Otvorene a tvrdo o politike USA v Európe a vo svete ústami Američana. Ako má občan rozpoznať pravdu od propagandy ?

V týchto mesiacoch, týždňoch a dňoch si mnoho ľudí kladie otázku: O čo ide na Ukrajine ? Súkromné mediálne skupiny a verejnoprávna RTVS pomáhajú, celkom vedome a zámerne, aby si ľudia odpovedali len v jasnom propagandistickom zameraní „demokratického“ Západu. Všetko, čo sa deje obyvateľom Ukrajiny, má na svedomí iba Ruská federácia aj na čele s Vladimírom Putinom. Rusko je agresor a o nič iné nejde. Lenže je to ozaj iba jednostranná záležitosť Ruska, ktoré dostalo chuť na nejaké imperiálne ambície ? Hľadať odpoveď k tomu, aby sme sa dopracovali, kto nesie vinu a má zodpovednosť na súčasnom vojnovom dianí na Ukrajine, je veľmi dôležité. Ak budeme sledovať iba média, nikdy sa neodvážime hľadať a nájsť pravdu. Ako teda postupovať ?

Pravdu o Ukrajine treba oddeliť od západnej propagandy a teda aj od toho, ako naša vládna moc podáva občanom SR svoje vládne vysvetlenia. Tieto vysvetlenia sú totiž plne v duchu už spomínanej propagandy. Má to svoje aj „racionálne“ jadro: globálny kapitalizmus založený na liberalizme si totiž už dávnejšie vybral Rusku federáciu aj na čele s Putinom za svojho úhlavného nepriateľa. A keďže má svojho nepriateľa, znamená to, že má svoje skutočné záujmy, ktoré postupne presadzuje a realizuje. Teraz je dôležité uviesť, čo otvorene a tvrdo o politike USA v Európe a vo svete povedal jeden dôležitý Američan. Čitateľ sa na základe vyjadrení Američana môže samostatne zorientovať v tom, čo sa deje na Ukrajine a aj v samotnej Európe či v EÚ.

Mám k dispozícií prepis rozhovoru, ktorý sa konal v redakcií týždenníka „Európsky ekonomický vestník“ ( Dolné Sasko, Nemecko ) s výkonným riaditeľom „Inštitútu globálnych perspektív“ pri Columbijskej univerzite, profesorom, doktorom Paulom Christie ešte v júni 2014. Neskôr bol tento rozhovor nazvaný „Ukrajinská pásť. Otvorene a tvrdo o politike USA v Európe a vo svete.“

Výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ z USA v úvode rozhovoru povedal toto: „Pre nájdenie odpovede na ľubovoľnú politickú otázku je vždy potrebné využiť metódu známu ešte zo starého Ríma: Komu je to výhodné ? Komu zo svetových hráčov je výhodná situácia, vzniknutá teraz na Ukrajine ? Co v nej napríklad hľadá Európa, USA, Rusko a možno nejakí ďalší hráči ? Kto z nich je najviac zainteresovaný práve na takom vývoji situácie ? Pre odpoveď na túto otázku musíme presne určiť hlavný svetový problém súčasnosti, ktorého riešenie je neodkladné. Kto zo svetových hráčov je priamo zainteresovaný na vyriešení toho problému, ten bude hrať hlavnú úlohu v udalostiach.“

Na otázku, čo je hlavný svetový problém súčasnosti, ktorý si žiada neodkladné riešenie, výkonný riaditeľ odpovedal: „To je samozrejme vyriešenie finančných otázok, vzniknutých kvôli rýchlemu rozvoju ekonomiky USA za posledné desaťročie. Štátny dlh USA 17 triliónov dolárov visí damoklovým mečom nad americkou ekonomikou a môže viesť ku globálnej kríze.“ Výkonný riaditeľ vysvetlil, čím hrozí svetu krach americkej valuty. Stručne to uvediem. Pokiaľ Amerika bude musieť devalvovať dolár, zbavovať sa dlhov, celý svet sa pohrúži do hlbokej ekonomickej krízy, pretože dolár je svetovou menou, na ktorú je naviazaná všetka svetová produkcia. Pád produkcie potom bude nevyhnutným dôsledkom deštrukcie medzinárodnej spolupráce. Kvôli zastaveniu výroby sa objaví obrovská nezamestnanosť a na to pád životnej úrovne. Pád úrovne spotreby sa stane rozhodujúcim faktorom politických zmien v rôznych štátoch. Všetko môže vyústiť až do tretej svetovej vojny za nové delenie sfér vplyvu.

Výkonný riaditeľ sa celkom otvorene priznal a myslí si, že keď si USA uvedomili perspektívu zničenia ľudskej civilizácie na zemi, začali hľadať mierové riešenie tejto ich situácie. Výkonný riaditeľ mierové riešenie situácie USA vysvetlil takto: „Bolo navrhnuté zaujímavé riešenie, ktorého podstatu sa pokúsim vyložiť. Pre riešenie finančných ťažkosti musia USA prijať extrémne opatrenie, zrovnateľné azda so svetovým kataklyzmatom. Problém je v tom, ako vybudovať takéto kataklyzma bez ničivých dôsledkov pre samotné Spojené štáty a ich spojencov. To znamená, že je nutné rozohrať takú kartu, aby bola riešená otázka dlhov a nevyvolať svetové jatka, v ktorých by sme mohli zhorieť i my. Možnosť uhasiť dlhy USA bez radikálneho pádu životnej úrovne je realizovateľná iba na cudzí účet, nech akokoľvek cynický to znie. Je potrebné nájsť toho, s ktorého pomocou by Amerika mohla riešiť svoje finančné problémy. A takéto prirodzené riešenie bolo nájdené – sama história dáva tu šancu“.

Podľa výkonného riaditeľa „Inštitútu globálnych perspektív“ je potrebné organizovať udalosti tak, aby celý svet, každá strana sa zúčastnila na riešení finančných problémov Ameriky. Čiže je potrebná globálna kooperácia, ktorá zachová mier na planéte. V čom môže spočívať takáto globálna kooperácia ? Najprv je potrebné zdôrazniť, že pre riešenie dlhov potrebujú Spojené štáty nové trhy, ktoré budú objemom zrovnateľné s trhom samotných USA. Výkonný riaditeľ za jediný takýto trh pokladá európsky trh. A tu prichádza na program dňa otázka, akým spôsobom je možné zabezpečiť kompletné otvorenie európskeho trhu pre USA. Pre riešenie spoločných finančno-ekonomických problémov je treba jednoducho spojiť obidve hlavné ekonomiky na našej planéte v jednu ekonomiku. Podľa výkonného riaditeľa je potrebné preorientovať ekonomiku Európy k tesnejšej spolupráci so Spojenými štátmi. Stupeň spolupráce medzi Európou a USA sa musí zväčšiť tak, aby sa dve ekonomiky doslova zliali v jednu ekonomiku, vzájomne sa doplňujúc.

V tomto momente bola výkonnému riaditeľovi postavená otázka, čo potom so závislosťou Európy na dodávkach energonosičov z rôznych krajín, v prvej rade z Ruska. Tu je odpoveď na položenú otázku: „Je teda potrebné vytvoriť v Európe takú situáciu, aby sa Európania sami zriekli energetickej spolupráce s Ruskom a s ďalšími dodávateľmi energozdrojov a spojili by svoje ekonomické záujmy s dodávkami energozdrojov z USA“. Táto odpoveď nemohla ostať bez poznámky redaktorky, že podobný krok je pre ekonomiku Európy krajne nevýhodný.

Výkonný riaditeľ uznal, že je uvedený krok je krajne nevýhodný pre ekonomiku Európy. Ale v zásade o inom mierovom riešení finančno-ekonomických problémov dvoch prvých ekonomík sveta nevie. Európa sa podľa neho musí ( ! ) podieľať na obnovení americkej ekonomiky, pretože sa musí aj obetovať na znak vďaky Spojeným štátom za desaťročia svojho rozkvetu po druhej svetovej vojne. Len tak si dovolím pripomenúť, že krajiny strednej a východnej Európy určite nebudovali socializmus za výdatnej pomoci USA, ale teraz by z pohľadu výkonného riaditeľa mali mať podiel na obnovení americkej ekonomiky.

Bola postavená otázka, čo na to povie napríklad Rusko. Podľa výkonného riaditeľa Rusko by malo od prerušenia väzieb s Európou strádať, ale stupeň tohto strádania bude závisieť od samotného Ruska. Momentálne ( v roku 2014 – moja poznámka ) sa Rusko nachádza v krajne nezávideniahodnej situácií – bude musieť riešiť veľmi zložité a v princípe neriešiteľné otázky. Ďalšia otázka sa týkala toho, či Západ sa nechystá odovzdať Ukrajinu Rusku. Dovolím si citovať odpoveď výkonného riaditeľa, ktorá nás má zorientovať v tom, akú úlohu v zámeroch USA plní Ukrajina. Pripomeňme si ešte, čo môže znamenať slovo „strádať.“ Rusko by malo žiť v biede, nedostatku, živoriť, byť v núdzi, mať život plný utrpenia.

Odpoveď: „Čo má s tým spoločného Ukrajina. Či ostane na mape sveta jediná Ukrajina alebo sa rozpadne, to nemá pre riešenie základného problému absolútne žiadny význam. Hlavnou úlohou udalosti na Ukrajine je rozdeliť Európu a Rusko natoľko, aby sa Európania naplno zriekli spolupráce s Ruskom a preorientovali svoju ekonomiku na kompletnú spoluprácu s USA. Hlavným cieľom je pevnejšie pripútať ekonomiku Európy k ekonomike USA a čo sa pritom bude diať na Ukrajine, nikoho nezaujíma. Ukrajina je len prostriedok, s pomocou ktorého je možné riešiť všetky problémy bez toho, aby sme vtiahli svet do ďalšej svetovej vojny. Ukrajine je určená úloha závalu, ktorý pretrhne ekonomickú spoluprácu Európy a Ruska. A aký tam bude systém, forma vlády – to sú celkom vedľajšie otázky. Len národ Ukrajiny môže určiť, nakoľko tragický bude jeho osud pri zavádzaní nového poriadku do Európy.“

Výkonný riaditeľ ďalej odpovedal na otázku o tom, prečo práve Ukrajina bola vybraná pre riešenie úlohy úniku svetovej ekonomiky zo situácie krachu americkej valuty. Odpoveď: „To je veľmi prosté. Veď práve cez Ukrajinu vedú produktovody z Ruska do Európy. Pokiaľ sa vytvorí na Ukrajine riadený chaos a ukončia dodávky ropy a plynu z Ruska, potom Európa zahorí rozhorčením. Ostane len obviniť Rusko v neústupnosti a agresívnosti a Európa bude nútená prerušiť s Ruskom ekonomické vzťahy a preorientovať sa na dodávky energonosičov z USA. A my sa vtedy s našim bridlicovým plynom opäť ocitneme v úlohe záchrancov Európy. Keby sa Európa zriekla ruských dodávok, zachovala by si tvar ochrankyne európskych hodnôt práv človeka a zároveň by pomohla Spojeným štátom riešiť problém finančného zadlženia. Áno, zrieknutie sa dodávok z Ruska vytvorí v Európe hromadu ekonomických a sociálnych problémov, ale kto povedal, že Európa nemá platiť za svoje roky prosperity, nachádzajúca sa pod ochranou amerického jaderného dáždnika ? Nech sa Európania tiež podieľajú na záchrane prosperity slobodného sveta. Nakoniec je treba, aby 500 miliárd dolárov, čo je obchodný obrat Európy s Ruskom, sa stal obratom Európy s Amerikou. Vtedy budeme mať reálnu šancu vyporiadať sa s finančnými záväzkami a zachovať dolár ako svetovú rezervnú menu.”

Z uvedenej odpovede výkonného riaditeľa vyplýva, že Spojené štáty nemajú žiadny úmysel stabilizovať situáciu na Ukrajine. Potvrdzujú to aj jeho ďalšie slová: „Tu môže byť použité široké spektrum krokov. Ale čokoľvek by sa dialo vo sfére politiky na Ukrajine, hlavné musí zostať nemenným – ukončenie širokej spolupráce Ruska a Európy. Nech udalosti na Ukrajine mieria kamkoľvek, ale v každom prípade musia viesť k rozdeleniu Rusov a Európanov.“

Na pripomienku redakcie, že mnohí nechápu príčiny krokov nových kyjevských vládcov a ani logiku chovania Američanov v spojení s niektorými krokmi potrebnými pre zregulovanie konfliktu na Ukrajine, výkonný riaditeľ podal svoje vysvetlenie: „…je nutné si presne uvedomiť jednu prostú vec: Spojené štáty sledujú výlučne svoj vlastný cieľ zachovania svetového finančného systému, založeného na doláru – kvôli realizácií toho cieľa bola i načatá ukrajinská kampaň po zničení ekonomickej spolupráce Ruska a Európy. Všetky udalosti prebiehajúce na Ukrajine je treba skúmať výlučne z týchto pozícií. Napríklad, dohoda z 21.februára, keď vodcovia ukrajinskej opozície a predstavitelia Francúzska, Poľska a Nemecka podpísali s Janukovyčom dohodu o predčasných voľbách prezidenta, bola dopredu odsúdená k nedodržaniu. Pokiaľ by táto dohoda bola realizovaná, konflikt na Ukrajine by sa mohol ukľúdniť a potom by o žiadnom prerušení ekonomických väzieb Európy a Ruska nemohla byť reč. Bolo teda potrebné dohodu hrubo porušiť, čo sa tak aj stalo. I Rusko i Európa sa mali stať rukojemníkmi kompletnej nepredvídateľnosti a nelogičnosti krokov ukrajinskej moci.“

Výkonný riaditeľ ďalej vysvetlil, čo Amerika potrebuje na Ukrajine. Citujem: „Amerika potrebuje na Ukrajine taký poriadok, ktorý by pretrhol ekonomickú spoluprácu Ruska a Európy. A americká politika spočíva v tom, aby sa udalosti rozvíjali práve tak. Dnes sa udalosti na Ukrajine iba rozbiehajú a nemá cenu čakať ukľúdnenie – nepokojná Ukrajina sa musí stať neprekonateľnou bariérou medzi Ruskom a Európou. Pochopte jedno. Pre pretrhnutie ekonomických väzieb Európy s Ruskom je treba Európanov tak silne vystrašiť ruským nebezpečenstvom, aby to oni sami chceli urobiť – je treba od základu zmeniť európsku verejnú mienku o spolupráci s Ruskom. Je potrebné stále zdôrazňovať agresivitu a nepredvídanosti Ruska, provokujúceho na eskalácií konfliktu na Ukrajine. Oznamovacie prostriedky musia stále hovoriť o raste napätia na Ukrajine, o násilí a brutalite, ktorú páchajú Rusi, aby Európa dozrela do pred výbušného stavu.“

Z toho, čo zdôraznil výkonný riaditeľ, vyplýva, že mimoriadne dôležitú úlohu majú masovokomunikačné prostriedky. Inak napísané, pôjde o to, aby svoju veľmi dôležitú úlohu zohrala západná propaganda. Čo teda v tejto súvislosti zdôraznil výkonný riaditeľ ? Citujem: „Nech sa Európania trasú z možnej ruskej invázie – vytvorenia obrazu neohrabaného Rusa, pripraveného na ľubovoľnú avantúru, počnúc obletom americkej lode a končiac pohybom ruských armád k hraniciam Pobaltia a Ukrajiny, musí byť zasvätená všetká činnosť masmédií. Práve na činnosti masmédií teraz závisia nálady európskej spoločnosti a v konečnom dôsledku i úspech ukrajinskej kampane USA.“

Redakcia požiadala výkonného riaditeľa, aby vysvetlil, čo Amerika takýmto rozvojom udalosti na Ukrajine vyhraje. Citujem vysvetlenie výkonného riaditeľa: „V prípade postupného prerušenia ekonomických vzťahov Európy a Ruska, Európa bude nútená preorientovať svoju ekonomiku na USA, pretože iba s ekonomikou Ameriky je dnes možné zrovnávať ekonomiku Európy po objeme a kvalite tovarov. To dá mocný stimul k rozvoju americkej ekonomiky, čo dovolí začať likvidovať americké dlhy. Ale najdôležitejším by sa mala stať energetická spolupráca Európy a USA. Zrieknutie sa Európy ruských a blízkovýchodných dodávok ropy a plynu povedie k vytvoreniu mocnej infraštruktúry pre jeho spracovanie a dodávky do Európy. Európa bude mať záujem na rýchlom vytvorení takejto infraštruktúry a nebude hľadieť na výdaje, čo dovolí USA likvidovať svoje finančné problémy.“

Redakcia položila jasnú otázku: A čo, pokiaľ Európa nebude súhlasiť s takýmto scenárom a nebude chcieť rozorvať vzťahy s Ruskom ?

S takouto možnosťou výkonný riaditeľ nepočíta. Podľa neho Európa veľmi závisí na USA v politickej, vojenskej a ekonomickej rovine. USA sú s Európou v štruktúrach NATO a okrem toho si myslí, že existuje akýsi morálny dlh Európy vo vzťahu k Amerike, pretože Amerika zachránila Európu pred totalitarizmom a zabezpečila vraj bezpečnú existenciu. Ak by to Európa odmietla, tak bude to pre ňu iba horšie, pretože by to Ameriku odsúdilo na okamžitý krach dolára a z tohto dôvodu by sa svetová história dostala na najhoršiu cestu. Výkonný riaditeľ uznal, že rozorvanie Európy a Ruska je ťažký krok, ale uchovanie súčasného stavu by podľa neho viedlo k ešte horším následkom tak pre Európu ako aj pre celý svet.

Na záver besedy mal výkonný riaditeľ povedať niekoľko slov o tom, ako si predstavuje osud sveta v najbližšej perspektíve. Podľa výkonného riaditeľa preorientovanie Európy na tesnú ekonomickú spoluprácu so Spojenými štátmi musí viesť k objaveniu sa nejakej novej jednoty, napríklad pod názvom Organizácia Severoatlantickej Spolupráce. Po oboch stranách Atlantiku by vznikla jediná demokratická civilizácia, ku ktorej by sa mohli v budúcnosti pripojiť i ďalšie demokratické krajiny. Zaujímavý je pohľad výkonného riaditeľ na samotné Rusko. Citujem: „Rusko, samozrejme, nebude plne vylúčené zo svetového spoločenstva, ale iba v tom prípade, pokiaľ nebude odporovať americkému úsiliu po prekonaní finančných problémov. Rusko bude musieť zostať samotné so svojimi prírodnými zdrojmi, pokiaľ bude trvať na svojom úsilí k obnoveniu ruskej hegemónie. Potom bude vo vzťahu k Rusku použitá politika izolácie a podpory demokratických procesov vo vnútri Ruska.“

Je ťažko si predstaviť, že obsah rozhovoru s výkonným riaditeľom „Inštitútu globálnych perspektív“ doktorom filozofie Paulom Christie, je výmysel a iba fantázia a dezinformácie. Pripomínam, že 22.4.2014 mal viceprezident USA Joe Biden stretnutie so samozvanými ukrajinskými vládcami. V besede Biden povedal, že prioritu vidí v získaní nezávislosti na ruských energetických dodávkach. Citujem: „Predstavte si, aká by dnes bola situácia, pokiaľ by sme mohli povedať Rusku, nech si svoje prírodné zdroje nechá pre seba.“ A zaujímavá je aj záverečná poznámka redakcie týždenníka „Európsky ekonomický vestník.“ Citujem: „Niekto múdry kedysi povedal: Ak chceš chápať, čo sa deje, sleduj peniaze. Sledujme americký dlh. Už dvakrát v histórií zachraňovala americké financie Európa a deje sa tak aj do tretice. Ale nepoučila sa a opäť spolu s USA podceňuje Rusko.“

Podľa uvedeného obsahu rozhovoru s výkonným riaditeľom „Inštitútu globálnych perspektív“ je možné pomerne presne sa zorientovať v tom, čo sa deje na Ukrajine od Majdanu až po súčasnú špeciálnu vojenskú operáciu Ruska. K názorom výkonného riaditeľa Inštitútu si dovolím uviesť niekoľko svojich poznámok. Predovšetkým si treba všimnúť tieto skutočnosti:

1. Výkonný riaditeľ otvorene a natvrdo popísal to, o čo ide na Ukrajine. Takýmto spôsobom, žiaľ, politické elity „demokratického“ Západu nepostupovali a nepostupujú a skôr sa snažia o to, aby ich západná propaganda zakrývala skutočné záujmy a skutočné potreby USA a jej spojencov. Ako sa deje takéto zakrývanie skutočných záujmov v propagande ? USA a jeho spojenci v pozícií akejsi „Transatlantickej únie“ iba spoločne reagujú a teda prijímajú nevyhnutné opatrenia k tomu, aby mohli odvrátiť hrozbu, ktorú pre nich a celý svet vraj predstavuje Ruská federácia. Z tohto dôvodu vraj vôbec nesledujú svoje vlastné ciele a záujmy, ale musia celý Západ brániť pre záujmami Ruska. Otvorené názory výkonného riaditeľa však potvrdzujú, že v konflikte na Ukrajine ide v prvom rade o to, že Spojené štáty sledujú výlučne svoje záujmy a ciele a celá Európa či EÚ im v tom má pomáhať. K presadzovaniu spoločných cieľov majú k dispozícií aj vojenské zoskúpenie NATO.

2. Masívna západná propaganda má presvedčiť občanov EÚ či sveta o tom, že „demokratickému“ Západu ide len o to, aby sa Ukrajina stala rovnoprávnou súčasťou „Transatlantickej únie“, aby ukrajinský národ bol demokratickým a právnym štátom a členom radostného a šťastného západného spoločenstva. Z tohto pohľadu teda USA aj so svojimi spojencami musia brániť svoje spoločné hodnoty. Západná propaganda však nevie a nemôže vysvetliť, ako môžu ukrajinskí nacionalisti, fašistické hordy a zahraniční žoldnieri pod vedením kyjevskej moci vybudovať na Ukrajine demokratický a právny štát, keď otázka zničenia Donbasu a jeho obyvateľov bola a je stále na programe vojensko-politických represálií či operácií. Výkonný riaditeľ jasne zdôraznil, že o Ukrajinu vôbec nejde, ide o likvidáciu ekonomických vzťahov Európy s Ruskom a o záchranu krachu USA Európou. Na jednej strane je tu rekordný dlh USA a na strane druhej Ukrajina ako prostriedok riešenia, ktorá má pomôcť vytvoriť takú situáciu, aby sa Európania pomerne dobrovoľne zriekli spolupráce s Ruskom a aby spojili svoje ekonomické záujmy s dodávkami energozdrojov z USA.

3. Ak si ľudia kladú otázku, prečo Západ vôbec neodsudzuje konanie kyjevskej chunty vo vzťahu k obyvateľstvu juhovýchodnej Ukrajiny, tak je potrebné jasne pochopiť to, čo zdôraznil výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych iniciatív“. Oznamovacie prostriedky musia stále hovoriť o raste napätia na Ukrajine, o násilí a brutalite, ktoré páchajú Rusi. Nebolo to v skutočnosti tak, že za osem rokov ( od štátneho prevratu v roku 2014 ) násilie a brutalitu na svojom území presadzovala kyjevská štátna moc ? Špeciálna vojenská operácia Ruska na území Ukrajiny od februára 2022 tomuto zámeru či poslaniu veľmi pomáha a preto „násilie“, „brutalita“ a „zločiny“ ruských ozbrojených síl sú predmetom západnej propagandy, cieľom ktorej je dosiahnuť, aby Európa dozrela do pred výbušného stavu, v ktorom nebude problémom rozhodovať sa pre Američanov na vytvorenie ekonomickej bariéry a nebude problém, aby Európania považovali USA za svojho záchrancu pred príchodom „zlých“ Rusov.

4. Obsah rozhovoru s výkonným riaditeľom dosvedčuje, že príprava a realizovanie Majdanu na Ukrajine bolo v réžií USA a jeho spojencov. Zorganizovanie Majdanu a následný vývoj všetkých udalosti na území Ukrajiny bol výhodný len pre tú stranu, ktorá bola zainteresovaná na takomto vývoji. Na všetko, čo sa udialo od roku 2014 a čo sa deje aj teraz na Ukrajine, sú priamo zainteresované USA a jeho spojenci. Prečo ? Pretože z pohľadu USA je určené a) aký je hlavný svetový problém súčasnosti, b) kto je zainteresovaný na vyriešení tohto problému, ten potom hrá hlavnú úlohu v udalostiach na Ukrajine. Problémom je vyriešenie finančných otázok spojených s dolárom ako svetovou menou, čo je záležitosť, ktorá sa bezprostredne dotýka USA. Tým svetovým hráčom, ktorý je priamo zainteresovaný na vyriešení hlavného svetového problému, sú USA. Tie hrajú hlavnú úlohu v udalostiach na Ukrajine. A s nimi, ako verný pes, vo veľkom spolupracuje Európska únia. A spoločne majú k dispozícii NATO, ktorým sa Západ za osem rokov spokojne zahniezdil na Ukrajine.

5. Z postojov výkonného riaditeľa vyplýva, že hlavný svetový problém súčasnosti ( podľa USA ) nie je možné vyriešiť prostriedkami, ktoré by viedli k tretej svetovej vojne, ktorá by mala za následok zničenie ľudskej civilizácie. Podľa výkonného riaditeľa USA našli „mierovú cestu“ riešenia situácie. Vynašli preto spôsob, že ich záchrana – uhasenie dlhov – bez radikálneho pádu životnej úrovne je možná len na cudzí účet. V USA našli spôsob, ako vyriešia svoje finančné problémy. Chcú sa zachrániť na účet Európy, Ukrajiny a Ruska !!! V EÚ nájdu USA nové trhy na vyššej úrovni, Ukrajinu USA využijú ako prostriedok rozdelenia Európy a Ruska a od samotného Ruska sa očakáva podriadenie sa záujmom USA, alebo bude použitá politika izolácie a podpora „demokratickým“ procesom vo vnútri Ruska, konkrétnejšie, pôjde o prípravy a zorganizovanie Majdanu v Rusku. Ako je vidieť, USA si všetko pekne aj so svojimi spojencami naplánovali a majú záujem na tom, aby im to všetko bez problémov vyšlo.

Pre EÚ a samotnú Ukrajinu vzniká tak celkom absurdna situácia. Členské štáty EÚ a Ukrajina sa majú za každých okolnosti podieľať na záchrane USA a teda na ich vlastný účet a na strane druhej politickí predstavitelia napriek tomu aktívne pomáhajú, aby sa hlavný svetový problém v súčasnosti v prospech USA vyriešil. Ruská federácia sa definitívne a razantne rozhodla, že sa na takto orientovanej politike USA a NATO nebude podieľať a záujmom USA sa nemôže podriadiť ! Nie je ťažké pochopiť, že vo vzťahu k Rusku sa Spojené štáty skutočne správajú ako hegemón unipolárneho sveta, ktorý rozkazuje každému národu, čo musí rešpektovať, aby ich svetové postavenie bolo zachované.

6. Hlavnou úlohou všetkých udalosti na Ukrajine je, z pohľadu USA, rozdeliť Európu a Rusko natoľko, aby bolo možné komplexne otvoriť európsky trh pre USA. Znamená to, že ide iba o pretrhnutie ekonomickej spolupráce medzi Európou a Ruskom. Napriek tomu, že tento krok je pre ekonomiku EÚ krajne nevýhodný, národné vlády členských štátov a bruselskí mandaríni na rozorvaní vzťahov s Ruskom aktívne pracujú. Vôbec im nevadí, že zrieknutie sa dodávok z Ruska vytvorí v Európe neskutočne veľa ekonomických a sociálnych problémov. Nám v rámci EÚ sa má výrazne znížiť životná úroveň na úkor zachovania a navýšenia životnej úrovne v USA a posilnenia jej postavenia vo svete. My, občania EÚ, by sme mali veriť chorobnej predstave štátnej administratívy USA, že zrieknutie sa ruských dodávok bude znamenať, že Európa sa stala ochrankyňou európskych hodnôt práv človeka. Ozaj, aké práva obyvateľom členských štátov EÚ ešte ostali po zničujúcom zavedení globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu ?

7. Naša vládna moc bez výhrad podporuje kyjevskú moc a jej politiku, ktorá je v plnej miere zameraná na podporu záujmov USA, NATO a EÚ. Znamená to, že podporuje to, čo tvrdil v svojom rozhovore výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ – rozdelenie Európy a Ruska. Z toho vyplýva, a celkom jednoznačne, že vôbec politickí predstavitelia „demokratického“ Západu ani neuvažujú o tom, že kolektívna ochrana mieru v Európe a tým aj vo svete bude organizovaná na základe princípu nedeliteľnosti a teda spoločne s Ruskom. Všimnime si. Kolektívna ochrana mieru v Európe a vo svete bez Ruska si na základe dlhodobých udalosti na Ukrajine ( od roku 2014 do 24.2.2022 ) vyžiadala riešenie zo strany Ruska – zahájenie špeciálnej vojenskej operácie na území Ukrajiny. A vôbec k tomu nemuselo dôjsť. Na strane druhej politickí predstavitelia „demokratického“ Západu Rusko označujú za agresora a naďalej pomáhajú Ukrajine k zabezpečeniu silného vojenského odporu proti ruským ozbrojeným silám. Lenže sa už vôbec nepripomína, že vojna na Ukrajine trvá už osem rokov a predstavitelia „demokratického“ Západu túto vojnu nezastavili, ale posilňovali a ďalej posilňujú !!!

8. Z obsahu rozhovoru s výkonným riaditeľom je úplne jasné, že celá predstava USA je založená na politike spojenej s ideou unipolárnej globalizácie a teda na politike o domináncií USA vo svete, ktorej sa celý svet musí povinne ( ! ! ! ) prispôsobiť. USA sa orientujú iba v smere , že vo svete musí pokračovať globálna kooperácia krajín – ich účasti na riešení finančných problémov Ameriky. A za tejto podmienky bude možné zachovať mier na planéte a vytvorí sa silný impulz k novému rozvoju. Unipolárnej globalizácií sa podľa USA musí podriadiť aj Ruská federácia, ktorá vôbec nesmie odporovať americkým záujmom, pretože ak bude odporovať, ostane v izolácií. Takáto predstava štátnej administratívy USA je úplne mimo realitu, je chorobná.

Američania teda vôbec neberú do úvahy, že svet sa nemôže a nechce ďalej uberať podľa idey unipolárnej globalizácie, ale má väčšie šance pre svoju budúcnosť, ak sa uplatní idea multipolarity. V tomto smere má pravdu ruský mysliteľ Alexander Dugin, keď tvrdí, že unipolárna globalizácia je rasistická, pretože je založená na idey, že dejiny a hodnoty západnej a zvlášť americkej spoločnosti sa rovnajú univerzálnym zákonom. Za tejto situácie sú potom hodnoty ostatných národov a kultúr nedokonalé, nevyvinuté a mali by sa modernizovať a štandardizovať napodobňovaním západného modelu. Podľa filozofa globalizácie nie je nič iného ako celosvetové uplatňovanie západoeurópskeho či skôr anglosaského etnocentrizmu, čo je ten najčistejší prejav rasistickej ideológie.

Z pohľadu ruského mysliteľa je jasné, že aj vládna moc na Slovensku sa vždy, hneď od svojho nástupu k moci, ponáhľa deklarovať, že Slovenská republika sa hlási k anglosaskému etnocentrizmu a na základe toho sa hlási aj k rasistickej ideológií. Ak teda ide o úlohu Ukrajiny v súčasnom dianí od roku 2014, tak tu jednoznačne platí, že má svojimi záujmami, svojimi obeťami, svojimi životmi, svojim utrpením, svojim bohatstvom a svojou celkovou nacionalistickou politikou prispieť k posilneniu unipolárnej globalizácie. Ukrajina má, paradoxne ako bratský štát, pomôcť prispieť k zničeniu Ruska ako jedného z rozhodujúcich národov podpory a presadzovania multipolarity. Spolupráca Ukrajiny na posilňovaní unipolárnej globalizácie sa zo strany „demokratického“ Západu berie, že tak Západ ako aj Ukrajina majú rovnaké hodnoty a teda aj záujem o rovnaké hodnoty bojovať. Tento boj na Ukrajine práve prebieha.

9. Z uvedeného rozhovoru jasne vyplýva, prečo nová ukrajinská vláda postupovala proti obyvateľstvu svojej krajiny tak, ako postupovala, prečo EÚ sa všetkými silami snažila a snaží odorvať Ukrajinu od Ruska a prečo Spojené štáty robia vo vzťahu k Rusku nezmieriteľnú politiku. Na základe vyjadrení výkonného riaditeľa čitateľ by mal mať snahu pochopiť, že vedúcou silou v tomto zločineckom spriahnutí sa proti Ukrajine a Rusku sú Spojené štáty a že EÚ je pod ich silným poručníctvom. Takže samotné prejavy akéhosi „priateľského potľapkávania“ po pleciach Ukrajiny v týchto vojnových dňoch sú iba farizejským prejavom k ďalšiemu podnecovaniu nenávisti proti Rusku, ktorý má ešte viacej pomáhať k dezorientácií občanov „demokratického“ Západu. Západ ani nie tak z bratskej lásky podporuje Ukrajinu, ako skôr nenávidí Rusko. Momentálne najviac Ukrajincov Západ predurčil k tomu, aby bojovali proti Rusom. Nedá sa vylúčiť, že ak to Spojeným štátom nebude stačiť, môže prísť rada na samotných Európanov.

A za túto službu si kyjevská moc na čele s prezidentom Zelenskym a obyvateľstvo Ukrajiny vraj zaslúžia vysoké ocenenie. Ako sme sa mohli v týchto dňoch dozvedieť, existuje iniciatíva európskych politikov, aby prezidentovi Ukrajiny a obyvateľom Ukrajiny bola udelená Nobelova cena za mier. Tento návrh nie je návrhom žiadneho šialenca. Zakladá sa totiž na americkom spôsobe myslenia, ktorý veľmi jasne vyjadril výkonný riaditeľ. Podľa neho vyriešiť finančné otázky USA ako hlavný svetový problém a k tomu ešte s možnosťou realizácie iba na cudzí účet – na účet EÚ, Ukrajiny a Ruska – to môže byť tá pravá mierová cesta riešenia problému. A za takúto vernosť a obetu v prospech USA – a vraj aj zachovania svetového mieru, sa patrí dostať Nobelovu cenu za mier !

Ak by takáto iniciatíva mala byť schválená, tak potom to bude taká istá fraška, ako s udelením Nobelovej ceny za mier prezidentovi USA Barackovi Obamovi. Vypadá to tak, že hráči, ktorí organizovali a organizujú konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu s Ruskom a už roky štvú kyjevskú moc proti Rusku, tak tí istí hráči z Ukrajiny urobia obeť ruskej agresie, hoci sami využívajú Ukrajinu len pre svoje výlučné mocenské ambície. Pripomeňme si ešte raz výkonného riaditeľa „Inštitútu globálnych perspektív“, ktorý jasne zdôraznil, že hlavnou úlohou udalosti na Ukrajine je rozdeliť Európu a Rusko natoľko, aby sa Európania naplno zriekli spolupráce s Ruskom a kompletne preorientovali svoju ekonomiku na spoluprácu s USA a aby sa doslova uliali v jednu ekonomiku, vzájomne sa doplňujúc.

Pripomeňme si, že Rusko niekoľko mesiacov pred začatím svojej špeciálnej vojenskej operácie požadovalo od USA a NATO určité jasné bezpečnostné záruku. USA a NATO, v ktorom hrajú USA rozhodujúcu úlohu, návrhy Ruska odmietli. Ak boli návrhy ruskej strany odmietnuté, tak určite aj s prihliadnutím na to hlavne poslanie Ukrajiny, o ktorom hovoril aj výkonný riaditeľ: Ukrajina je len prostriedok, s pomocou ktorého je možné riešiť všetky problémy a Ukrajine je určená úloha závalu, ktorý pretrhne ekonomickú spoluprácu Európy a Ruska. A ako je vidieť, posunutie Ruska do inej polohy: tvrdšej, dôraznejšej, agresívnejšej, veľmi zintenzívnilo kroky predstaviteľov EÚ a jej členských štátov, aby sa pretrhnutie ekonomickej spolupráce Európy s Ruskom definitívne dokončilo v prospech USA. 

10. Ešte v roku 2014 výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ zdôraznil, že Amerika potrebuje na Ukrajine taký poriadok, ktorý by pretrhol ekonomickú spoluprácu Ruska a Európy. Z tohto dôvodu sa udalosti na Ukrajine musia rozvíjať v súlade s uvedeným zámerom a nie inakšie. Nemá cenu čakať ukľudnenie, pretože iba nepokojná Ukrajina sa musí stať a stane neprekonateľnou bariérou medzi Ruskom a Európou. Práve z tohto dôvodu bolo možné dohodu z 21.2.2014, uzatvorenú medzi prezidentom Janukovyčom a vodcami ukrajinskej opozície a predstaviteľmi Francúzska, Nemecka a Poľska o predčasných voľbách prezidenta, hrubo porušiť. Nepokojná Ukrajina a riadený chaos na Ukrajine, to je to, čo Spojené štáty, EÚ a NATO potrebovali. Práve z ich politických dôvodov bolo potrebné na juhovýchode Ukrajiny založiť vojnový požiar proti vlastnému obyvateľstvu a obviňovať z toho ruskú stranu. Antiteroristická operácia kyjevskej moci našlo plnú podporu na strane „demokratického“ Západu. U nás si túto operáciu vládna moc a média vôbec nevšimli a preto ani v ničom neprotestovali. Nikto z nich nežiadal prezidentov Ukrajiny, aby s vojnou proti vlastnému obyvateľstvu kyjevská moc prestala.

A nikto z nich nehľadal ani iné možnosti, ako prinútiť kyjevskú moc, aby zastavila vojnové ťaženie proti svojmu obyvateľstvu. Existuje totiž medzinárodne dohodnutý koncept s názvom „Zodpovednosť za ochranu obyvateľstva“ ( R2P ), na základe ktorého sa mohlo vytvoriť medzinárodné spoločenstvo, aj za spolupráce s Ruskou federáciou, ktoré by prijalo rozhodnutie pre prípadný vojenský zásah proti kyjevskej moci, ako použitia krajného prostriedku pre riešenie vnútroštátnej vojny spojenej s humanitárnou krízou. O tomto koncepte plánujem napísať samostatný príspevok. Teraz iba dodám, že nemohol byť použitý, pretože „demokratický“ Západ zločiny kyjevskej moci podporoval a podporuje. Je zaujímavé, že predstavitelia vládnej moci na Slovensku a samotné média o tomto koncepte riešenia ochrany obyvateľstva v prípade vnútroštátneho vojenského konfliktu spojeného s humanitárnou krízou – čo je prípad Ukrajiny – akosi vôbec nič nevedia a záhadne mlčali a mlčia.

Existuje medzinárodná skupina pre verejné informácie o zločinoch kyjevskej moci na obyvateľstve Ukrajiny, ktorá už osem rokov vystupuje s dokumentami na medzinárodných platformách ako je OSN a OBSE. Skupina sa zúčastňovala na podujatí Rady pre ľudské práva, na práci Výboru pre ľudské práva, Výboru proti mučeniu, Výboru proti rasovej diskriminácií, Výboru pre hospodárske a sociálne práva, Úradu OBSE pre demokraciu a ľudské práva. A výsledok ? K žiadnemu pokusu o ovplyvnenie postojov kyjevskej moci nedošlo a konflikt na juhovýchode Ukrajiny sa nezastavil. Cynizmus zo strany Európy je neskutočný. Európsky súd pre ľudské práva neakceptoval žiadne žiadosti občanov LĽR a DĽR, pretože sa domnieval, že možnosti národnej spravodlivosti neboli vyčerpané !!! Znamená to, že vojna, vedená kyjevskou mocou proti vlastnému obyvateľstvu, je potrebná a spravodlivá, pretože je v súlade s politikou „demokratického“ Západu, že riadený chaos a nepokojná Ukrajina sú potrebné pre naplnenie jeho cieľov a záujmov.

Teraz si všimnime, čo sa píše v dopise, ktorý podpísalo 36 politikov z Holandska, Veľkej Británie, Nemecka, Švédska, Estónska, Bulharska, Rumunska a Slovenska pre Nobelov výbor. Citujem: „Sme svedkami odvahy ukrajinského ľudu, ktorý odoláva vojne vedenej proti nemu Ruskou federáciou. Statoční ukrajinskí muži a ženy bojujú za zachovanie demokracie a samosprávy…Ľudia po celej Ukrajine povstávajú, aby sa postavili silám autoritárstva…Veríme, že teraz nastal čas ukázať ukrajinskému ľudu, že svet je na jeho strane.“ To, čo sa teraz deje na Ukrajine, zrejme úplne vyhovuje tomu, čo predpokladali a plánovali USA: pre zachovanie svetového finančného systému, založeného na dolároch sa musí prijať extrémne opatrenie, zrovnateľné azda so svetovou kataklizmou. A ako sa vyjadril aj výkonný riaditeľ, problém je v tom, ako vybudovať takúto kataklizmu bez ničivých dôsledkov pre samotné Spojené štáty. Tento problém v USA vyriešili, pretože došli k záveru, že dôsledky vyplývajúce zo zachovania svetového finančného systému, založeného na dolároch, pôjdu iba na cudzí účet.

Medzi národné subjekty, ktoré si Spojené štáty vybrali pre svoju vlastnú záchranu, v prvom rade patrí samotná Ukrajina, ktorá, ako to už bolo spomínané, plní úlohu prostriedku, ktorým sa musia rozorvať vzťahy medzi Európu a Ruskom. Zatiahnutie Ukrajiny zo strany USA do jeho mocenských plánov predstavuje prijatie jedného z extrémnych opatrení, ktoré môže či má nadobudnúť podobu kataklizmy. Toto sa deje na Ukrajine už osem rokov a teraz to pokračuje ďalej. Samotná kataklizma znamená, že pre Ukrajinu to má podobu veľkého nešťastia, predstavuje veľkú nešťastnú udalosť s mnohými obeťami a materiálnymi škodami. Ukrajina je jeden zo subjektov, na účet ktorého sa zapíšu všetky dôsledky, vyplývajúce z politiky USA, NATO a EÚ. Na plnení prijatého extrémneho opatrenia súvisiaceho s kataklizmou na Ukrajine sa aktívne podieľa kyjevská moc na čele s prezidentom Zelenským. Už teraz je zrejme, že tragédiou bude to, že finančnú a materiálnu pomoc poskytovanú Ukrajine, aby úspešne bojovala proti Rusku, bude potrebné, aby bola „mieromilovnému“ a „demokratickému“ Západu aj s úrokmi vrátená !

Prijatie extrémneho opatrenia zo strany USA sa však netýka iba Ukrajiny, ktorá bola vydaná napospas svojmu osudu. To, čo pôjde na cudzí účet, sa bytostne dotýka aj každého obyvateľa členských štátov EÚ. Pre členské štáty EÚ Spojené štáty prichystali rovnako extrémne opatrenia, ktoré rovnako začali nadobudnúť podobu určitej kataklizmy, hoci prišla s určitým časovým posunom oproti kataklizmy na Ukrajine. O čo ide ? Ukrajina má úlohu rozdeliť Európu a Rusko. Podľa plánov USA sa Európania musia naplno zriecť spolupráce s Ruskom a preorientovať svoju ekonomiku na kompletnú spoluprácu s USA. Lenže takéto rozhodnutie bude za každých okolnosti krajne nevýhodné, pretože aj výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ v rozhovore priznal, že zrieknutie sa dodávok z Ruska vytvorí v Európe hromadu ekonomických a sociálnych problémov, ktoré sa začali už jasne prejavovať. Spojené štáty problémy v Európe, podobne ako na Ukrajine, nebudú trápiť, pretože je pre nich dôležité iba to, aby sa Európania podieľali na prosperite ich slobodného sveta, ktorý v rámci svojho územia už dávno nie je slobodný.

Treba si jasne uvedomiť, na základe tých súvislosti, ktoré som uviedol, že tak kyjevská moc ako aj národné vlády členských štátov EÚ pracujú v určitej zhode a porozumení na „diabolskom pláne“, ktoré pre svoju záchranu a prosperitu vymysleli Spojené štáty. Tak samotná kyjevská moc, ako aj samotné národné vlády členských štátov EÚ vedomé zrádzajú svoje národné záujmy a svojich občanov a spoločnými silami pracujú na tom, že vytvorili či vytvárajú podmienky pre nárast kataklizmy v svojich národných spoločenstvách. Ak teda čitateľ chce pochopiť, v čom spočívajú spoločné hodnoty Ukrajiny, USA a členských štátov EÚ, tak to nie je v tom, že všetci žijú v skutočnom demokratickom a právnom štáte, ale v tom, že politické vládnuce elity spoločne pracujú v prospech USA a v prospech globálneho kapitálu, ktorý sa prezentuje cez ideu unipolárnej globalizácie. Najzávažnejšie zistenie z tejto situácie spočíva v tom, že tak kyjevská moc ako aj národné vlády členských štátov EÚ a ani samotný Brusel sa spoločnými silami nepostavili proti „diabolskej“ politike USA a iba dokázali, že ostali pod jeho silným poručníctvom.

A čo je najhoršie na ich podlej politike vo vzťahu k vlastnému obyvateľstvu ? USA si privlastňujú osudy ľudí na Ukrajine či v rámci Európy len pre svoje svetovládne ambície, ale obyvatelia v Európe sa úmyselne udržiavajú v stave nevedomosti a navádzania pozornosti a nepriateľstva proti Rusku, ktoré vraj môže za všetko zlo vo svete. Spoločnými silami sa politické elity „demokratického“ Západu každý deň neprestajne organizujú a posilňujú vo viere, že najväčšiu kataklizmu je potrebné pripraviť a spustiť pre samotné Rusko, ktoré nesmie odporovať americkému úsiliu po prekonaní finančných problémov. Je zaujímavé, že práve v tomto období je potrebné zo strany vládnej moci čo najviac zasahovať do slobody názoru a prejavu, vypínať pre vládnu politiku nepohodlné alternatívne média, potláčať iné názory, ako prezentuje štátna moc. „Demokratický“ Západ robil politiku, aby mohol nahnať Rusko do vojny s Ukrajinou, pretože tým sa dá najviac vystrašiť celá Európa, respektíve aj veľká časť sveta. 

Kto sa vlastne postavil proti politike USA orientovanej na úplnú likvidáciu ekonomických vzťahov Európy s Ruskom ? Kyjevský režim to neurobil, ale prispôsobil sa v plnej miere všetkým pokynom a požiadavkám USA. Inštitúcie EÚ to neboli, ale prispôsobili sa USA a k tomu využívali aj podľa svojho rozhodnutia finančné zdroje na podporu kyjevského režimu pri presadzovaní zájmov USA na území Ukrajiny. Národné vlády členských štátov EÚ to neboli, ale sa prispôsobili politike USA a rozhodli sa vytvárať čo najlepšie podmienky pre účasť vojsk NATO na východnom krídle Európy. A neboli to ani súkromné mediálne skupiny, ktoré majú možnosť najviac ovplyvňovať verejnú mienku či vedomie občanov členských štátov. Zároveň členské štáty zo svojich zdrojov pomáhajú finančne a materiálne kyjevskému režimu v jeho boji proti ruským ozbrojeným silám a proti vlastnému obyvateľstvu na juhovýchode Ukrajiny.

Proti politike Spojených štátov, ktorá je organizovaná na území Európy, a konkrétnejšie, na východnom krídle NATO v blízkosti Ruskej federácie, sa po dlhých ôsmich rokoch razantne postavila iba Ruská federácia, pretože zo strany ich predstaviteľov bolo pochopené, že Rusku „demokratický“ Západ nedá žiadne bezpečnostné záruky a na osude ukrajinského národa mu v skutočnosti nezáleží. Dôkazov k tomuto tvrdeniu sa nahromadilo dostatok. V dopise skupiny západných politikov Nobelovému výboru sa píše, že statoční ukrajinskí muži a ženy bojujú za zachovanie demokracie a samosprávy, postavili sa proti autoritárstvu. Je to veľká nehorázna lož ! Keby ukrajinský národ bojoval za demokraciu a samosprávu, v prvom rade by musel bojovať proti kyjevskej moci a v takomto prípade by sa smelo pridal k obyvateľstvu Donbasu. Lenže toto sa nestalo a je zaujímavé, že kyjevská moc vyslala proti obyvateľstvu Donbasu nielen rôzne ozbrojené skupiny, ale aj  ukrajinskú armádu.

Predpokladám, že špeciálna vojenská operácia z pohľadu Ruska je vedená proti všetkým tým vojenským silám na území Ukrajiny, ktoré popreli ukrajinskú štátnosť a dali sa do služieb USA, NATO a EÚ. Ukrajinský ľud v skutočnosti nemá žiadne personálne, organizačné, finančné a vojenské prostriedky k tomu, aby mohol bojovať proti kyjevskej moci a jej ozbrojeným štruktúram. Ukrajinu je možné vytrhnúť s pazúrov „demokratického“ Západu a vrátiť ju späť do rúk ukrajinskému ľudu len za pomoci Ruskej federácie.  Na programe dňa je teda otázka obnovenia ukrajinskej štátnosti a to má viesť k tomu, aby USA a NATO aj so svojimi prisluhovačmi na Ukrajine skončili. Či sa tak stane, tak to je, ako sa tvrdí, vo hviezdach, pretože to záleží od ďalšieho vývoja vojenského konfliktu.

Na záver si dovolím niekoľkými myšlienkami vrátiť sa k tomu, čo povedal predseda vlády SR pri svojej návšteve Rakúska. Jeho stanovisko je typický západné a propagandistické. Ak si čitateľ porovná jeho prehlásenie s tým, čo o politike otvorene a natvrdo povedal výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“, tak sa musí sám seba v duchu opýtať, či ústavný činiteľ si môže dovoliť byť tak primitívne vzdelaný a zavádzať tak občanov Slovenska a Európy. Aby som to mohol okomentovať, tak pripomeniem, že predseda vlády SR vyhlásil, že víťazstvo Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám je v záujme nielen Slovenska, ale aj celej Európy. Prinesie to totiž stabilitu do celého regiónu. Toto vyjadrenie, je bohužiaľ, skvelým príkladom prezentácie ústavného činiteľa o jeho poznávacích ( ne ) schopnostiach, spôsoboch uvažovania a prijímaní nejakých logických záverov. Je aj príkladom toho, že naša vládna moc je obyčajnou slúžkou USA, NATO a EÚ.

Už obyčajný človek by mal mať toľko svedomia a poznávacích schopnosti, aby dokázal pochopiť, kto sa „nasačkoval“ do východného priestoru Európy, na územie Ukrajiny, kto pomohol k štátnemu prevratu na Ukrajine, aby sa nová vládna moc s podporou USA, NATO a EÚ s vervou a odhodlaním pustila do vojenského konfliktu s vlastným obyvateľstvo a proti Ruskej federácií. V mene záujmov USA a jeho spojencov bola rozvrátená celá Ukrajina a všetky kroky zradnej kyjevskej moci pod vedením „demokratického“ Západu viedli k tomu, aby k súčasnému vojenskému konfliktu aj došlo. Plány na zapojenie bratských národov do vzájomnej vojny sú už dávno známe. Jeden z týchto bratských národov – Ukrajina – nebojuje za svoje vlastné záujmy, ale za záujmy USA a posilnenie ich postavenia v rámci unipolárnej globalizácie.

Som presvedčený, že Ukrajina nemôže zvíťaziť v boji proti ruským ozbrojeným ( inváznym ? ) silám, pretože duch samotného ukrajinského ľudu je veľmi vzdialený presvedčeniu zomierať za Američanov do posledného Ukrajinca. Ukrajinský ľud, aby bol slobodný a mal perspektívu, musí sa navždy zbaviť súčasnej kyjevskej diktatúry. Chápem predsedu vlády, že potrebuje víťazstvo Ukrajiny, ale to iba preto, aby sa život na Ukrajine a na samotnom východnom krídle Európy stabilizoval, ale pod vedením USA, NATO a EÚ. Pán Heger, v súlade s tým, čo chcú USA, potrebuje, aby moc kyjevskej diktatúry  bola zachovaná. Treba dodať, že ani samotné želané víťazstvo Ukrajiny nad ruskými ozbrojenými silami nemôže priniesť žiadnu stabilitu v regióne a v Európe, pretože vývoj na Ukrajine už od roku 2014 aj bez prítomnosti ruských ozbrojených síl dosvedčil a ukázal, že k žiadnej stabilite a demokratickému vývoja v krajine nedochádzalo. To preto, že „demokratický“ Západ na čele s USA potreboval ďalej účinne provokovať Rusko a Ukrajinu spoločne s NATO pripravovať na možné strety s Ruskom.

Platí toto základné pravidlo pre budúci vývoj: pokiaľ Ukrajinu v súčinnosti s kyjevskou diktatúrou budú spravovať Spojené štáty a NATO v súčinnosti s Európskou úniou, žiadna stabilita v regióne a v Európe sa nedá očakávať, pretože nebude dosiahnutý cieľ zničiť hospodársky, politický a vojenský Ruskú federáciu. Stabilita v regióne môže nastať len vtedy, ak sa Spojené štáty, NATO a EÚ vzdajú svojich cieľov a záujmov vo vzťahu k Rusku a keď konečne pochopia, že kolektívnu bezpečnosť v Európe a vo svete je potrebné budovať v spolupráci s Ruskou federáciou. Z uvedeného dôvodu víťazstvo Ukrajiny nad ruskými ozbrojenými silami nie je v záujme ani Slovenskej republiky, ani v záujme Ukrajiny a ani v záujme samotnej Európy. Stabilita v regióne a vôbec v Európe sa dá dosiahnuť iba vtedy, ak krajiny strednej a východnej Európy nebudú podriadené záujmom USA, NATO a EÚ a budú sa orientovať na mierovú a priateľskú spoluprácu s Ruskom na základe podpísaných zmlúv o priateľstve a vzájomnej spolupráci. Čitateľ by sa mal postaviť otázku, prečo takýmto spôsobom nepostupujú krajiny strednej a východnej Európy.

Takýto obrat k lepšej a pokojnej spolupráci medzi národmi bude možný len za predpokladu, že si občania členských štátov EÚ budú môcť vybrať a zvoliť si kandidátov, ktorí sú antiliberálne a teda národne orientovaní, vyznačujú sa politickou múdrosťou, odvahou a statočnosťou a ktorí budú pokladať za svoju povinnosť pracovať na takých politických otázkach, ktorých realizácia prinesie podstatné oslabenie unipolárnej globalizácie s hegemonom USA na úkor multipolarity vo svete. Bohužiaľ, volebné systémy v členských štátoch EÚ, vrátane SR, sú využívané tak, aby občania nemali veľké možnosti zásadným spôsobom vymeniť politickú garnitúru, ktorá bude naklonená priateľskej spolupráci s Ruskou federáciou a nie otvorenému nepriateľstvu.

Ako je vidieť, zmeny k lepšiemu sa dajú dosiahnuť celkom prirodzenou cestou a to aj za pomoci zobudených občanov. Želané víťazstvo Ukrajiny nad ruskými ozbrojenými silami neprinesie ani Ukrajine, ani Rusku a ani Európe žiadnu stabilitu, ale môže viesť iba k skutočnej 3.svetovej vojne. Predseda vlády SR si myslí, že je pre nás dôležité, aby každá susedná krajina bola slobodná a z toho dôvodu Slovensku poskytuje Ukrajine rozsiahlu pomoc. V skutočnosti rozsiahlu pomoc Ukrajine poskytujeme preto, že to robíme na príkaz Bruselu. Je to hlupý postoj predsedu vlády. Ak z pohľadu Západu bolo myslené, že Ukrajina nebola slobodnou krajinou len preto, že mala priateľské vzťahy s Ruskou federáciou, prečo si máme teraz myslieť, že Ukrajina je slobodnou krajinou, ak je pod absolútnou správou USA, NATO a EÚ ?  Pre každého občana SR je prirodzené, že si želá, aby národy boli slobodné a suverénne. Lenže problém je v tom, akému politickému režimu – nie ľudu – je pomoc poskytovaná. Chváliť sa tým, že Ukrajine poskytujeme rozsiahlu pomoc, znamená v skutočnosti to, že poskytujeme vojenskú pomoc kyjevskej diktatúre, štátnej moci, ktorá od svojho nástupu v roku 2014 vedie vojenské operácie proti nemalej časti svojho národa, prevážne rusko jazyčného.

Poskytujeme pomoc štátnej moci, ktorej politickí a vojenskí predstavitelia sa zaviazali „demokratickému“ Západu na čele s USA, že vzťahy s Ruskou federáciou bude mať Ukrajina rozorvané a nepriateľské. Čiže aj Slovenská republika robí opačné kroky, ako by v skutočnosti mala. O niečo vyššie som uviedol, že existuje medzinárodne dohodnutý koncept s názvom „Zodpovednosť za ochranu obyvateľstva“ ( R2P ), ktorým bolo možné aj za aktívnej účasti Ruskej federácie vyriešiť vnútroštátny vojnový konflikt spojený s humanitárnou krízou práve prospech ukrajinského ľudu a jeho budúcnosti a tým prispieť aj k stabilite regiónu. Ten koncept si však vyžadoval, že sa medzinárodné spoločenstvo, napríklad členských štátov EÚ aj v súčinnosti s Ruskou federáciou, muselo, hoci aj s použitím vojenskej sily, postaviť proti kyjevskej chunte !!! Slovenská republika a predstavitelia vládnej moci ak mali na srdci, aby susedný štát – Ukrajina – ostala ako slobodný a nezávislý štát, mohli byť iniciátorom uplatnenia tohto konceptu v praxi.

Lenže toto sa nemohlo a nesmelo stať, pretože zahraničnú politiku má v rukách Brusel a inštitúcie EÚ a tá je pod priamym poručníctvom USA. A z tejto zahraničnej politike celkom jasne vyplýva, že Ruská federácia je nepriateľom „demokratického“ Západu, pretože sa nechce podriadiť unipolárnej globalizácií na čele s USA.

Podľa predsedu vlády SR svet v roku 2020 vstúpil do obdobia kríz. Až potiaľ to ako tak pochopil. Ale ďalej už „rozprával z cesty“, keď zdôraznil, že po pandémii nového koronavírusu prišiel začiatok vojny na Ukrajine a takisto ekonomická kríza, inflácia a stúpajúce ceny energie. Podľa jeho slov je spolupráca v rámci EÚ dôležitá aj v oblasti ekonomiky, keďže viaceré ( iba ? ) krajiny sú závislé aj od dodávky plynu z Ruska. A v tejto súvislosti vyslovil potrebu vybudovania adekvátnej infraštruktúry. Čitateľ si môže všimnúť, že názory predsedu vlády SR úplne korešpondujú s politikou záujmov USA, o ktorej otvorene a tvrdo hovoril už spomínaný výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív.“ Dovolím si poopraviť predsedu vlády SR v tom, že začiatok vojny na Ukrajine v žiadnom prípade nezačal po pandémii koronavírusu, ale naopak, a teda začal štátnym prevratom v roku 2014. Ak svet vstúpil do obdobia kríz a tie sú organizované najmä v roku 2022, tak je to v prvom rade zásluhou USA a EÚ. Všetko, čo prijíma EÚ zo svojho pohľadu, postavenia, moci a silného lobingu, súvisí iba s tým, že sa to musí diať, organizovať a strpieť kvôli agresorovi – Ruskej federácie. Ozaj, koľkokrát sa členské štáty EÚ a samotní bruselskí mandaríny na čele s Európskou komisiou, postavili proti vojnám zorganizovaných USA ? A koľkokrát to urobila naša vládna moc ?

Vojnu na Ukrajine je potrebné čo najskôr ukončiť. Musí sa to udiať na spôsob, že je to dvojstránna záležitosť tak Ruskej federácie ako aj predstaviteľov “demokratického” Západu na čele s USA, NATO a EÚ, a aj s ich satelitom – Ukrajinou. Obe zainteresované strany je potrebné prinútiť k tomu, aby sa čo najskôr začali mierové rokovania, napríklad v Moskve.  K týmto rokovaniam ťažko môže dôjsť bez silného vplyvu občanov členských štátov EÚ a NATO. Tí sa musia zjednotiť do spoločného frontu boja za mier v Európe a vo svete. Mierové rokovania by mali viesť k tomu, aby sa  zo strany “demokratického” Západu prijalo definitívne rozhodnutie ukončiť konfrontačnú politiku s Ruskou federáciou. Obyvateľstvo členských štátov EÚ sa nemôže uspokojiť s nejakými náhradnými riešeniami krízy, vyvolanej konfrontačnou politikou s Ruskou federáciou. Bez antivojnového frontu obyvateľov členských štátov EÚ za mier v Európe a vo svete nie je zrejme žiadna nádej prinútiť politikov “demokratického” Západu, aby sa vzdali svojej nenávisti k Ruskej federácii, ktorá ich zároveň privádza k zrade národných záujmov vlastných krajín. 

Ak sa predstavitelia “demokratického” Západu nevzdajú svojej nenávisti k Ruskej federácií, a teda, ak sa nepresadí zrušenie konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou, vo vývoji globálneho kapitalizmu sa Európa dostane do bodu, v ktorom sa už ocitla v prvej polovici minulého storočia. Vplyvom politiky USA, NATO a EÚ sa Európa vracia do známeho  stavu vývoja, keď nenávisť k ZSSR stupala do nebies a na zradu národných záujmov západných krajín sa neprihliadalo. Výsledkom takejto politiky bola  úplná tragédia – 2. svetová vojna. Momentálne sa Európa vinou svojich politických elít dostala na svoje bývalé predvojnové pozície, z ktorých viedla priama cesta k vojne. To pokladám za veľmi silný signál, že sa blíži veľké nebezpečenstvo.  Lenže v tábore prisluhovačov vojnových štváčov sa opájajú myšlienkou porážky či kapitulácie Ruskej federácie, ktorá by nám na “demokratickom” Západe mala zabezpečiť šťastný život v mieri a bohatstve. V skutočnosti však minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi má s obyvateľstvom Európy a sveta iné plány, nie však poctivé. 

Globálny kapitalizmus má v súčasnosti rozpracované dva strategické plány. Prvým plánom je zničenie Ruskej federácie v záujme posilnenia vlastnej moci a bohatstva. Druhým plánom je zotročenie obyvateľstva “demokratického” Západu  a ostatného sveta v záujme konca dejín – záchrane kapitalistov ako konečných a trvalých Pánov sveta. 

Obyvatelia členských štátov EÚ a NATO si majú sami hľadať odpoveď na otázku, či ich životy ohrozuje Ruská federácia na čele s Vladimírom Putinom alebo  politika ich politických predstaviteľov na národnej úrovni každého členského štátu a predstaviteľov EÚ. V politicko – spoločenskom vývoji to môže fungovať tak, ako aj v osobnom živote. Kto sa zožiera veľkou nenávisťou k iným ľuďom, toho jeho vlastná nenávisť sama pomaly požiera. 

Dušan Hirjak