Analýza ekonómie – záverečná časť.

Pažravosť virtuálneho vládcu sveta (makroekonómie) po bezpracných ziskoch, vyvoláva exponenciálny nárast nespravodlivosti vo svete a ženie ľudstvo do pažeráka III. Svetovej vojny.

Zhrnutie analýzy „po lopate 1“.

Svetový prediktor, (virtuálny vládca), ktorým je makroekonómia, (celospoločenské poznanie) má po celom svete roztrúsené dcérske spoločnosti (a.s., s.r.o. a pod.), ktoré od jeho územných virtuálnych správcov (štátnych inštitúcii) dostávajú živnostenské oprávnenia. Tieto dcérske spoločnosti zakladajú jeho ľudský lokaji (držitelia peňazí).

Zvolíme si jednú, takúto dcérsku spoločnosť s názvom PPaC, s.r.o., ku ktorej vlastníkovi XY, sa nedá dopátrať, lebo cez Cyprus a Kajmanské ostrovy sa stráca v nedohľadne.

Tak, táto PPaC, s.r.o. si nechá Slovenským ľudom upiecť 10 chlebov. Za to vyplatí Slovenskému ľudu (cez mzdy, odvody a dane, – teda deťom, pracujúcim i dôchodcom) 10 EUR. Na základe všeobecne, po svete platných pravidiel prediktora, rozpredá Slovenskému ľudu 9 chlebov za 10 EUR a jeden chleba odvedie svojmu majiteľovi, ktorý ani nevie odkiaľ chleba (v peniazoch) bezprácne dostal.

Rozprávka o tom, že je to za to, že nesie majiteľ riziko je nezmysel, lebo prediktor, ktorý uznáva len zisk žiadne riziko nemá, len jeho lokaj a na tom mu nezáleží. Jeden skrachoval, zajtra ho vystrieda iný, ktorý z toho dosiahol a umocnil svoj zisk!

Tieto operácie sa opakujú denne, teda ide o ustálený mechanizmus sveta medzi virtuálnym prediktorom sveta a reálnou spoločnosťou. Čo z toho plynie: Ak včera mal prediktor 10 EUR a Slovenský ľud mal (upiekol) 10 chlebov, tak po dnešnej transakcii bude rozdiel medzi nimi 2 chleby, zajtra 4, pozajtra 8, atď. Tento prepad medzi chudobou a bohatými, politický možno pribrzdiť, ale nie zastaviť, pokiaľ z každej transakcie musí vyjsť víťazne svetový prediktor a dovolíme mu dosahovať bezprácny zisk.

Vážený čitateľ! Ak si tento výklad makroekonómie nepochopil tak si totálne D….!!!

Filozofické zatriedenie makroekonómie

Makroekonómia je ideológia, odvodená od subjektívneho idealizmu, ktorý neuznáva rozdiel medzi bytím a ideou. Z hľadiska duševného stavu spoločnosti, by som to nazval „monizmom“! Nejedná sa o genetickú poruchu človeka, ale chybnú výchovu, cez jedinú pravdu – zisk, došlo k zablokovaniu dialektického myslenia človeka. Ešte aj kresťanské učenie je dnes objektívnejšie, lebo vyznáva síce len svojho boha, ale priznáva, aj protipól – existenciu pekla.

„Po lopate 2“

Makroekonómia pracuje len s falošnými obrázkami reality, ale nie s realitou. Ekonomickú realitu ponecháva napospas voľnému trhu (reálnemu subjektivizmu), a preto hovoriť o tom, že ovláda realitu je boha pustý nezmysel!!! Ona ju iba okráda!!!

Odpoveď na otázku položenú na začiatku analýzy:

ČLOVEK ako univerzálna jednotka celosvetovej spoločnosti, zverstva, ktoré pácha sám na sebe nielen, že nepotrebuje, ale sú absolútne nelogické. Tieto zverstva potrebuje makroekonomické učenie, aby si zabezpečovalo neustály rast chiméry zvaný zisk, a preto svojich lokajov, si zo zisku pančovaním reálnych hodnôt a ich prisvojovaním upláca. Peniaze sa touto cestou stali virtuálnou drogou, ktorá deformuje prirodzené myslenie spoločnosti z čoho ťaží cca 10% obyvateľstva, devastuje prirodzený vývoj spoločnosti a spôsobuje globálnu nespravodlivosť. Na toto nezmyselné konanie spoločnosti, pod vplyvom tejto drogy dopláca aj celá príroda

Vývoj spoločenského poznania.

Počas otroctva a feudalizmu prediktorom spoločnosti bolo bytie v podobe človeka (monarchu, otrokára, feudála), preto „negácia negácie“ (odpor a revolučná zmena) smerovala proti človeku. Idea v podobe -izmov mala len podpornú úlohu. Počnúc kapitalizmom prediktorom sa stala idea (spoločenské myslenie) v podobe makroekonómie, a tak ľudia by nemali bojovať medzi sebou, ale spojiť svoje sily a poslať makroekonómiu v dnešnej podobe aj s jej falošnými peniazmi na historický cintorín. Ľudstvo potrebuje novú makroekonómiu, ktorá bude verným obrazom reality a s realitou (človekom a prírodou) bude tvoriť jednotu podľa zákona „o jednote a boji protikladov“ (bytie&idea).

Ako na to?

Je potrebné zjednotiť ekonomické poznanie (makro i mikro ekonómiu) spoločnosti tak, aby bolo verným obrazom spoločenskej práce pri uspokojovaní spoločenských potrieb a starostlivosti o náš domov, o túto planétu.

Krásne a žiadostivo to vyjadril David Böhm:

Z článku Ivana Klinca “Holistická interpretácia súčasnej ekonomiky” v periodiku Nadácie Ladislava Novomeského “SLOVO, jeseň ´95”.

°°David Böhm navrhuje nahradiť implikátnym poriadkom doterajší mechanicky poriadok … Böhm, ako príklad implikatného poriadku uvádza hologram, v ktorom význam celku je zavinutý v každej jeho časti a každá časť hologramu je obrazom celého objektu. Po rozbití holografického obrazca, vnikne množstvo malých obrazcov a v každom je možné rozvinúť obrazec celý. Príkladom implikátneho poriadku môže byť aj ekonomika.°°

°°Chápanie planéty Zem ako jedného celku, jedného organizmu, realita jednej globálnej ekonomiky a jednej globálnej svetovej civilizácie dáva možnosť vrátiť pôvodný význam ekonómii, avšak na báze holistickej paradigmy. Globálna svetová ekonomika by potom mala byť chápaná ako jeden celok ako jedno hospodárstvo a ekonómia, ako veda sa môže zaoberať fungovaním tohoto hospodárstva ako celku a najmä jeho zákonitosťami. Zem potom môžeme chápať ako svoj dom a, ako k svojmu domu sa potom budeme k zemi správať. °°

Tomuto zodpovedá aj môj návrh mernej jednotky, ešte z 10.3.1991, doslovne znel takto:

“““Ak ľudstvo chce zahájiť budovanie komunistickej, to znamená sociálne spravodlivej spoločnosti musí urobiť ďalší revolučný krok

zmeniť základ peňazí!

Základ peňazí nemôže tvoriť zlato ani majetok, ale ľudský život! Nech sa 1 koruna rovná 1 hodine ľudského života. Napríklad ročná produkcia ČSFR je rovná 15,5 mil. Obyvateľov x 24 hodín x 365 dni = 135780 mil. korún“““

Tomuto návrhu zodpovedá aj matematický model pre univerzálnu ekonomická jednotku od tej najmenšej po celosvetovú uverejnený v mojej publikácii „Lúpež storočia a neoekonómia, alebo kto Vás okradol o prácu a milióny“ z roku 2003.

Zdá sa to na revolúciu až príliš jednoduché. Aká revolúcia, keď niet triedneho nepriateľa, nelietajú guľky a netečie krv? Ale veď v tom je jej pointa. Spravodlivosť a mier sa nedajú dosiahnuť silou, ale rozumom. Triedny boj treba premeniť na triednu spoluprácu, podľa zákona o „jednote a boji protikladov“, podľa vzoru klasického manželstva. Týmto spôsobom sa položia základy, aby ďalší vývoj už prebiehal na evolučnej podstate. Odstráni sa tým rozklad spoločnosti a potreba ďalších revolučných zmien v ekonomických vzťahoch. Nuž a tomu treba prispôsobiť aj, nie rovnaké, ale rovnocenné práva triedam pri riadení a kontrole vývoja spoločnosti.

Len somári, zlodeji a makroekonomickí štváči túžia po nepriateľoch a získaní práv pre používanie klamstiev a násilia. Preto slúžia hlúpej makroekonómii za peniaze, alebo kvôli svojej hlúposti a páchajú nehorázne svinstva na spoločnosti a prírode.

Spôsob realizácie

Spoločnosť prirodzenou cestou je rozdelená na triedu riadiacu (dnes „kapitalistov“) a riadenú („proletariát“). Riadená trieda predstavuje cca 90% voličskej základne. Takto postavený program pre voľby či referendum, ak si túto pravdu 90% voličov uvedomí, nemôže mať problém so získaním ústavnej väčšiny, a teda mandátu pre uskutočnenie revolučného kroku a otvorenie cesty na realizáciu ekonomickej i politickej prestavby spoločnosti na báze rozumu.

Nedoporučujem predvolebný boj, ale serióznu predvolebnú diskusiu a za jej základ, podnet, ktorý vyslovil: Joseph Patrick “Joe” Kennedy, otec prezidenta Kennedyho: Radšej obetujem pol svojho bohatstva, preto, aby som mohol druhú polovicu v pokoji a kľude užívať!“ Zverejnil prof. Haluška https://www.youtube.com/watch?v=PlSRulw27Vc&feature=youtu.be 28:30 minúte)

Samozrejme po prijatí, novej ústavy a jej zodpovedajúcim základným zákonným ustanoveniam sa ústavodarné zhromaždenie rozpusti, vrátane politických strán a uskutočnia sa nové voľby, na úplne novom princípe zodpovedajúcom prirodzenej triednej deľbe spoločnosti na triedu riadenú a riadiacu.

Znie to ako utópia, ale nie je to utópia. Je to len jednoduché ako všetko, čo je postavené na rozumnom základe – cieľavedomej „genetickej“ manipulácii.

Revolúcia je pred dverami, tak zahoďme nepriateľstva, zbrane a začnime myslieť!!!

Andrej Sablič