Členstvo v Európskej únii a referendum, reflexia…

Prvky priamej vertikálnej demokracie sa nehodia do konceptu takzvaného štandardného systému moci a vládnutia, založeného na horizontálnej demokracii. Pre takzvaných štandardných politikov a vládnucu moc sú rušivý prvok. Takzvaní štandardní politici tak spätne vnímajú aj priamu voľbu prezidenta. Unikla im spod kontroly. Priama, vertikálna  voľba prezidenta vznikla ako iniciatíva „zdola“. Je ňou aj referendum.
V horizontálnej parlamentnej demokracii takzvaní štandardní občania volia svojich takzvaných štandardných zástupcov, ktorých „pošlú hore“. Takzvaných neštandardných občanov a politikov odmietne takzvaný štandardný prezident.
Po dobu od volieb k voľbám takzvaní štandardní občania sedia leda pri fejzbúku, O päť minút 12 alebo V politike (TA3) a sledujú správy a tlačovky. Spoza „skla“. To je asi tak všetko. V možnosti majú svoj štandardný občiansky aktivizmus, cez pestrý aj dúhový, tretí takzvaný štandardný „neziskový“ sektor. Ten je aj liahňou a inkubátorom takzvaných štandardných budúcich detto štandardných politikov a politických subjektov…
…a prídu ďalšie takzvané štandardné voľby, ktoré legitimizujú štandardný systém.
A tak kol-dokola každé štyri roky. Štandardne.
Medzitým tiež štandardné, zjednodušené už len jedno kolové  voľby do VÚC, komunálky a voľby politikov euro parlamentu, majúcich ako europoslancov hájiť záujmy EÚ…
To, čo v politike nie je štandardné, je označené ako populizmus a extrémizmus.
…
Referendum o vstupe do EÚ v máji 2003 prinieslo kladný výsledok pre to, čo nám členstvo v EÚ má priniesť dobré (propagačná kampaň) a v máji 2004 sa Slovensko stalo jej členskou krajinou…
Čo všetko sa dá-nedá urobiť vo veci referenda o zotrvaní SR v EÚ, a aké by z prípadného slovaxitu vyplynuli konzekvencie, ponúkam vám môj pohľad na vertikálnu demokraciu a referendum cez prizmu základných ľudských práv:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_referend_na_Slovensku
Lisabonská zmluva ale vstúpila do platnosti až 1. decembra 2009, do toho času jej koncept a text na Slovensku takmer nevidel ani z politikov tobôž občanov…
Slovensko prijalo euro 1. januára 2009 potom, ako Európska rada 8. júla 2008 schválila jeho vstup do eurozóny.
Paralelným dokumentom k Lisabonskej zmluve je Charta práv EÚ (platnosť december 2008, pred účinnosťou LZ od 1.1. 2009).
Takmer všetky štáty boli úspešne aktívne vo veciach výnimiek z Lisabonskej zmluvy, Schengenu, eura a Charty práv EÚ…
https://slovensko.hnonline.sk/863613-vynimky-v-ramci-eu
Takmer jediné Slovensko neotvorilo verejnú spoločenskú diskusiu o vstupe do EÚ, Lisabonskej zmluve ani Charte a neuplatnilo si žiadnu výnimku.
Referendum 2003 o vstupe do EÚ bolo len politickou, mediálnou, propagandistickou a manipulatívnou mačkou vo vreci.
Občania nekonali. Iba chodili-nechodili voliť.
Dnes znášame následky. Spoluzodpovednosť nesú občania Slovenska. Lisabonská zmluva zaviedla princíp kvalifikovanej väčšiny, na ktorý narážajú všetky a najmä štáty V-4 prednostne vo veci imigračných politík OSN a Bruselu.
A politici EÚ, „naši“ europoslanci a vládnuca politická moc dnes ex post volajú po potrebe vysvetľovať ľuďom výhody členstva v EÚ, v Schengene, meny euro a v euro transatlantických štruktúrach…
Ale občanov to už veľmi nezaujíma, tvoria a dotvárajú si vlastný názor.
A preto je dnes potrebné venovať sa aj referendu. Lebo.
A následne aj zmene systému horizontálnej parlamentnej demokracie na vertikálnu ľudovú a občiansku demokraciu, teda ničomu inému, než naplneniu ústavou deklarovaného: „Moc pochádza z ľudu a od občanov“.
…
Euroskeptici označujú Európsku úniu ako nedemokratické impérium. Na otázku: vystúpiť-nevystúpiť z EÚ je dnes (až dnes!) v prevahe jednoznačná odpoveď: Tento krok by bol v súčasnosti veľmi rizikový a krok do neistoty, najmä ekonomicky. Nevieme ale, čo bude s eurom o 10-20 rokov…
Ak sa ale obzrieme späť o sto-sto päťdesiat rokov, čo všetko sa stalo v Európe, je zrejmé, že na tomto kontinente sa môže stať čokoľvek a na mieste sú otvorené vrátka…
Habsburská monarchia bola mnoho národný štát, trpiaca trvalou krízou, pretože jednotlivé národy sa nedokázali dohodnúť na spoločnej vláde. Tá sa menila a dopadlo to zle, pretože umelá centralizácia za každú cenu vyvoláva proti reakcie. To sú súčasné deje, ktoré sa opakujú…
Štátotvorné národy a národnosti vždy chceli, chcú a budú chcieť, žiť nezávisle, zvrchovane a suverénne v prostredí ich vlastnej, autochtónnej (pôvodnej) európskej civilizácie, kultúry, tradícií a zvyklostí, vo svojich vlastných, najmä pred cudzími, s európskou civilizáciou, kultúrou a náboženstvom nekompatibilnými, vnútornú bezpečnosť občanov ohrozujúcimi prišelcami z tretích krajín…
Cudzie nechceme a svoje si nedáme!
Európske národy a národné štáty strednej Európy (V-4) sú a budú a mali by byť „nevyliečiteľne“ xenofóbne v záujme ich vlastného prežitia a existencie.
V xenofóbii sú utvrdzované osobnou a sprostredkovanou zážitkovou skúsenosťou a poznaním, denne získavaným a čerpaným z reality dôsledkov multikulturalizmu v západnej a severnej Európe, Veľkej Británii a USA…
Majú to vo svojej genetike, ktorú tvorí ich rasový, etnický a národno-etnický genotyp a fenotyp.
A to je nepriestrelné aj a ani ich Darwinom!
Lebo Georg Mendel.
Slniečkárska, vítačská, falošná kresťanská a národné štáty rozbíjajúca a likvidujúca ideológia pseudo kresťanského multikulturalizmu musí byť zastavená!
Inak projekt EÚ dopadne ako rakúsko-Uhorsko, po vnútornej občianskej vojne sa rozpadne a rozdelí…
Ak trváte, eurohujeri, na hlbšej európskej integrácii, odsťahujte sa do toho svojho vami vysnívaného „jadra“ EÚ, ale nás tam neťahajte. Je choré. My tu, doma, chceme ostať normálni.
Chcem len to, čo mi patrí. S tým, čo mám, viem sa rozdeliť s núdznymi, a robím to rád, lebo disponujem funkčnou empatiou a svedomím, ale všetko má svoje hranice a mieru vecí…
Osobná skúsenosť s mojím aktivizmom pre sociálne slabších mi velí brzdiť, lebo inak by ma cez môj súcit „zožrali“, a tak sa sem-tam, reálne a v praxi striedajme, slniečkári, vítači a rómski aktivisti, a prestaňte apelovať na druhých a všetkých okolo seba, sami hovno robíte…
Koľko ste ubytovali cudzincov, utečencov a azylantov u seba doma? Koľkým ste uvoľnili aspoň jednu izbu vo svojom byte, dome..?
A ak si k sebe pozvete hostí, neposielajte ich na obed k susedom!

Diskusie o exitovom referende sú proti reakciou, zatiaľ miernou a predbežne sa nemusíme obávať toho najhoršieho a najtemnejšieho scenára.
Nigel Farage, keď Veľká Británia vystupovala z EÚ, tvrdil, že nastane dominový efekt, malo vystúpiť Dánsko, škandinávske štáty, čo sa zatiaľ, tvrdia odmietači Faragea, nestalo. Ibaže z historického hľadiska uplynul od referenda o brexite len okamih. Ale to je otázka pre prognostikov…
Žijeme na kontinente, ktorý je zaujímavý tým, aký je nestabilný. Zažili sme na ňom celý rad rôznych vlád a režimov, a to, v čom sa nachádzame v súčasnosti nie je konečný stav.
Každý štát, ktorý by vystúpil z EÚ, by veľmi pravdepodobne čelil radu rôznych komplikácií, strate externých trhov, colným bariéram a bez pochybností by sa nám to pokúsili tak, ako to robí Brusel voči veľkej Británii „osladiť“…
Jednoznačne Česko alebo Slovensko, najmä Slovensko, ako jedna z najmenších otvorených, hoc relatívne výkonných (automobilky) ekonomík, ale aj preto, že si SR pri vstupe neuplatnila voči LZ a Charte žiadne výnimky (nezodpovedná ľahostajnosť a nečinnosť), by odchod Slovenska z EÚ a jej štruktúr bol veľmi ťažký…
Európska únia je systém založený na postupnej centralizácii moci, zamýšľaná bola ako superštát s hymnou, čo bolo predvídavcami zamietnuté, a je a bude veľmi zlé a kontraproduktívne, svojvoľne pokračovať vo vytýčených cieľoch otcov zakladateľov…
Centralizácii EÚ sa hovorí reformy, vraví sa tomu všeliako, v zásade to smeruje k tomu, že to bude jedno európske hlavné mesto, ktoré bude o všetkom rozhodovať…
…
O Slovensku rozhoduje Bratislava. Ide o bratislavocentrizmus, ktorý z vládnych kresiel a bratislavskej kaviarne určuje ostatnému Slovensku, ako sa má správať, aké má mať vzory, aké má zastávať hodnoty, akú má mať kultúru a umenie…
Toto všetko Slovensku diktuje Veľký Brat „verejnoprávnej“ RTVS, počnúc jej „naj“ spravodajstvom a ostatnou programovou ponukou…
Koncesionári RTVS netušia, čo všetko sledovaním RTVS nasávajú, čím sú živení, manipulovaní a indoktrinovaní… ale RTVS sa na rozdiel od ČT tak bráni priamej interakcii, v spravodajstve a publicistike a zábave pred kamerami sedia tie isté persóny s tými istými názormi a osobnými „produktmi“. Slovensko mentálne a intelektuálne zakrnieva. Na vrchole intelektu RTVS je „intelektuálna elita“ Michal Havran, páchnuci aj cez monitor televízora Vajanského prdom…
Mienená nie je Markíza alebo JOJ či TA3, lebo ony sú súkromné televízie, ale “naša verejnoprávna” RTVS…
Takéto impérium, koketujúce so štatútom unitárneho štátu, akej si únie, na federálnom princípe s jedným hlavným mestom, je vnútorne zraniteľné, pôsobí autodeštruktívne samé proti sebe.
Nie Rusko ohrozuje EÚ, je to EÚ,  ktorá ohrozuje samú seba. Ostatok sú polopravdy alebo umelo vyfabrikované lži rusofilných „anti propagandistov“.
Pre EÚ stačí jedno chybné rozhodnutie a všetko následne ide zle. Rozhodnutí tejto kvality pribúda a vrstvia sa na seba. A toto sa dialo v Habsburskej monarchii.
Máme skúsenosť s rozpadom Rakúska-Uhorska, aj s rozpadom RVHP, máme skepsu voči nadnárodným korporátnym monopolom…
Nadnárodné globálne a globalizátorské korporácie hyenisticky ničia a potláčajú svojimi “voľnými” obchodnými nadnárodnými a medzinárodnými zmluvami prirodzené, slobodné podnikateľské prostredie, v ktorom sú dusené a likvidované stredné a malé domáce podniky a rodinné podniky…
Odchod z EÚ, ktorá je globalistická a globalizátorská tento typ ekonomiky a takzvaného “voľného” zmluvného odchodu podporuje…
Čoraz viac silnejú hlasy na zmenu ekonomiky z “voľného” trhu a obchodu na slobodnú ekonomiku a slobodný obchod, trh, kde každý podnikateľský talent bude mať rovné príležitosti…
Vo svojom predošlom článku som uviedol riešenie podľa systému BAŤA, ktorého podnikateľským heslom bolo “Myslieť globálne, konať lokálne!” S pridanou hodnotou imperatívu etiky v podnikaní voči obchodným partnerom po celom svete a vlastným zamestnancom…
Už viac ako desaťročie je známym svetovým propagátorom SYSTÉMU BAŤA a jeho autorských princípov a zásad slobodnej ekonomiky a slobodného trhu, v opore o život a činnosť Tomáľa Baťu, bez etatistických a regulačných zásahov štátu a EÚ a jej Európskej komisie, je trans národný, vyučujúci a prednášajúci a píšuci vedec, uznávaný ekonóm Milan Zelený  (domovsky žije a prednáša na Baťovej akadémii Zlín, ČR). Akreditovaný je na viacerých univerzitách v zahraničí a v USA…
…
V rámci existujúceho systému, ktorý láka zvoláva do “jadra” EÚ, je nádej, že sa naši volení zástupcovia poučia a spamätajú, čo žiaľ zrejme „nehrozí“…
Nami volení zástupcovia, politici nie sú duchovnou a intelektuálnou aristokraciou ani reálnymi elitami, ibaže po voľbách sa vždy za ne pasujú, a vždy myslia, že od voličov dostali certifikát pre monopol pravdy a na všetko. A súčasne si sledujú vlastné osobné záujmy a kariéru, smerom „hore“.
Tradičné predvolebné:
ZNOVA IDE O VEĽA!
Kedy nešlo prinajmenej o veľa? Dnes ale ide o ešte viac…

…
Brexit a následný proces je proti reakciou na pokračovanie centralizácie zo strany Bruselu. K referendu nemuselo dôjsť, ak by Brusel nebol tvrdohlavý a svojvoľný. Ukazuje sa, že takým je aj po britskom referende.
…
Tomuto v prvej fáze premeny spoločnosti môže zabrániť sfunkčnenie referenda na všetkých úrovniach. Argumenty, že občania sú si schopní zvoliť svojich zástupcov ale nie sú kvalifikovaní pre rozhodovanie o strategických veciach referendom, sú scestným dôkazom snahy udržať si moc. Ide ale o život a osudy ľudí a občanov, ktoré sú po voľbách mimo volebný a vládny program v rozpore so záujmami politikov a vládnucej, nie ľudu slúžiacej moci:
https://www.hlavnespravy.sk/mainstreamova-novinarka-ludia-nemozu-rozhodovat-v-referende-o-vystupeni-z-eu-mnohi-su-blbci-ignoranti-s-fasistickymi-sklonmi-mozgove-trosky/1307016
Mám víziu občianskej spoločnosti založenej na občianskej a stavovskej demokracii. Tá predpokladá a vyžaduje nie systémovú (len kozmetické zmeny) ale komplexnú, úplnú a hĺbkovú, esenciálnu a fundamentálnu zmenu SYSTÉMU.
Taká demokracia by nebola odkázaná na protištátnu a podvratnú činnosť treťo sektorových mimovládok, zvaných „neziskovky“.
Taká demokracia nebude potrebovať poznať pojem „politická strana“ ani hnutie, lebo hnutím bude sama demokracia zdola. Všetky záujmové skupiny (dôchodcovia, invalidi…) by mali mať možnosť pre konštitúciu stavov.
K poznámke diskutéra tu:
https://blog.hlavnespravy.sk/2833/posuvajte-sa-od-polopravd-a-lzi-k-pravde-od-nej-k-polopravdam-lziam-a-medialnej-propagande-a-kdesi-tam-sa-najdite/
Správna pripomienka: „V rámci obvodu by mali voliť už len osobnosti“ mi pripomína systém voliteľov v USA. Súhlas.
Tradičné politické strany by sa pretransformovali cez občianske spolky do stavov a ich zástupcov…
Systém „neziskoviek“ by zanikol.
Bol by súčasťou vnútorných štruktúr jednotlivých spoločenských a profesijných stavov (aj s príslušenstvom – financovanie, kontrola…).
…
Česi si vo svojom parlamente schválili zákon zvaný „kĺzačka“.
Návrhy zákonov sa posúvajú hore-dole medzi hornou a dolnou snemovňou, čím dochádza k ich „čisteniu“ precizácii a generálnemu konsenzu.
Poznámka: Slovenská parlamentná demokracia je najprimitívnejšia parlamentná demokracia akú poznám. Zodpovedá mentálnej výbave slovenských politikov. Česi sa v nej posúvajú dopredu, Slovensko uviazlo a nevyvíja sa. Rečičky o posilňovaní slovenskej demokracie sú len prázdne kecy.
Každý zákon pred jeho prijatím by mal byť poistený vše spoločenským verejným záujmom.
…
Výhrady k referendu, jeho plusy a mínusy
S referendom treba opatrne posunovať. Švajčiari s ním vedia narábať racionálne a zmysluplne, pre osoh všetkým Švajčiarom (…kantonálne, celoštátne).
Taxatívne by platilo (súčasť zmluvy občanov so štátom, ktorou je ústava) čo je možné-nemožné a prípustné riešiť referendom, pričom rozpočet a obrana nie sú z pohľadu ľudských práv (jadro ústavy) odvodené základné ľudské práva…
Dzurindova vláda nemala mandát občanov na „humanitárne“ prelety bojových lietadiel USA nad územím Slovenska, a referendum-nereferendum nemala ich povoliť… (otázka porušenia volebného mandátu od občanov…).
Predmetom referenda ale nikdy nesmú byť základné ľudské práva a slobody. O nich sa nediskutuje ani nerozhoduje.
…
Viac k referendu o zotrvaní v EÚ
Ak boli SYSTÉMU dobrí ľudia, hlasujúci v referende za vstup do EÚ, musia (tautológia) byť dobrí aj v referende o vystúpení z nej…
Ako cesta dnu, tak i von. Ak nie, ide o akt totality. To je spoločnosť, ktorú do seba uzatvára jej totalitná vládnuca moc.
Ak (ústava) moc pochádza od občanov platí v jednom prípade, musí to platiť aj v prípade druhom…
Inak je ústava len dekoračný zdrap papiera.
Ak takým je, čo správanie politických „elít“ naznačuje, mali by a mali už dávno, reagovať občania a dožadovať sa plnenia kľúčovej dikcie ústavy.
Zdrapom papiera sa stáva časť ústavy Čl. 1 odsek 1.: “Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.” Flagrantne sa viaže sa na gender ideológiu a hrozí, že aj na multikulturalizmus (ak podľahne tlakom OSN a Bruselu, pre začiatok dikcii Dublin 4).
Inak dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd, a tie tvoria jadro každej ústavy, vzťahujúcej sa na každé demokratické štátne zriadenie, v opore o Listinu základných práv a slobôd a Chartu práv EÚ (paralelná súčasť Lisabonskej zmluvy).
Dikcia politických “elít”, odmietajúcich ústavné zakotvenie práva na referendum aj vo veci členstva v EÚ je ľudsko-právne neprípustná a totalitárska. Ak by „elity“ mimo vôľu ľudu a občanov, ústavným zákonom zakotvili zákaz referenda o členstve v EÚ, obmedzili by tým základné slobody a práva občanov…
Sú k tomu nabádané a tlačené Bruselom…
Ak EÚ rozhodne o tom, že o dohode Dublin 4 (nový spôsob alokácie a realokácie imigrantov) kvalifikovanou väčšinou, nie konsenzom všetkých, je najvyšší čas uvažovať o referende o zotrvaní Slovenska v EÚ…
Slovensko aj jeho občania, bude si ale budú musieť niesť následky za nezodpovedný a predčasný vstup Slovenska do EÚ, pred vstupom s mnohými neznámymi, aj vinou vlastných, v danom čase, pasívnych a ľahostajných občanov, mechanicky hlasujúcich “ZA”. A nestarali sa ani potom, lebo mali svojich volených zástupcov, ktorí sa nestarali vôbec. Až vývojom príbehu EÚ začala slovenská spoločnosť postupne precitať zo svojho spánku a príjemného sna do súčasnej reality…
Ak sa chce, nič nie je nemožné. Aj „nezrušiteľné“ zmluvy sa dajú zrušiť. Šmahom ruky. Právnici si môžu svoje tituly zaslúžiť nielen pre svoj, ale sem-tam aj pre prospech a záujem Slovenska… a pre ten môžu zľaviť zo svojich požiadaviek na vlastné odmeny. Ak nie, nech idú do riti.
Následky ale nebudú také hrozivé, ako sú euro-pozitívnymi katastrofickými scenáristami maľované…
Pôjde o prechodné obdobie, v ktorom bude treba urýchlene uzavrieť množstvo individuálnych obchodných a partnerských zmlúv, na základe slobodného, nie voľného obchodu, a zmlúv s EÚ (Švajčiari majú len s EÚ asi 90 rôznych zmlúv a dohôd).
Ale Slovensko ostane slobodné.
Aj colné bariéry sa dajú prekonať. Nie sú v záujme ani jednej zo zmluvných strán.
Je nápadné, ako EÚ vystríha členské štáty pred uzatváraním individuálnych zmlúv s Veľkou Britániou po jej brexite…
Schengen znamená voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu. Británia členskou krajinou Schengenu nebola. A čo, za Schengen sa nesmie? Lebo prečo? Lebo?
Na oboch zmluvných stranách sa prednostne predpokladá rozum a obojstranný pragmatizmus. Ak rozum nevládne a nie je doménou Európskej únie, ale ani zdravý a pre všetkých členov EÚ prospešný pragmatizmus, musí zavládnuť inde. Doma. Budeme si musieť vybrať. Obávam sa, že nás k nemu tlačia a nútia aroganciou a násilím…
Ak Česi (samozrejme, že aj Briti s librou) naďalej zotrvávajú pri svojej korune, bez eura sa zaobíde aj Slovensko…
Za všetko sa platí, ale nič nie je nemožné…
Slovensko prežilo aj „blahobyt“ Slovenského štátu, prežije aj Európsku úniu.
A tá, nech sa zakuklí vo svojom jadre.
…
Ak ale naša vlastná slovenská vláda položí na stôl ústavný zákon o zákaze referenda o zotrvaní v EÚ, chtivá „orgazmov“ v „jadre“ EÚ, o takom ústavnom zákone by mal vydať nález ústavný súd, a tým preukáže ako si ctí základné ľudské práva, ktoré sú jadrom každej ústavy každého štandardného slobodného a demokratického štátneho zriadenia.
To jadro je ale choré.
Ak aj sú Poľsko (aj Maďarsko) a politický boj o referendum v Česku tŕňom v oku Bruselu (EK), je to aj preto, že svojimi vnútornými ústavnými politikami prejavujú svoju suverenitu a zvrchovanosť…
…
Moc ľudu a občanov ale nemôže byť totálna. To znamená, že ani moc a vôľa ľudu nesmie nastoliť totalitu moci ľudu.
Občania ale nemôžu a nesmú v referende hlasovať o obmedzení svojich vlastných základných ľudských, občianskych, politických, náboženských a iných práv, odvodených od základných ľudských práv…
Referendum o zotrvaní štátu, krajiny v EÚ je odvodeným právom od základných ľudských práv…
Tým, ktorí by ale hlasovali za slovaxit odporúčam, aby vyhodnotili a zvážili všetky dôsledky a konzekvencie svojho rozhodnutia, najmä status a hĺbku integrácie Slovenska do európskych štruktúr, ktorú svojím hlasovaním za vstup do EÚ spôsobili bez toho, aby boli osobne, ľudsky a občiansky aktívni vo veciach Slovensko zväzujúcej Lisabonskej zmluvy s príslušenstvom…
Čakaním na márnu a pokračujúcu nečinnosť svojich volených zástupcov ste svoje šance prepásli…
Znášajte konzekvencie a užívajte si.
Blbosť. Konajte.
Alebo znášajte konzekvencie a užívajte si.
Pekne pozdravujem. 🙂
Autor článku: Juraj Režo alias notorickyobcan
…
Ďalší dôvod pre sfunkčnenie referenda (vložené 18.2.2018 o 7,58)
JUNCKER: Jednomyseľnosť v zahraničnej politike EÚ sa musí skončiť. O vysadení jednomyseľného konsenzu hlasovaním môže rozhodnúť Rada EÚ, v súlade s článkom 31 Lisabonskej zmluvy. Opatrenie je namierené proti neposlušným krajinám V-4, ktoré odmietajú prijať povinné kvóty utečencov. Dôvod: Mnohé vlády kladú dôraz na národnú suverenitu, povedal Juncker, a EÚ musí robiť zahraničnú politiku. O vysadení jednomyseľného konsenzu hlasovaním môže rozhodnúť Rada EÚ, v súlade s článkom 31 Lisabonskej zmluvy. Opatrenie je namierené proti neposlušným krajinám V-4, ktoré odmietajú prijať povinné kvóty utečencov.

Ale takto už vôbec nie.
Kvalifikovanú väčšinu  vidím len ako väčšinu, ktorá hlasovaním súhlasí s predloženým návrhom a realizuje ho ako národný štát, v rámci skupiny štátov, ktoré s návrhom súhlasili.
Ten štát sa so svojou skupinou vo veci, každým svojím súhlasom, slobodne integruje do jadra EÚ…
Národné štáty sa v Európe formovali na báze ich genetiky (genotyp, fenotyp).
S tým sa nedá pohnúť.
Takže kvalifikovanú väčšinu nie je možné nahradiť sto percentným konsenzom.
Nikdy nebude platiť jeden za všetkých ani všetci za jedného.
To môže platiť len v rámci konsenzu skupiny, ktorá súhlasila s návrhom „jadra“.
Každý členský štát má právo na svoj osobitný národno-štátny záujem (vnútorná a zahraničná politika), pokým nestratil súdnosť, inštinkt, pud a zmysel sebazáchovy.
Všetci sme dostali darom IQ, EQ, rozum, intelekt, slobodnú vôľu a svedomie.
Nič podobné na báze sto percentnej jednoty neexistuje.
V tom vidím slobodu a vnútorné právo Európskej únie.
Aj za cenu otvorenia Lisabonskej zmluvy a Charty práv EÚ vo veci konsenzu a súhlasu.
A v tom vidím sebareflexiu EÚ vo vzťahu k projektu EÚ.
Asi tak, pán Juncker.