Ako chcú kompetentné orgány riešiť „cigánsku otázku“, keď nepoznáme presné počty príslušníkov tohto etnika na Slovensku?

K základným predpokladom úspešného rozvoja spoločnosti patrí vyvážený demografický vývoj a existujúcim podmienkam rozvoja spoločnosti zodpovedajúci počet a vyhovujúca štruktúra obyvateľstva. Z tohto dôvodu dnes do popredia vystupuje význam formulácie základných princípov populačnej politiky a vymedzenie nevyhnutných a účinných spôsobov a mechanizmov jej realizácie v konkrétnych podmienkach našej sociálnej reality, t. j. takej populačnej politiky, ktoré je chápaná a uskutočňovaná v úzkej súčinnosti so širšie koncipovanou rodinnou a sociálnou politikou štátu. Pod populačnou politikou je potrebné chápať také spoločenské opatrenia, ktoré sú prijímané priamo za účelom ovplyvňovania reprodukčných procesov. Inak povedané, populačnú politiku môžeme definovať ako vedomý proces zameraný na priame ovplyvňovanie reprodukčných procesov, ktorý má na zreteli dlhodobý časový horizont a vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva. Vychádzajúc z vyjadrení odborníkov zaoberajúcich sa problematikou demografického zloženia obyvateľstva a rastu populácie ( B.Vaňo, B.Bleha, D.Jurčová, J.Mészaros,V.Pilinská a iní ), nie je na Slovensku doposiaľ rozpracovaná a schválená koncepcia štátnej populačnej politiky.

Je najvyšší čas vypracovať skutočne efektívnu populačnú politiku a realizovať ju v konkrétnych podmienkach Slovenska. Nie je možné naďalej ponechávať prírastok obyvateľstva na „prírode“, resp. na neplánovanom a v mnohých prípadoch aj na nezodpovednom reprodukčnom správaní práve tých najchudobnejších a najmenej socializovaných vrstiev našej spoločnosti.

Jedným z najdôležitejších problémov, súvisiacich s demografickým zložením a populačným rastom obyvateľstva na Slovensku, ktorý kompetentné štátne orgány a inštitúcie neriešia systémovo, ale ktoré, skôr alebo neskôr prekročia ešte prijateľnú a akceptovateľnú mieru je aj problém sociálne neúnosného a alarmujúceho nárastu cigánskej populácie. Riešenie daného problému sa musí stať hlavnou, aj keď nie jedinou náplňou štátnej populačnej politiky, sledujúcej prvoradý cieľ, ktorým je podpora rastu a výchovy zdravej a vzdelanej, t.j. kvalitatívnymi znakmi disponujúcej a kladnými vlastnosťami sa vyznačujúcej mladej generácie. Máme na mysli prírastok takých jednotlivcov, ktorí vďaka rodinnej výchove, dosiahnutej úrovne vzdelania, v mladom veku nadobudnutým a vyznávaným kultúrno-civilizačným hodnotám, získaným pracovným návykom a zodpovedným prístupom k sociálnej realite sa stanú aktívnymi a plnohodnotnými zložkami občianskej spoločnosti, vďaka čomu budú v budúcnosti schopné v zodpovedajúcej miere nahradiť odchádzajúce generácie. Podpora rastu a výchovy takejto populácie, vrátane  veľkej časti cigánskej mládeže, je v záujme celej spoločnosti, je jedným z významných národno-štátnych záujmov, nevyhnutným predpokladom ďalšej existencie a rozvoja spoločnosti a zárukou prosperujúcej sociálnej kontinuity.

Nevyhnutným východiskom a predpokladom komplexného, t.j. objektívneho a efektívneho riešenia daného problému je presná evidencia počtu cigánskeho obyvateľstva na Slovensku, ich presná územná lokalizácia, vekové zloženie, pravdivé informácie o skutočných počtoch detí v predškolskom a školopovinnom veku a pod., bez čoho nie je možné efektívne a systémové riešenie cigánskej otázky. Dnes môžeme s istotou povedať, že kompetentné štátne orgány, náplň práce ktorých priamo súvisí s organizačným zabezpečením a sociálnou pomocou sociálne znevýhodneným skupinám obyvateľstva nedisponujú presnými informáciami o počte Cigánov, žijúcich na našom území. Dokonca ani samotný splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku, náplň práce ktorého úzko súvisí s riešením cigánskej problematiky, nedisponuje presnými údajmi o počte tých, ktorých v podstate zastupuje. Tieto čísla sú veľmi nepresné a rozporuplné, pohybujúce sa v rozmedzí od 120 000 tis.(podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011) až po približne 400 000 tis. príslušníkov daného etnika. Ak berieme do úvahy, že len v krátkej dobe po rozdelení ČSFR sa v dôsledku nesplnenia kritérií pre udeľovanie českého občianstva (čistý register trestov, minimálny 5 ročný trvalý pobyt v českej časti spoločného štátu) vrátilo na Slovensko okolo 200 000 tis. obyvateľov cigánskeho pôvodu a vychádzajúc z vysokej natality daného etnika sú oficiálne údaje o terajšom početnom stave cigánskej populácie absolútne nereálne a podhodnotené. Takéto skreslené a nedôveryhodné údaje o počte Cigánov a ich lokalizácie na našom území poskytuje aj tzv. Atlas rómskych komunít 2013, podľa ktorého na Slovensku žije niečo viac ako 402 000 tis. príslušníkov tohto etnika. Ak vychádzame z použitých metód zisťovania početného stavu cigánskych komunít, získané údaje, ktoré Atlas poskytuje predstavujú veľmi nepresné a opäť len približné, viac-menej odhadované počty. Berúc do úvahy tú skutočnosť, že konkrétne údaje sa zisťovali cestou zberu informácií prevažne od obecných a mestských úradov, ktoré samotné nedisponujú presnými číslami, iný výsledok sa ani nedal očakávať. Veď máloktorý starosta, resp. primátor dnes disponuje presnými a pravdivými údajmi o skutočných počtoch Cigánov, žijúcich na území nimi spravovaných celkov, takže poskytnuté údaje pre zostavenie takého dokumentu, akým je Atlas rómskych komunít 2013 sa ukazuje ako ďalšia nezmyselná a formálna aktivita. A takýto dokument by sa podľa vyjadrení kompetentných miest, mal stať jedným z hlavných zdrojov a podkladov pre riešenie cigánskej problematiky.

Potvrdením vyššie uvedeného sú aj informácie, získané na základe spracovania výsledkov ankety, ktorú v roku 2014 zrealizoval autor tohto článku cestou dotazníka, ktorý bol zaslaný 20. mestským a 30. obecným úradom v Košickom a Prešovskom samosprávnom kraji. Prvé dve otázky sa týkali uvedenia počtu cigánskeho obyvateľstva žijúceho na území danej obce, resp. mesta a otázky nárastu počtu cigánskeho obyvateľstva za ostatných 10, resp. 20 rokov. Odpovede príslušných úradov by sa dali zhrnúť do dvoch základných skupín. Alebo sa respondenti odvolávali na zákon 365/2004 Z.z., na základe ktorého obce a mestá nemôžu viesť evidenciu obyvateľstva na základe ich etnickej príslušnosti, pričom ma odkázali na údaje Štatistického úradu SR, resp. na Atlas rómskych komunít 2013. Alebo, čo bolo častejšie a na čo ma dopredu upozorňovali, boli schopní mi poskytnúť len približné a veľmi nepresné údaje, ktoré neodrážali presný počet Cigánov žijúcich na ich území.

Podľa posledného sčítania počtu cigánskeho obyvateľstva zrealizovaného v predchádzajúcom režime tzv. „reálneho socializmu“, ktorý oprávnene môžeme považovať za dôveryhodný a smerodajný, žilo na Slovensku v roku 1989 – 253 943 tisíc Cigánov, predstavujúcich 4,8% z celkového počtu obyvateľstva žijúceho na Slovensku. Ak berieme do úvahy, že po rozdelení Československa sa na Slovensko z Čiech navrátilo približne 200 000 tisíc Cigánov a berúc do úvahy vysokú natalitu tejto časti obyvateľstva (veď len v období január – september 2017 sa v obci Veľká Lomnica, v ktorej z celkového počtu 4550 obyvateľov skoro polovicu, t. j. 2150 tvoria príslušníci cigánskeho etnika sa narodilo 85 detí, z toho 76 pochádzajúcich z cigánskej komunity), ako aj pomerne dlhé obdobie od vzniku samostatnej SR (25 rokov), je možné vydedukovať pomerne presný odhad, ktorý sa pohybuje okolo čísla 700 000 tisíc príslušníkov cigánskeho etnika žijúceho na území dnešného Slovenska, čo predstavuje okolo 13% z celkového počtu všetkých obyvateľov tejto krajiny. Uvedené číslo radí toto etnikum na prvé miesto medzi etnikami a národnostnými menšinami žijúcimi na našom území. Informácia, že tou najpočetnejšou menšinou na Slovensku sú občania hlásiaci sa k maďarskej národnosti je nepravdivá a zavádzajúca. Zároveň to našu krajinu, vzhľadom k celkovému počtu jej obyvateľstva zaraďuje na prvé miesto v porovnaní s inými štátmi stredoeurópskeho priestoru.

Ukazuje sa, že jedným z prvých a prioritných opatrení v rámci realizácie štátnej populačnej politiky je získanie presných a overiteľných údajov o počte cigánskeho obyvateľstva, bez ktorých nie je možná racionálna a plánovitá, t.j. efektívna práca s cigánskymi komunitami. To však predpokladá zrušiť, resp. novelizovať zákon 365/2004 Z.z. zakazujúci zisťovanie počtu obyvateľstva na základe ich etnickej a národnostnej príslušnosti a následne vypracovať a zaviesť systém presnej evidencie príslušníkov cigánskeho etnika, ignorujúc rôzne pokrytecké výhovorky a zavádzajúce argumenty zo strany domácich a zahraničných oponentov, t.j. veľkého počtu kvázi humanistov a kvázi ochrancov cigánskeho obyvateľstva o možnom porušení ich práv a diskriminačnej podstate získavania reálnych údajov o náraste a vedenia presnej evidencie počtu cigánskeho obyvateľstva nachádzajúceho sa na území SR.

Lipnutie na doterajších neúčinných a neefektívnych spôsoboch zisťovania a evidencie  tohto etnika a uspokojovanie sa len s nepresnými a neúplnými odhadmi početného stavu jeho príslušníkov má, okrem iného aj politické motívy. Zistenie a hlavne, zverejnenie skutočného početného stavu tejto skupiny obyvateľstva ako aj pravdivé štatistické údaje o enormnom náraste jej počtu (veď viac ako polovicu príslušníkov tohto etnika predstavujú deti do veku 15 rokov), by pre mnohé zainteresované subjekty, ale hlavne pre širokú verejnosť znamenalo nemilé prekvapenie a šokujúce zistenie, ktoré by v občianskych vrstvách spoločnosti viedlo k posilneniu obáv z neúmerného nárastu cigánskeho obyvateľstva v jednotlivých oblastiach Slovenska a z toho vyplývajúcich budúcich problémov a nebezpečenstiev pre stabilný, perspektívny a nekonfliktný vývoj našej spoločnosti. Je potrebné si čo najskôr uvedomiť a tomu prispôsobiť štátnu populačnú politiku, že základ budúcej stability a prosperity Slovenska nebude prioritne závisieť od množstva obyvateľstva ale od kvality budúcich generácií. Inak povedané, nevyhnutný ekonomický, ale hlavne a predovšetkým v budúcnosti najdôležitejší ľudský a sociálny kapitál našej spoločnosti, t.j. jej eufunkčný základ, bude určovaný vysokou a 21. storočiu zodpovedajúcou úrovňou vzdelania občanov štátu, ich vysokou mierou odbornosti, občianskou uvedomelosťou a novým podmienkam zodpovedajúcou kvalitou spoločenského vedomia.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice