Na besede v TA 3 poslanec NR SR P. Pollák ml. hovoril o veľkom potenciáli pracovnej sily “driemajúcej” v prostredí cigánskych komunít. Zabudol pri tom zdôrazniť, že potenciál má ešte ďaleko k realite. ať, í

V súvislosti s Medzinárodným dňom Rómov sa v televízii TA 3 vo večerných hodinách dňa 9.4.2021 uskutočnila beseda šiestich účastníkov, výber ktorých už dopredu avizoval, akým smerom sa bude táto diskusia uberať a čo bolo skutočným zámerom jej tvorcov pri výbere diskutujúcich. Hlavným cieľom bolo poukázať na niektoré aspekty života a aktivít cigánskeho etnika, predstaviť túto komunitu v čo najpozitívnejšom svetle a zvýrazniť jej prínos pre našu spoločnosť. Jedinými účastníkmi, ktorí k jednotlivým témam zaujímali pomerne kritické a objektívne postoje voči veľmi subjektívnym a v nejednom prípade až zavádzajúcim vyjadreniam ostatných diskutujúcich, vyjadrujúcich sa v súlade s požiadavkami politickej korektnosti bol poslanec NR SR M. Mazurek a starosta obce Sačurov P. Barát.

Prvá téma, ktorej sa účastníci besedy venovali bola otázka pomenovania tejto komunity, teda či je korektné jej príslušníkov označovať ako Róm, resp. Rómovia alebo tradičným označením Cigán, Cigáni, ktoré je už po stáročia zaužívaným a rozšíreným pomenovaním príslušníkov tohto etnika. Účastníci besedy, pochádzajúci z cigánskeho etnika, vrátane moderátora besedy, ako aj bývalého splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity sa jednoznačne postavili za používanie označenia Róm, Rómovia, odvolávajúc sa pritom na prijaté rozhodnutie účastníkov prvého Svetového kongresu Rómov, ktorý sa uskutočnil 8-12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne. Na tomto stretnutí sa zišli nikým nenominovaní cigánski intelektuáli, presnejšie povedané samozvaní predstavitelia cigánskych komunít zo 14 krajín Európy (Francúzska, Nemecka, V. Británie, Juhoslávie, ČSSR a iných krajín), na ktorom sa okrem iných skutočnosti (prijatie cigánskej hymny a zástavy) dohodli na jednotnom používaní označenia Róm, Rómovia. Preto, z pohľadu obhajcov nového, netradičného pomenovania Róm, Rómovia je používanie označenia Cigán a Cigáni niečím hanlivým, dehonestujúcim a hraničiacim skoro až s rasizmom.

Pravdou je, že nové pomenovanie pre toto etnikum sa vo väčšine európskych štátov, s výnimkou niektorých stredoeurópskych krajín, vrátane bývalej ČSSR neujalo a vo väčšine rusky, nemecky, španielsky, taliansky, anglicky a inak hovoriacich krajinách nášho kontinentu sa používa pôvodné označenie Cigán, Cigáni alebo jazykový ekvivalent tohto slova, resp. oba názvy súčasne. Je to vidieť aj v obsahu slovníkovej literatúry. Napr. v Nemecko-slovenskom slovníku z roku 1991 sa uvádza označenie Zigeuner. V talianskom Dizionario di base della lingua Italiana z roku 2004 za uvádza pomenovanie Zingaro. V Oxford Wordpower Dictionary z roku 1993 sa uvádza označenie Gypsy. V Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1998 sa uvádza označenie Cigán aj pomenovanie Róm. Dokonca v Slovensko-rómskom, rómsko-slovenskom slovníku autoriek A. Koptovej a M. Koptovej vydanom nadáciou Dobrá víla Kesaj v roku 2011 sa stretávame s označením Róm ale aj s pomenovaním Cigán. A vo výpočte ďalších príkladov, potvrdzujúcich používanie slová Cigán, Cigáni, resp. používanie oboch pomenovaní Cigán a Róm ako rovnocenné označenie príslušníkov cigánskeho etnika by sme mohli pokračovať ďalej. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľká časť cigánskeho etnika nevníma používanie označenia Cigán, Cigáni v negatívnom význame, pričom značná časť z nich sa doteraz neidentifikovala s označením Róm a Rómovia, pretože oni sami seba aj naďalej chápu ako príslušníkov cigánskych komunít, resp. ako príslušníkov jej rôznych skupín, podskupín a odnoží ako napr. Sintovia, Romaničal, Manuši a pod. Obviňovať tých, ktorí používajú na označenie príslušníkov cigánskych komunít tradičné pomenovanie Cigán a Cigáni z rasizmu, hanobenia rasy a urážok daného etnika, ako to v diskusnej televíznej relácii v TA 3 predviedli niektorí diskutujúci, bolo prejavom nekorektného a zavádzajúceho postoja. Navyše, veľká časť cigánskej populácie bežne označuje príslušníkov majoritného obyvateľstva slovami gadžo, gadžovia, čo mnohí z nich, vrátane autora tohto príspevku môžu považovať za urážku, resp. to môžu chápať ako znevažovanie ich národnej alebo národnostnej príslušnosti. Neviem o tom, že by bol nejaký príslušník cigánskeho etnika za používanie pomenovania gadžo obviňovaný z toho, že sa vyjadruje nekorektne, resp. že je potrebné ho považovať za rasistu.

Jednou z tém, ktorej sa účastníci besedy venovali bola aj otázka vysokej miery nezamestnanosti cigánskeho obyvateľstva. Jeden z diskutujúcich, konkrétne poslanec NR SR P. Pollák ml. vyjadril názor, podľa ktorého, aj napriek vyššej miery nezamestnanosti veľkej časti príslušníkov cigánskeho etnika, táto časť nášho obyvateľstva však naďalej predstavuje nezanedbateľný „potenciál pracovnej sily“, ktorý pre budúcnosť Slovenska znamená obrovský prínos. Sčasti je možné súhlasiť s jeho vyjadrením, podľa ktorého veľká časť nezamestnaných z radov cigánskeho obyvateľstva predstavuje potenciál pracovnej sily, ale žiaľ, len potenciál, potenciál vo forme možnosti, naplnenie ktorého má ešte veľmi ďaleko od skutočnosti a reálneho stavu. Totiž, aby sa možnosť (potencia) stala skutočnosťou, musia byť splnené mnohé podmienky, ktoré túto možnosť pretransformujú v jej opak, t. j. v realitu, čo znamená, že prevažná časť príslušníkov cigánskych komunít (ale dnes to platí aj pre rastúci počet dobrovoľne nezamestnaných z radov necigánskeho obyvateľstva) prejde zo stavu (dlhodobo) nezamestnaných do stavu zamestnaneckého.

Pravdou je, že len malá časť cigánskej populácie sa aktívne zapája do pracovného procesu formou uzatvárania plnohodnotného a trvalého pracovnoprávneho vzťahu, čo znamená, že tak ako aj iní zamestnanci aj oni zo svojho príjmu odvádzajú dane, odvody a ďalšie poplatky. Väčšina z nich nemá záujem o takýto druh pracovnej činnosti a to aj z toho dôvodu, že ich podlžnosti na nájomnom, neuhradených povinných platbách a ďalších nedoplatkov by sa im v dôsledku exekučných rozhodnutí sťahovali z ich platov. Preto mnohí z nich dávajú prednosť iným druhom finančne nákladných „pracovných experimentov“, akými sú verejnoprospešné práce, resp. aktivačné práce, či práce v tzv. „sociálnych podnikoch“. Prácu v nich chápu skôr ako podmienku získania sociálnych dávok a zároveň aj ako možnosť, ako si pomerne ľahkým a nenáročným spôsobom (zametanie ulíc, hrabanie lístia a podobné aktivity nepredstavujú ťažkú prácu) navýšiť svoje sociálne dávky a ďalšie finančné benefity z rozpočtu štátu, resp. z rozpočtov obcí a miest. Doterajšie skúsenosti s týmito nástrojmi politiky zamestnanosti poukazujú na to, že aj napriek ubezpečeniam kompetentných inštitúcií a jednotlivcov, vyzdvihujúcich význam zapojenia obmedzeného počtu záujemcov do vyššie spomenutých pracovných činností sa ciele tejto politiky zamestnanosti míňajú účinkom, pretože zapojenie sa do takýchto pracovných aktivít neviedlo k obnove pracovných návykov a získaniu pozitívneho vzťahu k pravidelnému a perspektívnejšiemu začleneniu sa do dlhodobého pracovného procesu. Na túto skutočnosť upozornila aj analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť M. Farenzenová, keď uviedla, že „tento typ práce nikdy nefungoval ako efektívny nástroj aktívnej politiky trhu práce, ale skôr ako nástroj sociálnej politiky“(článok: Chudobu si treba odpracovať, Denník SME, dňa 2.7.2014). Všetky tvrdenia o obrovskom prínose týchto neefektívnych druhov pracovnej činnosti sú podľa názoru M. Farenzenovej „ak nie nepravdivé, tak minimálne zavádzajúce“(v tom istom článku). S týmto názorom súhlasí aj P. Kaplan, keď v jednej zo svojich publikácii (vydaná v Socioklube, Praha 1999) uvádza, že „klasické nástroje aktívnej politiky zamestnanosti sa v prípade Rómov ukázali viac než neúčinné, pretože len 10% z nich sa neskôr uchádzali o zamestnanie“.

Je nepopierateľným faktom, že miera nezamestnanosti je u cigánskeho obyvateľstva najvyššia, pričom v niektorých komunitách to predstavuje až 100% nezamestnanosť. Čo je však na tejto situácii najviac znepokojujúcim je skutočnosť, že „na Slovensku tvoria Rómovia až 80% dlhodobo nezamestnaných“ (Slovensko2005, vydalo IVO, Bratislava 2005), čo znamená, že títo ľudia predstavujú skupinu, ktorá vo väčšine prípadov už stratila záujem o akúkoľvek pracovnú činnosť (snáď s výnimkou čiernej práce formou dočasných brigád, zberu kovového šrotu a podobných aktivít) a je viac ako isté, že už stratila pracovné návyky, resp. ak sa jedná o vekovo mladšie ročníky, ani ich nemala ako získať.

Vysokú mieru nezamestnanosti medzi príslušníkmi cigánskych komunít potvrdzujú aj údaje, ktoré autor tohto príspevku získal na základe spracovania výsledkov dotazníkového prieskumu, uskutočneného v októbri 2015 cestou oslovenia 20 mestských a 30 obecných úradov nachádzajúcich sa v Košickom a Prešovskom kraji. Jedna z otázok znela: Koľko z celkového počtu cigánskeho (rómskeho) obyvateľstva vo vašom meste, resp. obci nie je v trvalom zamestnaneckom pomere (nie verejnoprospešné práce a aktivačné práce)? Odpovede sa pohybovali v rozmedzí od 65% až po 100%. V priemere to predstavovalo 82,5 percentnú nezamestnanosť, čo v podstate zodpovedá oficiálnym štatistickým údajom ako aj výsledkom mnohých sociologických prieskumov. To sú skutočné, realistické údaje o dlhodobej nezamestnanosti cigánskeho obyvateľstva a nie tie zavádzajúce, zámerne prekrucované a skresľujúce informácie a realite vzdialené fantazírovanie v podaní niektorých účastníkov besedy o akomsi „veľkom potenciáli pracovnej sily“, akoby zatiaľ len driemajúcom v prostredí cigánskeho obyvateľstva.

Skutočným riešením problému dlhodobej nezamestnanosti a teda aj celkového riešenia problému nezamestnanosti ako takého, alebo inak povedané, životnou nevyhnutnosťou riešenia tohto problému sa pre dnešné Slovensko stáva otázka systémovej zmeny doterajšej štátnej politiky zamestnanosti, presnejšie povedané, nutnosťou sa stáva prijatie a realizácia systémových, t .j. komplexných a efektívnych riešení a opatrení, ktoré by účinnejšie než doteraz motivovali nezamestnaných na jednej strane k aktívnejšiemu prístupu k hľadaniu pracovných príležitosti a uzatváraniu zamestnaneckého pomeru a na strane druhej, vyvíjajúcich dostatočný tlak na tých, ktorí sa práci zámerne vyhýbajú, zvlášť na skupiny dlhodobo nezamestnaných, medzi ktorými, ako už bolo vyššie uvedené, príslušníci cigánskych komunít predstavujú okolo 80%. Je potrebné pripomenúť, že jediným účastníkom televíznej diskusie, ktorý veľmi správne poukázal na nutnosť prijatia nevyhnutných a účinných opatrení na zvýšenie potrebnej motivácie pre to, aby sa pracovný potenciál dlhodobo nezamestnaných pretavil v ich reálnu pracovnú činnosť bol poslanec NR SR M. Mazurek. Nie je možné očakávať od tých, ktorí si zvolili cestu dobrovoľnej nezamestnanosti a u ktorých výška ich príjmov (pochádzajúcich zo sociálnych dávok, rodinných príspevkov, tehotenského príspevku, z príspevku po narodení dieťaťa, príspevkov na bývanie, bezplatnej predškolskej dochádzky, obedov zdarma a ďalších finančných a materiálnych benefitov) niekoľko násobne prevyšuje mesačnú mzdu radových zamestnancov firiem a podnikov, že prejavia záujem o uzatváranie dlhodobého zamestnaneckého pomeru a dobrovoľne vstúpia na trh práce. Pravdou je (a konkrétny vývoj na Slovensku to potvrdzuje), že mnohým ľuďom, medzi ktorými veľkú časť predstavujú početné cigánske komunity sa neoplatí pracovať a to hlavne a predovšetkým z finančných a ekonomických dôvodov. V tejto súvislosti zvlášť aktuálnym a výstižným sa ukazuje výrok známeho teoretika R. Dahrendorfa, podľa ktorého „práca ako kostra života stratila pre mnohých svoju konštruktívnu silu“(vyd. Paseka, Praha-Litomyšl, 2007), inak povedané, prácu v dôsledku širokej a veľmi rozšafnej štátnej sociálnej pomoci takýto jedinci nepovažujú za zmysel života a podstatu svojej existencie, potvrdením čoho sú aj výsledky sociologických prieskumov. Jedným z nich bol aj prieskum hodnotovej orientácie, ktorý zrealizoval S. Matulay na vzorke väčšieho počtu mladej cigánskej populácie (18 až 30 rokov), na základe ktorého, okrem iných údajov, prišiel k poznatku, že: „Práca, v ponímaní Rómov nepatrí k ich špičkovým hodnotám, zdá sa, že sa pohybuje v závislosti od výskumnej vzorky sumárne zhruba okolo štvrtého miesta“ (Hodnotový systém rómskej minority na Slovensku. Zborník príspevkov: Člověk, Déjiny, Hodnoty, Petronis, Ostrava 2002). Vzdelanie sa v tomto prieskume umiestnilo na šiestom mieste, čo je viac ako znepokojujúca informácia, pretože bez potrebného vzdelania sa hlavne mladá cigánska populácia nemá možnosť umiestniť na trhu práce, takže pre mnohých z nich to znamená, že sa zaradia do skupiny dlhodobo nezamestnaných a teda, do skupiny občanov závislých na štátnej sociálnej pomoci a ľudí, predstavujúcich neproduktívnu zložku spoločnosti.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

Košice