Boja sa médiá kresťanstva?

Politológ Michal Horský v Kmotríkovej TA3 hodnotil počas víkendu predvolebnú situáciu na Slovensku. Zaujímavé bolo jeho úporné úsilie nájsť nejakú protestnú stranu. Z minulosti objavil SOP, ANO a SaS, s čím sa dá súhlasiť. Veď vznikli pred voľbami a ako sa ukázalo, ich cieľom bolo pomôcť opozičným stranám zmeniť moc. Horský ako aktuálnu protestnú stranu tentoraz označil predovšetkým OĽaNO. Žiadnu inú novú stranu či koalíciu. No OĽaNO, ako niekoľko rokov sa potulujúca strana vo vysokej politike štátu, dokázala tak akurát deklarovať problémy, ale nič reálne s nimi neurobila. Nemôže sa pochváliť žiadnym výsledkom v prospech občanov, čo napokon konštatoval aj Horský.

Hoci sa na politickej scéne ako jasný protestný politik správa banskobystrický župan Marián Kotleba, o jeho účinkovaní médiá mlčia. A keď nie, tak prinášajú iba negatívne správy. Ako ostatne. Útok na Kotlebu znamená, že jeho politika bez kradnutia znervózňuje najmä vládny Smer. Hľadá, snorí, konštruuje obvinenia. Kotlebova strana ĽS Naše Slovensko mala stretnutie presne v tom istom čase ako Figeľove KDH, ale o nej médiá neinformovali. Prečo? Lebo predstavuje inú politiku než všetky súčasné strany?

Po takmer štvrťstoročí sa KDH vypracovalo na stranu s jednociferným volebným výsledkom. Na stranu elitárov, bez väčšej podpory národa. Svoj volebný štart cez médiá ohlásilo vo veľkom štýle. Na vyobliekaných predstaviteľoch strany, ako vystrihnutých z módneho žurnálu, trochu prekážali biele šály. Evokovali totiž biele goliere… a skôr pripomínali skupinu sektárov než politikov.

Na druhej strane kandidáti a prívrženci Ľudovej strany Naše Slovensko sa cez víkend stretli na ranči Nádej vo Svätom Antone. V tričkách, ľudovo a svoje stretnutie začali tradične, modlitbou. V Kotlebovej strane sa zišla zaujímavá vzorka ľudí. Sklamaní snsáci a kádeháci, bývalí házedesáci, ale najmä mladí ľudia, nepopísaní nijakou príslušnosťou k stranám, jednoducho ľudovci. V čom je ich sila a v čom inakosť oproti ostatným politickým stranám predvádza jej líder Marián Kotleba. Oznamuje, že tak, ako sa dá riadiť kraj bez kradnutia, dá sa riadiť aj štát. Že ľudia musia byť pred zákonom rovní a najmä, duchovné dedičstvo musíme obrániť a zachovať pre ďalšie generácie. Žeby s tým mali problém politici i médiá? Preto Kotlebu nazval predseda parlamentu fašistom?

Za takmer štyridsať rokov pôsobenia v médiách som bola svedkom všelijakých premien. Ako šibnutím čarovného prútika sa najzásadovejší komunistickí novinári zmenili na najzásadovejších demokratov. Niektorí aj na kapitalistických vlastníkov médií. Odrazu prestal platiť diktát Moskvy a kým sme sa spamätali, mali sme tu diktát Washinghtonu. Neskôr aj Bruselu. Médiá začali závratným tempom pomáhať „správnym“ stranám k víťazstvu. Slovenskému naturelu mohlo najviac vyhovovať Kresťanskodemokratické hnutie. Veď sa logicky očakávalo, že tak, ako kedysi ľudová strana, sústredí kresťansky a národne zmýšľajúcu najmasovejšiu voličskú základňu. Ibaže kým Hlinkova slovenská ľudová strana konala v prospech obyvateľstva, KDH skôr načúvalo hlasom donorov. Vrcholom odklonu KDH od národa bolo hlasovanie jeho poslancov proti Deklarácii o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Mediálny trh na Slovensku sa napokon zúžil tak, že alternatívnych médií voči väčšinovým zostalo žalostne málo. Kto by už inzeroval v časopisoch, ktoré sa nevyznačujú politickou korektnosťou? Ako by prežil? Ako by prežilo takéto periodikum? Ako je možné, že v demokratickom štáte nie je zaručená sloboda prejavu a právo na informácie, ako to zakotvuje Čl. 26 Ústavy SR? Táto situácia je odrazom úbohej mediálnej politiky štátu, teda vládnúcich strán. A čo je ešte viac zarážajúce, že sa jej podriaďujú už aj niektoré alternatívne médiá.

Po roku 1998 zostal mesačník Extra plus bez finančnej podpory. Zopár redaktorov sa zomklo a písalo bez nároku na honorár. Bola som medzi nimi aj ja. Časopis prežil. Zaujímavá zmena nastala, keď sa šéfredaktorkou a majiteľkou stala Lenka Eremiášová. A najmä na sklonku minulého roku, keď som sa jej zverila, že sympatizujem s ĽS Naše Slovensko. Odrazu už u mňa neurgovala články, ale naopak, oznámila mi, že priestor v novinách má už obsadený na niekoľko mesiacov dopredu. Do volieb. Takže aj také nezávislé noviny, akými sa zdali Extra plus, sa odrazu preľakli Kotlebu. Alebo jednoducho kresťanstva?