

Bez vzájomného rešpektu a úcty medzi národmi v Európe nikdy nebudeme mať primeraný pokoj k spoločnej existencií a ani zaručený mier. Akékoľvek doslova „huckanie“ jedného národa proti druhému, či absolútne ignorovanie oprávnených záujmov obyvateľstva Európy, Ukrajiny a Ruskej federácie, ako to vedome a otvorene organizujú politici „demokratického“ Západu, je nezodpovedné, škodlivé a nebezpečné.

Zmena postojov u politikov „demokratického“ Západu vo vzťahu k Ruskej federácií a k jej národným záujmom je základom k tomu, aby sa dosiahol úspech v spoločných mierových rokovaniach a aby vojnový konflikt na Ukrajine čo najskôr bol definitívne ukončený. Predstavitelia našej vládnej moci môžu byť prví, ktorí s tým začnú na strane Západu a vrátia sa k rešpektovaniu skutočnej podstaty a zásad medzinárodných vzťahov. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že bude možné dosiahnuť náhlu zmenu ich morálnych a politických postojov. Podľa najnovšieho vyjadrenia ministra obrany SR Naďa, ruskí agresori bezhlavo utekajú, nechávajú za sebou zbrane a rastie odpor proti Putlerovi v Rusku. Podľa ministra Naďa, naša vláda stojí jasne a pevne za Ukrajinou a bude Ukrajine pomáhať, dokedy to bude potrebné. Čo si ale minister Naď aj s celou vládou SR neuvedomujú ?

Neuvedomujú si a nechcú to ani pochopiť, že jednostranná podpora Ukrajiny k žiadnemu mieru na Ukrajine a ani v Európe nepovedie, pretože táto podpora je podporou záujmov celého „demokratického“ Západu na čele s USA a teda je podporu pokračovania konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou. Z tohto dôvodu je potrebné, aby obyvateľstvo členských štátov EÚ doslova prinútilo tak Západ ako aj Rusku federáciu a Ukrajinu sadnúť si k spoločným mierovým rokovaniam. Či sa tak stane, to sa nedá odhadnúť, pretože vo veľkej miere to závisí od masového odporu obyvateľstva členských štátov EÚ, v rámci ktorého je potrebné požadovať, aby  predstavitelia Západu na čele s USA, NATO a EÚ boli prinútení sadnúť si za rokovací stôl s predstaviteľmi Riskej federácie.

Takže je potrebné donútiť predstaviteľov vládnej moci, aby prestali pracovať na náhradných riešeniach ich zlej a nepriateľskej politiky vo vzťahu k obyvateľstvu SR, ale aby zrušili svoj podiel na konfrontačnej politike „demokratického“ Západu na čele s USA s Ruskou federáciou a nadviazali s ňou normálne vzťahy, založené na priateľstve a vzájomne výhodnej pomoci a spolupráci. Obyvatelia SR chcú žiť v mieri a rozvíjať dobré vzťahy so všetkými krajinami vo svete a z tohto dôvodu smerodajným princípom nemôže byť členstvo SR v NATO či v EÚ, ak tieto nadštátne subjekty presadzujú, už celkom otvorene, výlučné záujmy globálneho kapitalizmu – zachovať a rozšíriť unipolárny svet pod vedením USA, čo si vyžaduje doslova zničiť existenciu Ruskej federácie v terajšej podobe podľa už dávno pripravených plánov a dokumentov, rovnako ako ešte ako – takú suverenitu členských štátov EÚ.

Dá sa zachovať mier v Európe a vo svete na politike globálneho kapitalizmu – na politike zničenia ruskej civilizácie a následne aj Slovanov, ktorých sme súčasťou ?

Musíme si dobre uvedomiť, čo chceme ako občania v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch od predstaviteľov vládnej moci vyžadovať. Ak sa budeme orientovať iba na rôzne náhradné riešenia, potrebné k akémusi prekonávaniu existujúcej krízy, budeme ďalej zodpovední za to, že sme neurobili vôbec nič, aby sme prinútili vládnu moc vzdať sa svojej účasti na presadzovaní konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou. Budeme mať zničené životné podmienky, totalitné praktiky vládnej moci budú pokračovať a ocitneme sa ešte pred ešte väčším nebezpečenstvom – možnosťou vzniku 3. svetovej vojny. Je zarážajúce, že proti zástupnej vojne Ukrajiny proti Ruskej federácií nikto nepotrebuje protestovať. Všetci akosi čakáme, že vedenie Ruskej federácie ukončí špeciálnu vojenskú operáciu a jej ozbrojené sily sa vrátia do svojej vlasti. Lenže takýmto spôsobom sa žiadny mier na Ukrajine a ani v Európe nezabezpečí, pretože súčasné vojnové dianie na Ukrajine – to nie je iba nejaká imperiálna jednostrannosť Ruskej federácie.

Ukrajina predstavuje nástup fašistických a nacistických síl proti Ruskej federácií a v tejto novej dobe plní funkciu bývalého fašistického Nemecka, ktoré malo podporu celého Západu a preto došlo k napadnutiu ZSSR. Súčasná Ukrajina, ktorá je spravovaná kyjevskou diktatúrou za silnej účasti USA, NATO a EÚ, má plnú podporu „demokratického“ Západu. Jednostranné ukončenie špeciálnej vojenskej operácie Ruskej federácie na území Ukrajiny automatický povedie ku genocíde časti obyvateľstva zo strany kyjevskej diktatúry a čo je ešte horšie, upevní vojenské pozície NATO na hraniciach s Ruskou federáciou, potrebné pre prípravu na ďalšie vojenské strety, teraz už definitívne iba s možnosťou 3. svetovej vojny. Bez odstupenia “demokratického” Západu od konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou nemáme šancu na skutočný mier v Európe a vo svete. Predstavitelia Ruskej federácie to vedia, pretože sa posledných osem rokov usilovali o to, aby s konfrontačnou politikou USA, NATO a EÚ  skončili. Predstavitelia Západu nemajú záujem zo svojich pozícií ustúpiť. Nakoniec aj preto, že obyvateľstvo členských štátov EÚ a NATO spokojne a tvrdo spí v svojom materiálnom blahobyte a sleduje iluzorný svet, ktorý im predkladajú k videniu a počutiu média. 

Dušan Hirjak