Na okraj Františkovej návštevy, 7. časť: Ide František založiť novú svetovú cirkev pre všetkých? Aj neveriacich?

Už sme sa dotkli takmer všetkého, čo súvisí s Františkovým pobytom u nás, nie raz aj jeho vystúpenia na Rybnom námestí, kde odzneli skreslené informácie o počte „slovenských“ obetí holokaustu. Ale po televíznej debate „Do kríža“ (29. septembra) za účasti Fedora Gála, Ivana Mrvu, vcelku neznámej osobnosti Kirchhoffa a moderátora Danšku, treba dodať ešte k nešťastnej dobe neľudských vojnových čias tento vážny fakt: meno žiadneho Slováka sa nenachádza na nijakom relevantnom zozname vojnových zločincov; kto tvrdí opak, buď nepozná pravdu, alebo ju popiera.

Siedmou časťou formálne uzavrieme naše úvahy na okraj Františkovej návštevy. „Formálne“ preto, že dnes možno skryté, no po určitom čase prekvapujúce zistenia, nás prinútia pokračovať. Napríklad nanovo postaviť otázku „Prečo bol František práve na Slovensku?“ Už dnes to vyzerá tak, že okrem toho, že je „spriaznený“ s dušou Čaputovej, kdesi-ktosi napísal, že niet inej takej dvojice na svete, s ktorou má viacej spoločných tém, ako s takým Orbánom, bol možno dôvodom aj fakt, že na Slovensku sa ako v jedinom štáte na svete „zásluhou“ politika-papagája „van tajm, next tajm“ pristúpilo k celoplošnému testovaniu výtermi z nosohltana, ktoré sa skladujú, a zároveň sa momentálne iba tu experimentálne očkujú deti už od piatich rokov(!) – a že teda prišiel dať Slovensku „posledné pomazanie“? Ale je to vážne a možno smutné: Slováci majú jeden z najmenej miešaných slovanských genofondov, sú reprezentatívnou vzorkou DNA Slovanov a vďaka našej povestnej dôverčivosti (v Pachovi to vidno jasne: „Milostivý pane, tu máme bičík, bite ma ďalej!“) poskytujeme genofond na vývoj biologických zbraní namierených proti všetkým Slovanom, ochotne – zrejme nie zadarmo, len koľko a kto inkasuje?

Možno sa viacej dozvieme o Františkovej roli v globálnych záujmoch v rámci „synodálnej synody“ v rokoch 2021-2023, ktorá sa začne už 10. októbra. A do ktorej biskupi zapoja nielen katolíkov. Zámery, ako ich chcel objasniť kardinál Mario Grech, sú pomerne záhadné. Diecézna fáza synody nebude prípravnou fázou, ale bude už synodou. Jej témou bude vznik(?) „synodálnej cirkvi“, „pretože cirkev chce lepšie pochopiť samu seba; ak cirkev neprevezme štýl synodality, nebude cirkvou.“ Účastníkom tejto synody má byť „Boží ľud“, teda všetci, aj tí, ktorí nepraktizujú alebo sú ďaleko od Cirkvi, nielen členovia katolíckej cirkvi, ale všetci pokrstení, „pretože táto cesta má aj ekumenický rozmer.“

Potvrdzujú sa obavy, že „ekumenizmus nadovšetko“, že František sa usiluje judaizovať katolicizmus, spájať ho aj s inými náboženstvami, čo znamená popretie Krista. (Vskutku, na Rybnom námestí nespomenul medzi židmi ani raz svojho „šéfa“ Ježiša.) Je naozaj „judaizmus je matkou kresťanstva,“ sú „židia starší bratia, sme jedna rodina“? Učia už tak učitelia, píše tak… Postoj. Evanjelizácia židov je vraj neprípustná, lebo máme „spoločného Boha“. Naozaj? „Súčasťou“ nášho Boha je predsa aj Boží Syn Ježiš, ktorého židia neuznávajú.

Akoby sa mali potvrdiť informácie, že pomocou okultných zväzkov („okultných“ – eufemizmus pre „slobodomurárskych“) sa utvárajú skryté pevné horizontálne väzby. Hlavný teoretik globalizácie Jacques Attali uvádza, že v NWO sú traja zakladatelia: určujúci svetový systém náboženstva, moci a peňazí, medzi ktorými existuje akási „deľba práce“: Rothschildovci sú zodpovední za peniaze, Rockefellerovci za moc a Vatikán za „nové svetové náboženstvo“, ktorého formovanie je spojené s ekumenickým procesom, ktorý začal na Druhom vatikánskom koncile (1962-1965).

A Slovensko? Jednak sme srdcom stredu Európy: skúste spojiť Maďarsko, Poľsko a Česko bez Slovenska, a pri moci sú „naši bergogliovci“. Ján Čarnogurský na prvom samite konzervatívcov v Bratislave v polovici septembra sa asi nemýlil: v strednej Európe vždy začínali i končili vojny. Počínajúc tridsaťročnou vojnou v XVII. storočí, ktorá sa skončila vestfálskym mierom, cez Napoleona, ktorého výboje sa uzavreli na kongrese vo Viedni a v Bratislave v rokoch 1814-1815, až po druhú svetovú vojnu, pri ktorej USA a Británia spočiatku dostali k moci Hitlera, a potom predstierali „pomoc“ Sovietskemu zväzu, za čo získali na Jalte a v Postupime „veľké peniaze“. Slovensko ako súčasť Rakúsko-Uhorska bolo súčasťou „Svätej aliancie“ s neskrývanou myšlienkou torpédovať Rusko… a dnes nie je to podobné? Maďari rokujú s Rusmi a dosiahnu lacný plyn, a pápež uprednostní Bratislavu, ktorá oficiálne je prudko „rusofóbna“.

Naozaj ide o opakovanie udalostí spred druhej svetovej vojny, pred ktorou sa Slovensko ocitlo v jednom bloku s Nemeckom? V ktorom západný finančný kapitál úspešne priviedol Hitlera k moci a na konci vojny práve Vatikán zabezpečoval „uchránenie“ kádrov a kapitálu z Tretej ríše, a následne bol pri vzniku „novej Európy“ prostredníctvom Rímskej zmluvy?

Toto všetko možno bude… Písal som a píšem, že by sme nemali a nechceli súdiť, aby sme neboli súdení, že sa máme držať Františkovej zásady: „Kto som ja, aby som súdil?“ – tak nejako zareagoval v súvislosti s LGBTI agendou. Nesúďme, lebo kto z nás vidí do jeho duše, kto z nás vie, kto všetko a ako a prečo naňho tlačí, aby bol taký, aký je? Napokon niečo aj naznačil: pri hľadaní dobra narážame na zlo. No keď som prečítal na Postoji, že od slovenských veriacich a najmä zasvätených osôb sa nedá očakávať kritický postoj voči Františkovi, „pretože, napíšme si rovno, slovenská cirkev mysliteľmi nikdy neovplývala… Slovenska cirkev je nemastná-neslaná. Vlažná“ … povedal som si, nuž toto hádam nie: žeby naozaj slovenská cirkev nikdy neovplývala mysliteľmi? A pokiaľ ide o prítomnosť? Počul som od manželky: „Pápeža nesúď, nech ho súdi Pánboh!“ Neklamú naše dejiny: holuby sa len vtedy vzbúria, ak im siahajú na život? No neprežili sme tisícročie bez vlastného mena práve preto?

Kto je teda František, Jorge Mario Bergoglio, ktorý napríklad podľa Františka Mikloška priniesol na Slovensko radosť? Argentínčan s talianskymi koreňmi má diplom z chemickej techniky, pracoval v laboratóriu Laboratória Hickethier-Bachman v Buenos Aires a ešte predtým sa živil ako vyhadzovač v bare. 21-ročný prekonal zápal pľúc, prečo mu odobrali jeden pľúcny lalok. Viac ako 30 rokov nepozeral televíziu: 15. júna 1990 zložil sľub Panne Márii, že bude v tomto smere abstinovať. Žije už desiatky rokov v celibáte, no pred časom priznal, že mal ešte ako mladý priateľku: „Pochádzala z partie, s ktorou som chodil tancovať tango.“ Rád varí, a z času si niečo pod zub pripraví sám. To by aj vysvetľovalo začiatok jeho každodennej modlitby podľa Tomáša Morusa: „Daj mi, Pane, dobré trávenie a k tomu niečo na zjedenie.“

Za hlavu katolíckej cirkvi ho zvolili 13. marca 2013 po tom, ako zo svojho úradu odišiel Benedikt XVI. A tu niektorí – podľa Vittoria Sigonellu (za ktorým je Slovák) a jeho knižky „Antipapa Francesco“, ale aj iných zdrojov – si myslia, že Benedikt XVI. nikdy nerezignoval, minimálne nie dobrovoľne. Kto si všimol, že dosiahnutím bezprecedentnej rezignácie Nemca Jozefa Ratzingera, a jeho nahradením Františkom, Argentínčanom (s talianskymi koreňmi), sa v skutočnosti vo Vatikáne otvorila cesta k moci nemeckej lobby!? Argentína je od čias Juana Dominga Peróna „latinská Germánia“, ktorá sa stala bezpečným útočiskom pre nemeckých vojnových zločincov a platformou pre nacistický vojenský a vedecký výskum. Je pritom zaujímavé, že v Argentíne našli útočisko aj slovenskí utečenci, a že Bergoglio bol častým hosťom slovenskej kaplnky Sedembolestnej v Lujane, v ktorej „malo prsty“ potomstvo Matičiara Jozefa Cígera Hronského. Nebol ani on slovenským katolíckym mysliteľom? Čítal SUNRISE jeho román „Svet na trasovisku“?

Oficiálna cirkev považuje Benedikta XVI. za emeritného pápeža a Jorge Maria Bergoglio je jeho nástupcom, ktorého zvolilo konkláve 13. marca 2013. Diskusia je neželateľná? Tak aspoň niekoľko otázok.

Prvá: Konkláve v roku 2005 po smrti pápeža Jána Pavla II. 2. apríla, zvolilo 19. apríla Ratzingera za pápeža Benedikta XVI. Trvalo len dva dni, a konali sa štyri hlasovania, Ratzinger v štvrtom kole, popoludní 19. apríla, získal 84 hlasov, o sedem viac, ako bolo potrebné. Pozorovatelia si všimli, že v konkláve bol druhý v poradí kardinál Bergoglio. Vittorio Sigonella uvádza, že jeho hlavný podporovateľ, belgický kardinál Godfried Danneels, ktorý sa v čase smrti Jána Pavla II. nachádzal v Číne, sa musel urýchlene vrátiť, už 4. apríla sa jeho fotka objavila na titulnej strane Washington Post.

Druhá: Od začiatku poznačili Benediktov pontifikát mimoriadne tvrdé útoky zvonku, aj znútra cirkvi. Skupina anonymných kardinálov porušila prísahu, čo nemá v dejinách obdobu, a rozšírila domnelý zoznam hlasov, ktoré mali delegitimovať voľbu Ratzingera a naznačovali mu tak, aby odstúpil.

Tretia: Benedikt XVI. oznámil svoju rezignáciu 11. februára 2013, text napísal deň vopred. Niektorí znalci latinčiny (a bol ním aj Benedikt!) našli v texte chyby, čo by mohol byť dôvod považovať Benediktovu demisiu za neplatnú: „Vzhľadom na pokročilý vek, moje sily nie sú viac dostačujúce na vykonávanie Petrovho úradu (munus)“ – pritom Petrov úrad (munus) je nadprirodzenej povahy, povinnosť vyplývajúca z evanjelia a mandát daný Ježišom Kristom. V nasledujúcich riadkoch však upresňuje, že sa zrieka iba praktického výkonu služby (ministerium). Pochybnosti by sa vyriešili, ak by „munus“ i „ministerium“ bolo vyjadrené aj vyzlečením bielej reverendy (naozaj používa ju len preto, ako vyhlásil, že „nemal v skrini inú“?), a nepoužívaním skratky PP (Pontiex pontificum) v spojení so svojím menom. Tak to však nie je.

A je tu aj otázka, prečo Benedikt XVI. určil, že „Sede vacante“ nastane až 28. februára a nie hneď? Bolo osemnásť dní potrebných pre volebnú kampaň pre – Jorge Maria Bergoglia? Alebo… aby mohlo prísť do Vatikánu 40 vyšších dôstojníkov, na čele s generálom, aby tak mohol Benedikt menovať generála Maltezského radu za riaditeľa Vatikánskej banky, a až potom mohol odísť? Len dodajme, že šéfom maltézskych rytierov, ktorý vymenil na čele banky Španiela, je Nemec.

Štvrtá otázka: Bolo konkláve 13. marca 2013, ktoré zvolilo Františka, platné? Taliansky novinár Antonio Socci tvrdí, že boli porušené pravidlá voľby, apoštolskej konštitúcie Jána Pavla II. „Universi Dominici gregis“, podľa ktorej sa v jeden deň môžu konať iba dve kolá, spolu teda štyri hlasovania. No 13. marca kardináli hlasovali až päťkrát, keď pri štvrtom hlasovaní 115 prítomných kardinálov vhodilo do urny 116 lístkov, a tak ho vyhlásili za neplatné. Bergoglio získal až v piatom – podľa pravidiel nelegitímnom kole – 85 hlasov.

Pozícia kardinála Bergoglia bola pevná najmä vďaka silnému lobbingu skupiny vplyvných kardinálov okolo bruselského kardinála Godfrieda Danneelsa. Táto skupina, ktorú on sám nazval „mafia“, sa schádzala vo švajčiarskom meste Sankt Gallen už od roku 1996 a Bergoglia do nej prizvali v roku 2001. Bergoglio prijal meno František a na logii Baziliky sv. Petra namiesto katolíckeho „Laudetur Jesus Christus“ celý svet pozdravil „Buona sera“. Vedľa neho stál Godfried Danneels, ktorý okrem faktu, že bol organizátorom voľby Bergoglia za pápeža, nemal žiadny dôvod tam byť. Po zvolení za najvyššieho pontifika sa Jorge vrátil do hotela, v ktorom bol ubytovaný, aby zaplatil účet. Odviezol sa v autobuse spolu s ostatnými kardinálmi namiesto toho, aby využil limuzínu, ktorá naňho čakala…

Z mnohých Františkových postojov a vystúpení je zrejmé, že je iný, ako jeho predchodcovia. A či leší? Už sme spomenuli jeho liberálny prístup k agende LGBTI, k rozvedeným, migrantom, či k očkovaniu, ale toto sme veru nečakali! Najnovšie kto sa vo Vatikáne nepreukáže covidpasom, nedostane plat! A čo Písmo: hoden je robotník mzdy svojej!? Ak je táto informácia pravdivá, zrejme najbližšie ku kardinálskemu klobúku má ten z našich arcipastierov, ktorý pod hrozbou nevyplatenia platu nútil svojich kňazov k experimentu nazývanému „celoplošné testovanie“.

Počas „súkromného“ stretnutia so slovenskými jezuitmi povedal, že je potrebné prijímať utečencov, ale nielen to. Treba ich prijať, chrániť, umožniť im vzdelanie a integráciu. A hľa, František Mikloško: „Tvárime sa, že sme pápežove slová o migrácii nepočuli. Máme historický strach. Hovoril sa taký vtip o Záhorákoch, že tá šibenica je enem pre nás a pre naše deti. Tento vtip hovorí niečo o nás.“ Možno práve tento vtip spôsobil, že už aj niektorí kňazi, ako aj Postoj hlásajú: „Migranti nie sú hrozba, ale jedinečná príležitosť.“ A možno vďaka Mikloškovi začneme stavať šibenice aj pre cudzích…

Prečo však svoje „katolícke“ postoje vyjadril František až počas letu do Ríma? Žeby Čaputová? Že by povedala, že na jej akcii sa nebude hovoriť o tom a o tom? Cirkev na podujatí svojho pápeža hrala iba druhé husle. Až v lietadle potvrdil odmietavý postoj katolíckej cirkvi voči manželstvám osôb rovnakého pohlavia i interrupciám. Zdôraznil, že „manželstvo je sviatosť, je to zväzok muža a ženy a cirkev nemá právomoc meniť sviatosti, ako ich ustanovil Pán.“ Cirkev nemôže zmeniť ani postoj v prípade interrupcií. „Je to viac ako len problém, je to vražda,“ vyhlásil. „Tretí týždeň po počatí sú tam už všetky orgány, aj DNA je to ľudský život, na ktorý musíme brať ohľad, ten princíp je taký jasný.“

Jeden môj priateľ napísal: „Treba priznať, že organizáciu i priebeh návštevy Slovensko technicky zvládlo perfektne, aj keď čas na prípravu bol krátky. No návštevu nezvládla katolícka cirkev. „Táto návšteva je pre mňa zo slovenského, národno-náboženského hľadiska totálnym sklamaním – súdiac podľa médií, politicky tu vidím návrat najtemnejších duchov kádeháckeho čechoslovakizmu, Mikloško, Šimko, Babčanová, Dravecký.“

A Františkova predstava o cirkvi? Pred jezuitmi poznamenal, že niektorí mu vyčítajú, že nehovorí o svätosti: „Vravia, že stále hovorím o sociálnej otázke a že som komunista. Aj napriek tomu, že som napísal celú apoštolskú exhortáciu o svätosti Gaudete et exsultate.“ Nuž ale – nespráva sa ako komunista? Zo Slovenska povedal svetu o cirkvi aj toto: „Cirkvi, ktorá nedáva priestor dobrodružstvu slobody – aj v duchovnom živote – hrozí to, že sa stane rigidnou a zatvorenou. Niektorí sú na to možno zvyknutí; ale mnohých iných – najmä v mladších generáciách – neláka ponuka viery, ktorá im nenechá vnútornú slobodu, nepriťahuje ich cirkev, kde musia všetci rovnako myslieť a slepo poslúchať… Preto vás povzbudzujem, aby ste ich formovali k slobode od rigidnej religiozity. Vyjsť z tohoto a nechajte ich rásť v slobode!“

A aby bol jeho zástoj ešte kontroverznejší, niekoľko dní po slovenskej návšteve, vo videoposolstve konferencii o ochrane mladistvých do Varšavy zaznela aj takmer neuveriteľná prosba: „Drahí bratia a sestry… (povzbudzujem vás k tomu), aby ste zaistili, že sa blaho obetí nebude odsúvať bokom v dôsledku pomýlenej starostlivosti o povesť cirkvi ako inštitúcie…“ Na povesti cirkvi nezáleží?

A predsa len bolo dobre, že tu bol. Počas jeho návštevy hádam celý svet štyri dni vedel, že tá „krajina ako báseň“ existuje. Z ovocia návštevy môžeme vybrať zbierku pre Kubu vo všetkých kostoloch. Ktosi povedal, že „je to zázrak, nič menej, ako zázrak.“ Zázrak versus politika: na jednej strane podpora sankcií, ekonomickej, diplomatickej a mediálno-agentúrnej vojny proti Kube, na druhej strane dobročinná zbierka. Len ostáva veriť, že pri svojich najbližších návštevách vyzve František napríklad Cyperčanov či Malťanov, aby podporili slovenských Rómov na Luníku. Magdu Vášaryovú tým určite poteší.

Dňa 1. októbra 2021.