„Ivermektín proti covidu nefunguje. Ukazuje to čoraz viac štúdií“ – jediný problém je, že tie štúdie neexistujú.

Mediweb patriaci pod Hospodárske noviny napísal článok, „Ivermektín proti covidu nefunguje. Ukazuje to čoraz viac štúdií“ Čítal však niekto tie štúdie, ktoré majú vyvracať účinky ivermektínu? Ak nie, ale ste aspoň trochu inteligentný, skúste si sami odpovedať na niekoľko otázok a až potom zaujmite stanovisko, pretože takúto hlúpu propagandu nikto normálny nemôže akceptovať.

Ak napíšem, že Hospodárske noviny klamú budete veriť mne, alebo HN? Komu veríte viac? Bol to chyták, verte hlavne sami sebe. Presvedčte sa sami aký hnoj sa na nás dennodenne valí z médií.

Klamsto prvé, citujem HN:

„Ivermektín nie je liekom proti ochoreniu COVID-19, ako si od neho sľubujú jeho zástancovia. Podľa rozsiahlej štúdie sú jeho účinky porovnateľné s placebom a nemá tak žiaden vplyv na toto ochorenie. O záveroch štúdie v rámci Together Trial informuje portál Los Angeles Times.“

HN sa odvoláva na závery štúdie „Together Trial“ uverejnenej v novinách Los Angeles Times.

V čom je problém? Ak sa pozrieme na web stránku „Together Trial“, ktorú okrem ďaľších dvoch subjektov sponzoruje Nadácia Billa a Melindy Gatesových, žiadna štúdia o ivermektíne sa tam nenachádza!!!

Tu je ich hlavný web:

V sekcii „správy“ sa nachádza iba tlačová správa, že štúdia má vyhodnotiť účinnosť ivermektínu, metformínu a fluvoxamínu na prevenciu rozvinutia ochorenia COVID-19.

V sekcii „publikácie“ sú uvedené publikácie, ktoré „iba“ sumarizujú analýzu rôznych liečiv a skúšok ich účinnosti na kovid-19. Nie je tu žiadna konkrétna štúdia o ivermektíne. Možno je v niektorej z týchto štúdií ivermektín spomenutý, ale tieto štúdie asi nie sú moc relevantné, pretože „Together Trial“ uvádza iba názov ale žiadne URL linky.

A teraz, v sekcii „výsledky“ by ste mali nájsť štúdie o ivermektíne. Lenže tam žiadne nie sú!!! Presvedčte sa sami a kliknite tam.

Tak ako? Klamú Hospodárske noviny? Klamú aj Los Angeles Times? O akej štúdií to píšu? Myslia si tieto noviny, že ich čitatelia sú úplní idioti? A prečo si myslia, že po takýchto klamstvách im veľká časť nezruší predplatné?

 

Tu by sme mohli skončiť, ale poďme ďalej.  Ešte to bude veľmi zaujímavé. Vo výsledkoch sa uvádzajú závery pre tieto liečivá:

Hydroxychloroquine or Lopinavir/Ritonavir

Metformin

Fluvoxamine

Ivermektín tam naozaj nie je. Rozoberieme si veľmi stručne aspoň jednu štúdiu o účinnosti / neúčinnosti hydroxychlorochínu a lopinaviru a ritonaviru s názvom: „Účinok včasnej liečby hydroxychlorochínom alebo lopinavirom a ritonavirom na riziko hospitalizácie u pacientov s OCHORENÍM COVID-19 – Randomizovaná klinická štúdia Together trials „

Nebudem Vás trápiť odbornými vecami, nebojte sa, vykopeme von to čertovo kopyto. Úvod je ale potrebný.

„Táto randomizovaná klinická štúdia bola vykonaná v Brazílii. Nedávno symptomatickí dospelí s diagnózou respiračných príznakov infekcie SARS-CoV-2 boli zaradení medzi 2. júnom a 30. septembrom 2020.

Plánovaná veľkosť vzorky bola 1476 pacientov, pričom predbežné analýzy boli naplánované po zaradení 500 pacientov. Štúdia bola ukončená po predbežnej analýze účinnosti s veľkosťou vzorky 685 pacientov. Štatistická analýza bola vykonaná v decembri 2020.“

Výsledky:

Zo 685 účastníkov bolo 632 (92,3%) identifikovaných ako zmiešaná rasa, 377 (55,0%) žien a medián (rozsah) veku bol 53 (18-94) rokov. Celkovo:

  • 214 účastníkov bolo randomizovaných na hydroxychlorochín;
  • 244 lopinavir- ritonavir;
  • a 227 dostalo placebo.

Pri prvej predbežnej analýze rada pre monitorovanie bezpečnosti údajov odporučila zastaviť registráciu hydroxychlorochínu aj skupiny lopinavir- ritonavir z dôvodu neúčinnosti. A teraz to začne trochu smrdieť. Podiel pacientov hospitalizovaných na COVID-19 (tí, ktorí sa napriek liečbe dostali do nemocnice) bol:

  • 3,7% (8 účastníkov) v skupine s hydroxychlorochínom,
  • 5, 7% (14 účastníkov) v skupine s lopinavirom- ritonavirom
  • a 4, 8% (11 účastníkov) v skupine s placebom.

Na konci štúdie boli zaznamenané 3 úmrtia:

  • 0 úmrtí bolo v skupine s hydroxychlorochínom
  • 2 v intervenčnej skupine lopinavir- ritonavir
  • 1 v skupine s placebom.

A toto sa uvádza ako výsledok štúdie:

„Závery a relevantnosť: V tejto randomizovanej klinickej štúdii ani hydroxychlorochín, ani lopinavir- ritonavir nepreukázali žiadny významný prínos pri znižovaní hospitalizácie spojenej s OCHORENÍM COVID-19 alebo iných sekundárnych klinických výsledkov. Táto štúdia naznačuje, že účelné klinické skúšky sa môžu vykonávať v prostredí s nízkymi príjmami aj počas pandémie COVID-19.“

To, že tieto liečivá podľa tejto štúdie nemajú žiadny prínos nechajme bokom. Jedna z vecí, ktorú táto štúdia preukázala je mortalita (alebo smrtnosť ak to chcete odbornejšie). A to je 685 účastníkov chorých na kovid-19 a 3 mŕtvy.

Úmrtnosť je potom 0,43%. Toto číslo si porovnajme s úmrtnosťou, ktorú spomínajú v štúdií:

„Vírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, zaznamenal k 15. februáru 2021 na celom svete viac ako 109 miliónov prípadov a viac ako 2,4 milióna úmrtí. Brazília je jednou z najviac postihnutých krajín na svete s viac ako 9,9 miliónmi infekcií, ktoré si vyžiadali viac ako 242 000 úmrtí. 1„

Celosvetová úmrtnosť je 2,2 %. Úmrtnosť v Brazílií je 2,44%. A zrazu tu máte štúdiu, kde máte úmrtnosť bez liečby iba 0,42%. A to u vysokorizikovej populácie. Ako veľmi Vám to dáva zmyseľ?

V tejto štúdií zomrel bez liečby 1 človek z každých 200 pozitívnych.

A vlastne, zomreli vôbec na kovid-19?

Medián (rozsah) veku bol dosť vysoký 53 rokov, aj keď rozsah bol (18-94) rokov, prevažná väčšina patrila do vysoko rizikových skupín. 94 ročný človek ochorie a vy ho neliečite, aká veľká je šanca, že vám zomrie počas experimentu? Alebo dokonca prirodzene?

Pozrite sa na „tabuľku 2 Table 1.  Patient Characteristics by Treatment Allocation in the TOGETHER Trial“ Podľa nej cca 56% ľudí vo vzorke mali viacero závažných ochorení!!! Hlavne mali vysoký tlak, HIV/AIDS, chronické pečeňové, srdcové, cievne ochorenia, cukrovka, atď…

Napriek ich zdravotnému stavu a veku a kovidu k tomu malo iba:

  • 8 účastníkov zo skupiny hydroxychlorochínu (3,7%) hospitalizáciu spojenú s OCHORENÍM COVID-19
  • 14 účastníkov zo skupiny s lopinavirom ritonavirom (5, 7%) malo hospitalizáciu spojenú s OCHORENÍM COVID-19
  • a 11 účastníkov z kontrolnej skupiny (4,8%) malo hospitalizáciu spojenú s OCHORENÍM COVID-19

 

Výsledok, niekoľko hospitalizácií a 3 mŕtvy bez liečby. Na konci štúdie síce 79 účastníkov (11,5%) nedokončilo všetky fázy štúdie a tieto čísla som už nebral do úvahy pri počítaní mortality, ale aj tak, to je dosť slabé na túto zmutovanú „ebolu“, nemyslíte?

Vek je veľmi podstatný faktor. Aj na Slovensku z tých cca 13 000 mŕtvych, približne 12 500 malo vek 75+. Ak chcete niečo zmanipulovať, použite vekové skupiny. Výsledok vám vyjde podľa potreby. Deti sú na kovid skoro úplne imúnne. Mladé ročníky a celkovo ľudia do 65 rokov majú tiež úplne iný priebeh ochorenia či úmrtnosť ako ľudia nad 65+, alebo 85+. Kto ešte nevie kam smerujem, tak si porovnajte úmrtnosť na obyčajnú chrípku v populácií do 85 rokov a v populácií 85+.

Táto štúdia má však toľko iných závažných pochybení. Pozriete sa na nežiaduce účinky. Najprv liečivá:

„V skupine s hydroxychlorochínom sa vyskytlo 46 (22, 2%) nežiaducich udalostí vznikajúcich pri liečbe, z ktorých 11 (5, 3%) bolo závažných a 1 (0, 5%) viedla k prerušeniu liečby.

V skupine s lopinavirom- ritonavirom sa vyskytlo 92 (39, 7%) nežiaducich udalostí vznikajúcich pri liečbe, z ktorých 20 (8, 6%) bolo závažných a udalostí vedúcich k prerušeniu liečby bolo 0.

V skupine s placebom mali rovnaký počet nežiaducich účinkov ako v skupine s HCH. To je zvláštne, že?

„V skupine s placebom sme zaznamenali 46 (20,9%) nežiaducich udalostí vznikajúcich pri liečbe, z ktorých 12 bolo závažných (5, 5%) a 0 ktoré viedli k prerušeniu liečby (tabuľka 3).“

Z toho vyplýva ďalšia otázka. Skúmal niekto vôbec či nedochádzalo k samoliečbe ivermektínom, alebo inými liečivami (aj domácou, prírodnou liečbou)? Tí ľudia boli v domácej starostlivosti a jediné čo vedeli, že im diagnostikovali Kovid-19 a niekto im dal nejaké tabletky. Nevedeli aké, randomizovaná štúdia. Dostali liek, alebo placebo. Ste chorý, čo spravíte? Dáte si tabletku o ktorej nič neviete a zároveň sa liečite ako viete. Aj ivermektínom.

Posledná otázka. A mali vôbec kovid-19? Testovanie vykonali RT- PCR testami a

„prah cyklu, polokvalitačné meradlo vírusovej záťaže, bol menší alebo rovný 38.“

Čo znamená, že takýto vysoký cyklus sa rovná 100 % istote pozitívneho výsledku. A to, že PCR test nevie rozlíšiť medzi chrípkou a kovidom, nehovorím ja, ale samotné americké CDC.

Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Ale aj na týchto príkladoch vidíte, že táto štúdia, ktorá sa netýkala ivermektínu je vysoko pochybná a poukazuje na manipuláciu s dátami.

O túto štúdiu ani nešlo. Išlo o ivermektín a to, že Hospodárske noviny sa odvolávali na štúdiu, ktorá neexistuje. Tu je ešte raz ich citácia:

„Ivermektín nie je liekom proti ochoreniu COVID-19, ako si od neho sľubujú jeho zástancovia. Podľa rozsiahlej štúdie sú jeho účinky porovnateľné s placebom a nemá tak žiaden vplyv na toto ochorenie. O záveroch štúdie v rámci Together Trial informuje portál Los Angeles Times.“

Niekoho to ešte prekvapí a niekto si ešte stále myslí, že ivermektín sa má vtierať do peria. Napriek tomu, že ho úspešne používajú už 50 rokov na celom svete. Zachránil státisíce ľudí a jeho objaviteľ dostal Nobelovu cenu.

A čo si o svojich čitateľoch myslia Hospodárske noviny už viete tiež.

PS: Ak chcete vedieť aký veľký pozitívny dopad mali domáce balíčky s ivermektínom v najväčšom indickom štáte Uttarpradéš a ďalších štátoch počas druhej vlny pandémie, ktorá sa začala v marci a trvala do apríla. Pozrite si video od TrialSite News.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Roman Mancel

O AUTOROVI

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 11

Celkové hodnotenie: 13.41

Priemerná čítanosť:

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

    POČASIE NA DNES

  • icon FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    302 Found

    302 Found


    nginx
  • icon FOTO DŇA