Kedy sa konečne z dejín poučíme?

Odstrašujúce prípady našich dejín sú nám denne pripomínané a máme ich neustále na očiach. Vraj “aby sme sa z nich poučili”. Sú to zväčša diktátory, režimy, ideológie ale aj samotný spôsob presadzovania moci. FAŠIZMUS, NACIZMUS, TOTALITA!!!

Už od školy je nám vkladané do hláv, aby sme sa všetci povinne zaprisahali, že niečo také nesmie už nikdy nastať. Veď kto z nás by chcel zažiť tieto hrôzy na vlastnej koži?

A teda čo sa to konkrétne nesmie opakovať?

Niekto by si myslel že je to predsa jasné, a kto to nechápe je nedouk.

Ale pri trochu bližšom skúmaní prídeme na to, že podľa všetkého sa nesmú zobrazovať svastiky, obliekať vojenské uniformy, dvíhať pravá ruka na pozdrav akémusi führerovi. Toto je dnes trestný čin. Ale či všetko utrpenie spôsoboval priamo hákový kríž, načiaraný na zdrape látky? Akoby zdvihnutím pravice okamžite zhorelo tisíc malých detí a menom “Adolf Hitler” bol na zem privolaný samotný satan. Akoby za všetkými zverstvami neboli ľudia, ale naopak, tieto nehybné symboly, ktoré sú tak strašne nebezpečné že patria za mreže. Naozaj sa máme báť hákového kríža, alebo skôr tej nespútanej ľudskej zloby, ktorá páchala tie ohavné skutky?

Pre mňa je to práve tá temná stránka človeka, tá ľudská malosť a akési celoplošné zlyhanie spoločnosti, pri ktorom ochrnie prirodzený súcit a ľudskosť, pred ktorou sa skutočne máme mať na pozore.

Prirovnal by som to k sudcovi, ktorý by do väzenia hodil šaty páchateľa, ale vraha, aj s jeho duševným nastavením by nechal pobehovať na slobode.

Viem že je jednoduchšie obviniť a odsúdiť predmet, ktorý má stelesňovať všetko to odporné a zlé, čo v nás je. Ale aby sme mohli podobným utrpeniam v budúcnosti predísť, potrebujeme pochopiť, čo sa v mysliach jednotlivcov ale aj celej vtedajšej spoločnosti stalo, s čoho vychádzali a aké boli okolnosti. V opačnom prípade sa nám budú vo väzení kopiť len ďalšie a ďalšie symboly, uniformy a gestá a pritom bude dochádzať stále k novým a novým tragédiam.

Na odborné odhaľovanie dejinných súvislostí tu máme vraj historikov. Žiaľ, väčšinou ich historické bádanie a mediálne podsúvané výklady o ťažkých historických udalostiach majú skôr sklon vulgarizovať udalosti, a pritom odľudšťovať a démonizovať ich antagonistov, akoby sa nemalo ani jednať o ľudí, ako sme my, s prirodzeným pocitom lásky, strachu, hnevu, ale naopak o akési zvieratá, či skôr psychopatické monštrá, s nepochopitelnou pohnútkou páchať rýdze zlo. Súčasné dokumentárne filmy sa predbiehajú v senzáciách, ktoré psychické narušenia mohli za ktorú vojnu, alebo kto mal kde aký šrapnel, a aký to malo dopad na počet jeho obetí. Najväčší problém s takýmto výkladom je, že nás odvádza od spoznania ľudskej stránky tragédie a od odhalenia skutočných príčin, vedúcich človeka ku konaniu, ktoré zatracujeme. Takýmto spôsobom iba nadobúdame falošný pocit, že zabitím týchto “beštií” a spálením ich symbolov vymažeme príčinu historického utrpenia.

Ale či sa nám to páči alebo nie, naozajstný vinník je a vždy aj bude v nás, ľuďoch.

Stačí si uvedomiť že je to to isté rozhorčenie nad večernými správami, ktoré v minulosti podpaľovalo ľudské obydlia. Ten istý “spravodlivý” hnev dokázal roztĺkať výklady obchodov a ubližovať nevinným ako ten, pre ktorý zatíname sánku, keď nám je ukrivdené. A chladnokrvnosť, ktorá sprevádza vyvražďovanie, je rovnaká, ako tá, s ktorou sme dnes schopní obohatiť sa tak na úkor niekoho iného. Vedzme, že sa od nenávideného Hitlera nelíšime až tak, ako by sme chceli.

Kde teda máme záruku že dnešná “osvietená” spoločnosť sa viac nedopustí chýb minulosti?

Že sa neprebudíme do spoločnosti, ktorá opäť rozdeľuje ľudí na nadľudí so všetkými právami, a tých druhých? Kde máme istotu že nikto nikoho nebude k ničomu nútiť, či už ekonomicky alebo fyzicky? Kde je záruka, že dnes opäť nenastane doba jedinej pravdy?

Žiaľ, práve dnešok nám objasňuje príčinnosť udalostí z našich dejín. Na príklade dneška je vidno, ako prichádza k polarizácii spoločnosti, ako v takýchto časoch funguje propaganda, ako sa formuje spoločenská nálada, odignorováva celoplošná nespokojnosť a ako sa prilieva olej do ohňa.

Tak teda ako? Na jednej strane trestáme tých, ktorí sa opovážia pozdvyhnúť “zakázané” symboly, a to aj historikov, ktorí sa snažia do dejín vniesť o čosi viac svetla, na strane druhej ľudia na verejných pozíciách a spoločensky exponovaní jedinci verejne vyzývajú k segregácií, odnímaniu práv určitým skupinám, k ostrakizovaniu nepohodlných a formálne spĺňajú všetky atribúty autoritárskych režimov. Neoháňajú sa tentokrát síce svastikou, ale akosi príliš zjavne napĺňajú skutkovú podstatu “založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd”! A pri tom všetkom, pán prokurátor mlčí, čím on sám akoby “podporuje a schvaľuje” toto konanie. Je jasné že táto naša doba bude opäť “žrádlom” pre budúcich historikov.

Či to bude trvať rok alebo maximálne dva, raz sa veci vyjasnia. My “nezodpovední” sa však už teraz môžme zaoberť myšlienkou, ako sa postaviť k novej COVIDovej denacifikácií. Budeme vešať “COVIDiotov” na kandelábre, alebo založíme pre nich ďalšiu VPN a za mreže hodíme miesto vraha opäť len jeho šaty? Alebo sa tentoraz konečne poučíme a začneme dejiny písať bez propagandistického rozdeľovania na tých dobrých, a tých zlých, bez chrabrích hrdinov a hnusných zlosynov? Snáď sa nám to konečne podarí a Adolf bude opäť len meno v kalendári.