Najprv si ujasníme pojem „duchovná choroba“.
Človek, jedinec má svoju vlastnú dušu, teda svoje vlastné virtuálne ja. Spoločnosť, počnúc dvoma osobami cez manželstvo po celosvetovú spoločnosť, má vlastného ducha, teda svoje spoločenské virtuálne ja.
Pokiaľ sa jedinec či spoločnosť správa prirodzene tak je všetko v poriadku. Ak sa začne človek či spoločnosť správať neprirodzene potom sa jedná o chorobu psychiatrického charakteru. Tento stav môže byť krátkodobí, ale aj trvalý, napríklad vrodený.
Tak a teraz si ujasnime pojem ekonómia.
Pôvodná oikonómia a jej dedička mikro ekonómia v uzatvorených jednotkách sa zaoberá hospodárením s ľudskou prácou, teda realitou. Na realitu je duch jednotky (firmy, s.r.o., a.s.) virtuálne, pevne naviazaný cez peniaze. Nakoľko jednotka má presne vymedzené množstvo peňazí, tieto v jej podmienkach presne zobrazujú realitu. Preto aj v súvahe, suma aktív a pasív sú si navzájom rovné na jeden jediný cent. To znamená aj to, že interne, v takejto jednotke nemôže vzniknúť zisk ani strata, a preto táto časť ekonómie spĺňa všetky atribúty exaktnej (prírodnej) vedy a jej správanie ovládané duchom jednotky,možno považovať všeobecne za prirodzené.
Makroekonómia pôsobiaca v medzi mikro ekonomickom priestore takýto charakter nemá! V makroekonómii vznikajú zisky a straty, podobne, ako je to v prípade entropie vo fyzike (neusporiadanosť, ľudovo povedané, chaos!)
Makroekonómia nie je o hospodárení s ľudskou prácou, ale o okrádaní chudobného človeka bohatým prostredníctvom peňazí, ktoré sú falošným zobrazením reality.
Takéto správanie sa, v otvorenej spoločnosti nie je prirodzené a nezodpovedá princípom civilizovanej spoločnosti v uzatvorených jednotkách, dokonca ani u vyšších druhov živočíchov.
Makroekonómia je, preto duchovnou chorobou, pretože odporuje prirodzenému správaniu sa základných prvkov komunity.
Kapitalizmus je prejav spoločenskej choroby plynúcej z makroekonómie a rozkladá túto spoločnosť na bohatých a chudobných nepretržite, podobne ako rakovina vrátane finančných metastáz.
Marx objavil proti tejto chorobe liek v podobe spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov a Lenin v Rusku ho aplikoval. Tento liek, podobne, ako aj iné lieky chorobu len tlmil a mal, aj vedľajšie nežiaduce účinky, ale samotnú príčinu choroby neodstránil.
Táto spoločnosť nechápe, že makroekonómia je matkou kapitalizmu, a preto nechápe ani rozdiel medzi kapitalizmom a socializmom. Nechápe ani to, že socializmus nerozvrátili ľudia, ale socializmus rozvrátila makroekonómia, používaná počas socializmu. Makroekonómia je dnes prediktorom celosvetovej spoločnosti a jej ducha. Človek, nezávisle či bohatý alebo chudobný je len jej otrokom, podobne ako psychický chorý človek, je otrokom svojej choroby.
Prečo socializmus rozvrátila makroekonómia a nie človek? Lebo v socializme sme sa jej spoločenským vlastníctvom bránili, bránili sme sa podvedome jej hlúpym ziskom a ich koncentrácii. My sme tieto zisky, ktoré ona prácne tvorila rozpúšťali, cez dotácie. Pozor dotácie v socializme nie sú dotáciami v kapitalizme. Tam dotácie sa netvoria zo ziskov, ale len z dani zo ziskov a slúžia na ich ochranu a rýchlejšiu koncentráciu. Nuž, a tak makroekonomický duch spoločnosti (makroekonómia) sa cez svojich najvernejších otrokov, makroekonómov zbavil pút, ktoré mu nasadil Lenin podľa odporučenia Marxa.
Takto sa začal chaotický pohyb spoločenských (výrobných) vzťahov po kruhu od otroctva cez kapitalizmus a po saltomortale v socializme naspäť k počiatku teda k otroctvu len v inej forme. Počas tohto obdobia pohyb technológii (výrobných síl) prebiehal evolučne (uvedomele) na základe zákona „o jednote a boji protikladov” po špirále.
Tento blog patrí do kolekcie mojich blogov, ktoré dokumentujú základnú bunku problémov celosvetovej spoločnosti, ktorou je makroekonómia, jej bezprizorný boh ZISK a ich pozadie (ochrana) v práve, politike či výchove!
Na základe týchto poznatkov môžem konštatovať, že táto choroba sa nachádza už v II. hyperaktívnom štádiu svojho vývoja. Počas I. štádia sa spoločenská myseľ v podobe peňazí, odcudzovala realite v spojení s realitou. Dnes je pre peniaze realita už cudzia, množia sa sami na sebe. Ide z medicínskeho hľadiska o plno hodnotnú fázu mánie, prázdnu fantastmagoriu.
Kam smeruje prirodzený vývoj spoločnosti?
Ak sa ľudstvo nepozabíja v III. Svetovej vojne, alebo neuskutoční negáciu negácie, tak prebehne „veľký reset“ v priamej reči návrat k neofeudalizmu. Príprava na tento obrat, prechodné obdobie, započalo po „slnovrate“ v 70-tých rokoch vstupom do II. hyperaktívneho štádia choroby.
Svetový prediktor (spoločenské vedomie) v podobe makroekonómie a jej peňazí už obsahuje menej ako 3% reality a blíži sa prechod k elektronickým peniazom, ktoré už s realitou stratia akýkoľvek kontakt. V tom momente peniaze a tým aj hlúpe spoločenské vedomie stratí svoje postavenie a funkciu prediktora preberie realita a vedomie sa prehupne do I. fázy depresie.
Čo znamená slovko realita? Reálnym, majoritným majiteľom tejto planéty je 80 rodín, ktoré už „včera“ vlastnili 50% tejto planéty. Po etape covid prípravy a štedrej pomoci postihnutým, tých 80 rodín sa stane vlastníkom viac ako 60% planéty a teda aj jej právoplatným vlastníkom. Vznikne tak pri „veľkom resete“ reálne konzorcium, ktoré bude stanovovať pravidla života na tejto planéte. Jalová demokracia skonči a nastúpi plnohodnotná diktatúra tohto konzorcia. Pravdepodobne zrušia sa hranice územné a nastolia hranice technologické s ustanovením technologických zmocnencov z moci konzorcia.
Po prechodnom neofeudalizme nastúpi plnohodnotné neootrocvo v ktorom slovko otrok bude nahradené slovom zamestnanec bez akýchkoľvek práv. Jeho „výhodou“ však bude, že bude pracovať za stravu, ubytovanie a ošatenie, žiadne peniaze už nebudú potrebné. Predobraz zbytku obyvateľstva môžeme vidieť v dnešných uliciach veľkomiest v USA a sveta.
Nuž, nastal čas myslieť ako radšej uskutočniť „negáciu negácie“ a začať formovať novú, vyššiu formu celosvetovej spoločnosti na báze spolupráce a porozumenia, teda spoločnosť zodpovedajúcu jej základu „človeku rozumnému“! Inými slovami vstúpiť pod kuratela zákona “o jednote a boji protikladov”, ktorý zaručuje konsolidovaný a evolučný vývoj.
Ako túto chorobu odstrániť natrvalo zo spoločenského života?
Jednoducho! Makroekonómiu poslať do horúcich pekiel, rozprestrieť na celosvetovú spoločnosť mikroekonomickú vedu a dať jej do „rúk“ pevnú mernú jednotku na oceňovanie nie konkrétnej práce v jednotke, ale celospoločenskej práce s previazaním na celospoločenskú spotrebu! Peniaze sa tak stanú verným obrazom reality a v celosvetovej súvahe nebude žiaden zisk ani strata. Spoločnosť sa tak dostane spod kurately zákona „o premene kvantity na kvalitu a obrátene“ pod kuratelu zákona „o jednote a boji protikladov“!
Samozrejme to stačiť nebude, lebo dnešný duch spoločnosti (jej vedomie) je prežrané týmto dnešným prediktorom spoločnosti aj v politike, práve, výchove a pod. Preto si to žiada komplexnejší prístup. Nuž, a to je skôr na „štúdiu či dizertačnú prácu“ ako na článok v masmédiách. Ale aspoň naznačím jej obsah. Základ je vo filozofii.
Filozofia – snaha o poskytnutie univerzálnej metodológie pre všetky vedné odbory.
Makroekonómiu som v nadpise označil ako duchovnú chorobu spoločnosti, a to, preto, lebo je jej vedomým prediktorom (makroekonómia – virtuálna realita). Skutočná príčina tejto choroby je podstatne hlbšia a tá je v našom spôsobe (metodike) skúmania a aplikácie v spoločenských vedách. Touto disciplínou sa zaoberá filozofia, ale žiaden racionálny návod na to nám zatiaľ nedala. Vo filozofii existuje viac ako 60 rozličných smerov, ale použiteľný nie je žiaden z nich.
Najvýraznejší vplyv na spoločenské myslenie majú objektívny idealizmus a marxizmus (objektívny materializmus). Oba smery však znamenajú monoteizmus (v podobe idey alebo matérie).
To znamená, že základom spoločenského bádania je nejednoznačný (zmätočný) monoteizmus.
Môj spôsob bádania, ktorý som uplatnil pri analýze makroekonómie je plno hodnotný dualizmus.
Dualizmus tak, ako sa prezentuje vo filozofii je „nezlučiteľná protikladnosť duchovného a telesného“ (bytia a idey). Môj prístup je iný v tom, že:
>Bytie&ideu< vnímam v zmysle zákona „o jednote a boji protikladov“. Bytie (matéria, teda realita), bez idey neexistuje a idea, ktorá nemá hmotného nositeľa, nie je reálnou virtualitou!!!
Takéto ponímanie metodiky bádania dáva vedeckej fronte pevný a zároveň živý (nie stoický) návod pre analýzy a následne pre projekciu vývoja pre všetky vedné disciplíny. On je v prírodných vedách podvedomý, ale vo vedách o človeku a spoločnosti, absolútne neznámy. Preto bude potrebné v tomto duchu prehodnotiť nielen ekonómiu, ale aj právo, politológiu a postupne výchovu a iné. Bez ich komplexného (dialektického) prehodnotenia sa nedá spraviť krok vpred, teda „negácia negácie“!!!
Záver
Mnohí si teraz položia otázku či je potrebná psychiatrická liečba pre spoločnosť a jej spoločenské vedomie, alebo pre autora. Nakoľko vytrvalo a nekompromisne odmietam spoločenské vedomie (ducha spoločnosti) nielen v podobe makroekonómie, ale spoločenské vedy všeobecne, je načase podrobiť obe stránky protirečenia vedeckej analýze. Pravda môže byť len jedna!!!
Nuž tu je moja obhajoba:
Čo je psychiatrická porucha? Je to strata prepojenia idey (myslenia človeka či spoločnosti) s realitou vlastnou a jej okolím. V zmysle troch univerzálnych zákonov je to prechod objektu >myslenie&realita< (človeka či spoločnosť) z pod kurately zákona „o jednote a boji protikladov“ pod kuratelu zákona „o premene kvality na kvantitu a obrátene“, teda z konštruktívneho stavu >myslenia&reality< do stavu chaosu a vzájomnej negácie. V psychiatrii sa podobná choroba menuje maniodepresia, novšie bipolárna porucha.
Ak niekto chce poslať na psychiatrické liečenie mňa, potom musí dokázať, že ľudská spoločnosť nežije vytrvalo v chaose na hrane III. Svetovej vojny, ani v rozpore so svojím domovom, teda prírodou.
Prosím, rozmýšľajme skôr ako bude neskoro?!
Andrej Sablič