Názor analytika: Nadpráca médii v prípade väzneného Vladimíra Pčolinského je škandál

Etický kódex slovenskej žurnalistiky sa definitívne vytráca s prácou niektorých novinárov. Zaujaté médiá vykonávajú zjavnú nadprácu aj v spoločensky najzávažnejších kauzách. Paradoxne, aby mohli selektívne kritizovať politikov za zjavnú nadprácu. 

Na verejnosť sa dostalo interview novinára Mareka Vagoviča s obhajcom ex-riaditeľa SIS Petra Pčolinského, advokátom Ondrejom Urbanom. Spôsob, akým bol tento rozhovor vedený nepriniesol verejnosti nič, čo by bolo spoločensky prospešné. Išlo iba o ďalšiu video-rutinu, akými Vagovičove materské médium vypĺňa svoje každodenné spravodajské aktivity. Neatraktívnosť Vagovičovych rozhovorov s hosťami je však zanedbateľný problém oproti tomu, že Vagovič nebol objektívny, v závažnej kauze.

Kritériom každého novinárskeho kódexu musí byť objektivita a tá v dnešnom spravodajskom svete novinárov typu Mareka Vagoviča kľučkuje medzi etikou a snahou ovplyvniť verejnú mienky, ako postrelený zajac. Vagovič viedol dialóg tak, že video vzbudzuje pocit Pčolinského viny. Pčolinského novinár vykreslil verejnosti, ako nebezpečného človeka vyhrážajúceho sa operatívcovi z NAKA, čo podľa Vagoviča viedlo súd, aby Pčolinského poslal do kolúznej väzby. Jednalo sa konkrétne o fakt, že Pčolinský mal zastrašovať kriminalistu z NAKA, ktorý bol na Pčolinského nasadený. Marekovi Vagovičovi sa v tejto súvislosti nevidelo aj to, že okolo Vladimíra Pčolinského, v čase jeho zadržania, kedy vykonával funkciu riaditeľa SIS ochraňovalo dvadsať ľudí – vraj, lebo dôkazy o tom nezverejnil. 

Nech to však bolo akokoľvek, objektívna realita stavu veci je taká, že Pčolinský, ako riaditeľ SIS spadá pod špeciálny režim ochrany, ktorú keď treba, vykonáva oveľa viac, ako dvadsať ľudí. Treba si uvedomiť, čo za organizáciu SIS je a s kým sa pri svojej práci potýka. Sú to prevažne zločinci, často medzinárodné zločinecké organizácie konajúce sofistikovane alebo spravodajské služby s obrovským finančným badžetom. Nebolo by žiadnym prekvapením, že by na likvidácii šéfa SIS mohla mať záujem, napr. konkurenčná tajná služba inej krajiny, napr. Ruska či Bieloruska. Je tomu iba pár dní, čo samotné Aktuality priniesli informáciu, že bieloruská KGB a ruská SVR zintenzívnili spoluprácu v oblasti boja proti Západu. Ako môže Vagovič zodpovedne potvrdiť, že nemajú na pláne napr. diskreditovať SIS, cez premyslené komploty? Už to, že je Vladimír Pčolinský obvinený a vo väzbe by teoreticky mohol byť komplot a iba sa zopakujem keď budem prízvukovať, že ide o riaditeľa SIS, nie pouličného zlodeja ženských kabeliek. Nedáva žiadnu zmyselnú logiku ponosovať sa spravodajsky nad tým, či sa na Slovensku v čase studenej vojny Západu proti Východu pokúša o ochranu riaditeľa SIS dvadsať, tridsať, či 50 ľudí, pretože situácia na medzinárodnej scéne rozhodne nie je uspokojivá. Bola to teda zjavná novinárska nadpráca a keďže vo svete hlavno-prúdovej žurnalistiky moc náhod neexistuje, tak pravdepodobne ani toto nebola náhoda. Nechcem tým naznačiť nič iné, okrem faktu, že informačné aktivity Aktualít do doby, kedy začali riadiť SIS nominanti tejto vlády, nedôveryhodnosť SIS vo verejnosti nevyvolávala.  Avšak, to stále nie je najväčśí problém, ktorý sa aktuálne v redakcií Aktualít odohral. 

Vagovič zjavne nie je zástancom názoru, že ex-riaditeľ Vladimír Pčolinský mal byť predvolaný do parlamentu.  Tento politický akt, ako nadprácu politikov (spomenul konkrétne Borisa Kollára) a vyšetrovanie Pčolinského dával do priameho súvisu s vyšetrovaním. A to už nie je len novinárska nadpráca Vagoviča, to je jasný pokus o manipuláciu verejnej mienky skreslenými, zavádzajúcimi informáciami. 

Vyšetrovanie Pčolinského je akt justičný a vedú ho OČTK. Predvolanie Pčolinského do parlamentu bol akt politický a viedli ho poslanci v NR SR. A aj keď sa tieto dva akty prelínajú v jednej a tej istej kauze, tak stále ide o dva samostatné akty. Vytvárať zdanie priameho súvisu vyšetrovania Pčolinského s akousi neštandardnosťou predvolania si slovenského občana do parlamentu, je hrubá manipulácia faktov, v príkrom rozpore s novinárskou etikou. K veci uvádzam aj ďalší fakt, poslanci NR SR si môžu zákonne odhlasovať predvolanie kohokoľvek.

Ak by som mal ako novinár používať takéto metódy, potom by som po vzore Vagoviča mohol spokojne napísať aj to, že zadržanie Pčolinského bol neštandardný postup špeciálnej prokuratúry a súviselo s politickou objednávkou od Igora Matoviča. Problém je, že to nijako neviem dokázať, rovnako, ako Vagovič nevie ničím dôveryhodne dokázať, že stráženie riaditeľa dvadsiatimi členmi SIS je niečo neštandardné, čo navyše malo ovplyvňovať súd v nadväznosti na jeho vzatie do väzby natoľko, aby o nej rozhodol. A nevie alebo skôr nesmie ani spojiť predvolanie Pčolinského do NR SR s tým, že je vyšetrovaný a podozrivý. 

Politici vedú politický boj o priazeň voliča a snažia sa vytvárať kauzy, ale OČTK vyšetrujú a pracujú s dôkazmi. Ako chce Vagovič tieto dve veci dôveryhodne spojiť? Sú to dve úplne rozdielne veci, ktoré keď novinár účelovo spojí tak zavádza verejnosť a vyvoláva informačný chaos. O objektívnej novinárčine nemôže byť ani reč. 

Nerozumiem tomu, prečo Marek Vagovič priamo nekladie v kauze Pčolinského otázky napr. Danielovi Lipšicovi. Tiež súčasnej opozícii. Je predsa úplne zjavné, že opozícia mala záujem na tom, aby gen. prokurátora Lipšica, cez zamietnutie žiadosti predvolať do parlamentu vykreslila na verejnosti ako človeka, ktorý je za umlčiavanie Vladimíra Pčolinského cez kolúznu väzbu zodpovedný. Je Lipšic zapletený do možného komplotu uväznenia, vtedy riaditeľa SIS Pčolinského alebo nie je? Verejnosť takéto nezodpovedané otázky zjavne trápia. 

Je proste holý nezmysel, keď sa novinárčina, min. v takomto závažnom prípade ako je zadržanie riaditeľa SIS uberá cestou účelových novinárskych dohadov. Rozhodne by ani Vagovičovi dobre nepadlo, kedy niekto verejne, formou účelových novinárskych dohadov spojil túto jeho nadprácu so zámerom zdiskreditovať prácu SIS. Bolo by to totiž obvinenie zo sabotáže bez jasných dôkazov. To proste nepripadá v serióznom médiu do úvahy. 

Tony Belohorec

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Tony Belohorec

O AUTOROVI

Narodil som sa v roku 1970 v Košiciach, ako 20-ročný odišiel s rodičmi žiť do U.S.. Gymnázium som vyštudoval v Košiciach, vysokú školu v U.S., neskôr som postgraduálne študoval, aj v Mexico City. V súčasnosti som penzista na výsluhovom dôchodku. Celoživotne som pracoval ako psychoanalytik v štátnej správe. Milujem svoju manželku a svoju motorku

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 16

Celkové hodnotenie: 18.07

Priemerná čítanosť:

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

    POČASIE NA DNES

  • icon FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    302 Found

    302 Found


    nginx
  • icon FOTO DŇA