Mantra demokracie a liberalizmu III. diel

Diel III.:

V záujme civilizovaného vývoja ľudstva je nutné opustiť despociu „demokracie“ a model liberálnej „demokracie“ a postaviť moc a politický systém na heterogénnom modeli spojenia najlepších, históriou preverených princípov z monarchie, aristokracie, ale aj niektorých ideí z „demokracie“. Tri piliere politického systému na báze vertikálneho personalizmu, ktorými sú overené princípy z „demokracie“, aristokracie a monarchie, ktoré racionálne, odborne a morálne regulujú všeobecné volebného právo a volebný cenzus, aby nedošlo k deformáciám, a ktoré by anulovalo moderných demagógov a hypnotikov davov, ako aj celú mašinériu volebnej kampane, reklám či prieskumov tzv. verejnej mienky, rešpektujúc ontologické a hierarchické základy politiky a spoločnosti, navrhol vzdelanec (Grečo 2013, s. 167 – 168):

Hodnoty z „demokracie“: Sfunkčnenie všeobecného volebného práva realizáciou volebných cenzov: 1) Vekový cenzus – určiť spodnú prípadne i hornú hranicu aktívneho volebného práva, pretože sociálne dozrievanie a hranica mentálnej dospelosti sa posunula z osemnásťročných k vyššiemu veku; 2) Vzdelanostný cenzus – minimálnou podmienkou aktívneho i pasívneho volebného práva by mal byť napríklad výučný list alebo niekoľkoročná prax v danej profesii. Riadiť stroj alebo obsluhovať zariadenie môže len pracovník s dostatočným odborným osvedčením a praxou. Je proti zdravému rozumu, aby ten, kto sotva vie čítať a písať alebo nie je vyučený žiadnemu remeslu a nedokáže sa uživiť vlastnou prácou, mal riadiť spoločnosť; 3) Sociálny cenzus – obmedziť volebné právo jednotlivcom, ktorí dlhodobo dobrovoľne nepracovali, napríklad viac ako napríklad dva roky, alebo nie sú schopní preukázať, že si zamestnanie intenzívne hľadali. Výnimkou môže byť ten, čo sa vyhlásil zo sociálnej siete. Obdobne právoplatne odsúdení za ťažšie zločiny ako aj recidivisti každého druhu Grečo 2013, s. 169).

Hodnoty z aristokracie: „Klasické“ parlamenty nahradiť parlamentmi profesionálov, zostavenými na základe reálnych korporácií. Korporátne zastupiteľstvo je založené na myšlienke, že ľudská spoločnosť sa skladá nie z atómov, ale z organických korporácií podobných cechom, ktoré musia mať svoje organické zastupiteľstvo. Myšlienka korporatívneho zastupiteľstva je v jadre dobrou myšlienkou, nakoľko parlamentný štát nikoho neuspokojuje. Korporativizmus odhaľuje a napráva celý legislatívny proces v liberálnej „demokracii“, nastavený disproporčne v neprospech spoločného dobra a v prospech špekulantskej finančnej či priemyselnej oligarchie. Ako môže byť dobre spravovaná spoločnosť, keď lekár ako poslanec rozhoduje o doprave a dopravný inžinier o zdravotníckej problematike? A čo je ešte cynickejšie, keď športovec, sekretárka či herečka  – poslanci, tvoria „na počkanie“ zákony o odvodoch, daniach a dôchodkoch a rozhodujú o ľudských osudoch. Poslancov – marionety oligarchie vystriedajú delegáti jednotlivých profesných zväzov. Takto sa aristokratizmus pozitívne transformuje na stav, keď budú verejné veci riadiť odborníci s duchovným a teda aj charakterovým profilom. Idea aristokratizmu dáva predpoklad pre rozvoj a tvorivosť, pre zdravú motiváciu (Grečo 2013, s. 173). Tieto princípy reflektoval už v prvej SR stavovský parlament.

Hodnoty z monarchie: Spomedzi monarchistických hodnôt je zaujímavá idea panovníka – aj ako kolektívu osôb – ktorý bude disponovať právomocami chrániť legislatívu a exekutívu pred porušovaním prirodzeného práva. Dnešné právo veta prezidenta je odleskom autority monarchu. Aj v spoločnosti pluralitného typu, ktorá je diverzifikovaná, je potrebné najmä po skúsenostiach z fašizmu, šovinistického národného socializmu, boľševické socializmu či komunizmu a liberálnej diktatúry „demokracie“ dbať o jednoznačne definované hodnoty života (Grečo 2013, s. 176). Tento princíp bol zakotvený už v prvej SR, kde túto funkciu mala štátna rada.

Ľudstvo má v podstate dve alternatívy vývoja: sloboda, nerovnosť a prežitie najschopnejších alebo nesloboda, rovnosť a prežitie najneschopnejších. Prvý variant poháňa spoločnosť dopredu a podporuje jej najlepších členov, zatiaľ čo druhý vedie spoločnosť k úpadku a podporuje jej najhorších členov.

Literatúra

Dolejší, Miroslav, (2014). Analýza 17. listopadu 1989, Brno, Guidemedxia 2014, s. 192, ISBN 978-80-88021-01-8.

Dostálová, Růžena, (2003). Byzantská vzdělanost, Praha, Vyšehrad 2007, s. 414, ISBN 80-7021-409-0.

Dudáš, Ján, (2011). Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku – Z vývoja európskych vysokých škôl, vedy a inteligencie, Bratislava, Vydavateľstvo SSS 2011, s. 364, ISBN 978-80-8061-456-0.

Dudáš, Ján, (2017). LEXIKÓN MENEJ ZNÁMYCH A MÄTÚCICH  SEKULÁRNYCH A NÁBOŽENSKÝCH POJMOV – NETRADIČNÝ OBJEKTUVIZUJÚCI NÁHĽAD DO SVETOVÝCH DEJÍN A CELKOVÉHO DIANIA, Turany, Vlastný náklad 2017, s. 582, ISBN 978-80-972644-3-7.

Ďurica, Milan, S. (1995). Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí, Bratislava,. Lúč 2003, s. 840, ISBN 80&7114-386-3.

Ferko, Vladimír, (2000). Zákon smotany, Bratislava, Vydavateľstvo SSS 2000, s. 240, ISBN 80-8061-117-3.

Ford, Henry, (1920). Medzinárodný žid, Dearborn 1920.

Fursov, Andrej (2020). Rozvodie. Kežmarok, Torden 2021, s. 234, ISBN 978-80-89903-92-4.

Grečo, Peter, (2013). Revolúcia, demokracia a masová kultúra – K antropologickým a politologickým aspektom filozofie Nikolaja Berďajeva. Poprad, Vydavateľstvo Mornár a syn 2013, s. 204, ISBN 978-80-969129-2-6.

Guyénot, Laurent, (2020). Essays on Jewish Power. Great Britain, Amazon 2020, p. 212, ISBN 978-2-9571704-0-1.

Huďo, Ľubomír, (2014). Presstitúti verzus konšpirátori. Bratislava, Ezen 2014, s.132, ISBN 978-80971492-2-2.

Ičo, Pavol (2020). Démoni demokracie, Zem&Vek č.2/2020.

Iskrová, D., (2012). Náboženstvo izraelského ľudu, Ružomberok, Verbum – Vydavateľstvo Katolíckej univerzity 2012, s. 167, ISBN 978–80-8084-957-3.

Johnson, Paul, (1999). Nepřátelé společnosti, Řevnice, Rozmluvy 1999, s. 243, ISBN 80-85336-35-9.

Kara-Murza, Sergej Georgijevič, (2018). Manipulace vědomím. Praha, MON Trade 2020, s  304, ISBN 978-80-908011-0-3

Kara-Murza, Sergej Georgijevič, (2018). Sovětská civilizace. Praha, MON Trade 2021, s. 424, ISBN 978-80-908011-2-7.

Kľosov, Anatolij, (2021). Pôvod židov, Arabov a Európanov – Genalógia DNA, Kežmarok, TORDEN 2021, s. 426, ISBN 978-80-8223-080-5.

Korn, D., (2003). Das Netz. Israels Loby in Deutschland, München FZ –Verlag 2003., s. 240, ISBN 3-924309-66-3

Kriwaczek, Paul, (2005). Jidiš civilizace, Bratislava, Slovart 2010, s. 348, ISBN 978-80-7391-261-1.

Kysucký, Pavol, Peter, (2013). Demokracia je principiálny omyl, Skalka nad Váhom, INTESENA s.r.o. 2013, s. 384, ISBN 978-80-970855-5-1.

Lina, Jűri, (2004). Architects of Deception, The Concealed History of Freemasonry, Stockholm, Referent Publishing 2004, s. 590, ISBN 91-974952-1-2.

Magát, Marián (2020). Židokracia, s.n. nakladatelství 2020, s. 562, ISBN 978-80-570-2386-9.

Makow, Henry, (2011). Ilumináti – Sekta, jež se zmocnila světa, Žďár nad Sázavou, Bodyart Press s.r.o. 2012,  s. 288, ISBN 978-80-87525-08-1.

Makow, Henry, (2010). Krutá pravda a bezočivé lži, Utajované dejiny sveta, Bratislava, Eko-konzult 2016, s. 288, ISBN 978-80-8079-235-0.

Matthews, W., (2008). Frankfurtská škola a její ideoví soudruzi, prevzaté z The Wanderer z 11.12.2008.

Michálek, Juraj, (1991). DVA ROKY PO TOM … O stave občianskej spoločnosti v ČSFR 1989-1991, Bratislava, Samizdat 1991, s. 24.

Mikula, Pavol, PhDr. Mgr., Osobná informácia, Bratislava 2017.

Mravík, Jozef, (2013). Slovo v pravom čase. Bratislava, Vydavateľstvo CCW 2013, s. 276, ISBN 978-80-89166-41-1.

Mrkos, B. J., Mehler, Ha. A., (2012). Umenie vládnuť, Martin, Centrum prosperity s. r. o. 2012, 368, ISBN 80 -968819-5-7.

Pjakin, Valerij, (2020). O svete krivých zrkadiel 2. Praha, Štúdio Repos 2020, s. 280, ISBN 978-80-907351-2-5

Preparata, Guido, Giaco, (2005). Krstní otcovia Hitlera. Kežmarok, Torden s.r.o. 2020, s. 344, ISBN 978-80-89953-55-4.

Program 2 000, EXCERPTA, Díl I. Praha 19.10.1987-20.2.1988.

Rostas, Tibor, Eliot, (2016). ARCHA – Realita utópie vo svete po kolapse. Bratislava, Sofian 2016, s. 456, ISBN 978-80-971584-3-9.

Rostas, Tibor, Eliot, Polreich, Miroslav, (2018). NEVIDITEĽNO – Rozhovory o odvrátenej strane sveta, Bratislava, Sofian 2018, s. 566, ISBN 9978-80-971584-7-7.

Rudolf, Germar, (2015). Přednášky o holokaustu – Sporné otázky pod křížovým výslechem, Praha, Vydavatelství A. B. Bartoš 2015, s. 427, ISBN 978-80-905861-4-7.

Singer, Peter, (2006). Jeden svet – Etika globalizácie. Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006, s. 184, ISBN 80-8061-234-X.

Sloboda, Patrik, (2022). Maskot manipulovanej dobročinnosti Andriew Carnegie, Zem&Vek, január 2022, s. 93.

Smataník, Anton, (2014). Slovenskí pravičiari a českí „pravdoláskari“, Zem&Vek č. 12/2014.

Spengler, Oswald, (1922). Zánik Západu. Obrysy morfologie světových dějin. Praha, Academia 2017, s. 1027, ISBN 978-80-200-2666-8.

Starikov, Nikolaj, (2013). GEOPOLITIKA, AKO SA TO ROBÍ, Bratislava, Vyd. SSS 2015, s. 372, ISBN 978-80-8061-856-8.

Starikov, Nikolaj, (2018). Kto přinutil Hitlera přepadnout Stalina, Praha, Studio REFOS 2018, s. 366, ISBN 978-80-907350-0-1.

Tesař, Jan (1995). Sme autentickí dedičia. Bratislava, Stála konferencia slovenskej inteligencie Slovakia, 1995, s. 142, ISBN 80-88750-12-1.

Vnuk, František (2020). Po úsvite súmrak – Slovensko 1945 – 1948. Bratislava, Post Scriptum 2020, s. 7112, ISBN 978-80-8218-014-8.

Vnútorný Prediktor 2011 – Pracovný kolektív VP 2011. Mŕtva voda – Od “sociológie” k životarečeniu – Koncepcia spoločnej bezpečnosti, Kežmarok, Torden s.r.o. 2011, s. 612, ISBN 978-80-89903-33-7.

Wagner, Friedrich, (2007). Is truth still of value?, europhysics news, No. 5/2007.

Weiss, Volkmar, (2000). DIE IQ-FALLE: INTELIGENZ, SOCIALSTRUKTUR UND POLITIK, STOCKER, GRAZ 2000, s. 312, ISBN 3-7020-0882-9.

Žiak, Miloš, (2004). JEWROPEAN, Bratislava, Kaligram 2004, s. 164. ISBN 80-7149-707-X.