Slovo k všetkým ľuďom dobrej vôle …

Ľudstvo žije v súčasnosti vo veľmi hektickej dobe. Nie sú to len lokálne vojnové konfliky, násilné činy  radikálov, ale aj rôzne iné hrozby akou je preľudnateľnosť a obsencia dostatku potravín hlavne v krajinách tretieho sveta, nedostatok vody v niektorých tropických krajinách, radikálne zmeny klímy spôsobené ľudskou nenásitnosťou po pohodlnom živote, ktoré sú spojené s katastrofickými výkyvmi počasia a v neposlednom rade aj zaťiaľ neúspešný boj sveta s globálnou pandémiou koronavírusu, keď počty chorých a umierajúcich neklesajú ani po tretej vlne pandémie. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že si za to môžu ľudia sami hlavne svojou ľahostajnosťou a podceňovaním všetkého, čo považujú za ohrozenie svojho pohodlia a blahobytu.  Avšak je potrebné stále pripomínať, že za stav v akom sa dnes svet a my nachádzame sú v prvom rade zodpovední hlavne tí zodpovední a mocní, ktorý prostredkovane cez voľby riadia naše  osudy a osudy krajín a ktorí tak poľahky vždy po voľbách berú na svoje plecia zodpovednosť za chod nielen sveta, ale aj jednotlivých štátov, ale v skutočnosti im vždy ide iba o prevzatie moci spolu s vlastným sobeckým prospechom a starosti a bolesti obyčajných, slušných a dobrých ľudí sú im šuma fuk. V tomto zmysle je situácia ľudí na celom svete rovnaká a reči politikov o akejsi demokracii hlavne vo vyspelých krajinách je iba nejaká fatamorgána, prelud, ktorým politici pretierajú ľuďom ústa medovými motúzikmi. Demokracia – vláda ľudu za celú históriu ľudstva tak zostáva iba nesplneným snom antických autorov  tohto projektu ešte z helénskych čias mestských štátov, kde dominovali Atény a akými boli Platón, Demokritos a Sokrates, ktorí chápali význam demokracie ako prostriedok na zrušenie otroctva a vytvorenie právneho štátu, kde sa bude uplatňovať rovnosť pred zákonom medzi bohatými a chudobnými a kde by mali mať všetci ľudia rovnaké možnosti pre svoj život v bezpečí a dostatku. Zmenila sa vo svete a v našej krajine v niečom v tomto zmysle k lepšiemu ? Odpoveď by si mali dať ľudia sami. Iste, je možno polemizovať o tom, či je takýto stav vo vývoji ľudskej spoločnosti vôbec možný a teda aj reálny. Určité prvky demokracie boli prijaté hlave vo forme akože demokratických volieb, ale aj tu demokratické princípy krívajú na obe nohy. Politici vždy pri presadzovaní demokracie uvoľnia iba tie aspekty, ktoré si ľudia silou alebo nátlakom ako sa hovorí vydupali. Nič naviac. Politici a ich oligarchovia si však doteraz veľmi úspešne ustrážili, aby sa demokracia nikdy nerozvinula do všetkých aspektov priamej demokracie, ktorú všeobecne pokladajú za najväčšiu hrozbu ich existencie ako mocipánov sveta či v našej krajine, v tomto nie je medzi nimi žiadny rozdiel. Naviac sú snahy hlavne zo strany liberálov, ktorých z pozadia podporuje všemocný Soros cez financovanie alternatývnych VŠ, médií, či rôznych mimovládnych organizácii zmeniť celý svet zglobalizovaím, premiešaním kultúr a teda zničením národných štátov aj s ich jedinečnou kultúrou a po stáročia rozvíjaný svojbytný konzervatívny spôsob života. Tak sa to deje aj v našej krajine cestou súčasnej neoliberálnej koaličnej vlády silne podporovanej EÚ a EK, ktoré sú spolu so Sorosom hlavnými nositeľmi liberálnej ideológie. Preto liberáli rozkladajú takmer všetko, čo v národných krajinách doteraz dobre fungovalo pri obrane ich svojbytnosti a samostatnosti. Nožnice medzi bohatými a chudobnými sa stále viac a viac roztvárajú a čoho dôsledkom je takmer 800 tisíc ľudí u nás na pokraji chudoby, čo v čase drastického a kozmicky rýchleho zdražovania nielen energií, ale pomaly už všetkého ostatného zrejme uvedie túto obrovskú masu ľudí ešte do väčšej chudoby. Návrh Matoviča s jeho 500 Eurovým poukazom pre dôchodcov spolu s ťažko využiteľnými benefitmi v oblasti hotelov, reštavrácii, kultúry, welnes a ostatných služieb je iba morbídnym výsmechom, keďže medzi ľuďmi, postihnutými ťažkou ekonomickou a finančnou situáciou nie sú iba dôchodcovia. Pridanie 100 Eur na energie hlavne tých dôchodcov s nízkymi dôchodkami a chudobných asi nenasýti. Matovič sa opätovne hodlá uchádzať o zápis do Guinessovej knihy rekordov, keďže ani celoplošné testovanie, ani vakcína Sputnik V mu želaný výsledok nepriniesli a tak pre svoje ego hľadá stále nové a nové perpetuum mobile.

Hovorí sa, že deti by si mali brať ako vzory svojich rodičov aj keď to nie je vždy dobrým pravidlom. No aj dospievajúca mládež a dospelí by vo svojom živote nič nepokazili, keby mali tiež svoje vzory. No nemali by to bať iba povrchné vzory typu spaváckych či filmových hviezd aj keď niektoré z nich by určite mohli byť dobrými vzormi správania sa v ich životoch. Po ruke sú aj iné vzory u ktorých sa dá s určitosťou povedať, že nežili iba pre seba, ale aj pre iných akou bola napríklad matka Tereza, či pápež Ján Pavol II. No určite sa nájdu aj medzi ostatnými smrteľníkmi  dobré vzory ľudského správania. Nedávno skonala slávna filmová megahviezda J. P. Belmondo / v preklade pravdepodobne skvelý deň /, inak žoviálne prezývaný ako Bebel. Pochádzal z bohatej rodiny, ale jej bohatstvo nikdy nevyužil pre svoju kariéru, vypracoval sa na čím sa stal absolútne sám.V mladosti ako zrejme väčšina adolescentov mal aj niektoré morálne lapsusy, ale ako sa stala z neho uzávaná filmová hviezda, stal sa z neho úplne iný človek, vo filmoch síce stále veľmi akčný a niekedy aj násilný, no v súkromnom živote by sa na ňom mohlo krájať. Obdivoval som na ňom veľký zmysel pre kamarátstvo / takmer všetkých priateľov z mladosti dostal aj do filmu a stali sa jeho doslova apanážou /, spravodlivosť a pravdu. Nikdy za svojho života nežil veľkým bohémskym životom filmovej hviezdy a donedávna sme z jeho súkromného života nevedeli takmer nič. Nikdy nikoho neodmietol ak potreboval nejakú pomoc, svojich fanúšikov si veľmi cenil a nikdy žiadnemu neodmietol spoločnú fotografiu či autogram. Jeho široký dobroprajný úsmev vedel vždy odradiť každého neprajníka. Aj v pokročilej starobe nezanevrel na ľudí, neutiahol sa do ústrania a žil plnými dúškami celý zbytok svojho života. Jeho rodina bola súdržná aj pre jeho veľkú náklonnosť pre rodinný život, podporoval ju ako najlepšie vedel a rodina mu to vrátila rovnakou mincou. S Alainom Delonom ho viazalo celoživotné priateľstvo, ktoré pretrvalo až do konca jeho života. Dôkazom toho, čo pre Francúzsko ale aj celý ostatný svet si ho hlavne ako osobnosť plnú ľudskosti uctilo štátnym pohrebom. To, čo pre ľudí Bebel znamenal nielen jeho filmovým umením, ale aj ľudským prístupom k človeku ostane navždy zapísané do histórie. Alain Delon po pohrebe povedal : ” Chcel by som zomrieť spolu s ním. ” a to hovorí za všetko.

Všetci ľudia dobrej vôle by sa mali snažiť žiť tak, aby bol ich život plnohodnotný, aby ho iba neprežívali, ale naplno žili a žili tak, aby sa nikdy v posledných chvíľach svojho života nemuseli za svoj prežitý život hanbiť a aby ho pozostalí či aj verejnosť nikdy nemuseli spomínať v zlom. Aby sa tak aj stalo, mali by ľudia veľmi prísne rozlišovať čo je zlo a čo dobro, snažiť sa konať iba dobro a bojovať proti zlu, nech je v akejkoľvek podobe. Vždy sa nájdu aj ľudia opačného zmýšľania, nie sme všetci rovnaký ani intelektom, ani morálkou, mravnosťou či aj cnosťou. Každý má však možnosti, aby svoje správanie v živote prehodnotil, ak sa domnieva, že musí na sebe niečo zmeniť k dobrému. Potom by naša planéta, náš svet aj naša krajina, aj naše životy vyzerali inak – určite lepšie.