Včera, t.j. 06.05.2021 sa v NRSR hlasovalo o 4 návrhov zmeny zákonov predložených politickou stranou Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Jednalo sa o nasledovné návrhy zmien zákonov:
- zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 493)
- zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 492)
- Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
- zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 494)
Detaily toho o čom boli tieto hlasovanie nájdete na tomto linku: https://www.youtube.com/watch?v=-WvFFXq-_wg
V tomto článku sa budem zaoberať len jedným z týchto návrhov. Je to navrhnutá zmena Ústavy SR. Účelom tohto návrhu bolo odstrániť z Ústavy článok 7 ods. 2, ktorý podraďuje zákony SR pod zákonodarstvo EÚ. Inými slovami, to čo sa v EÚ prijme, je nadradené zákonom SR. V prvom rade si musíme uvedomiť, že už len samotná skutočnosť, že sa musíme o rozhodovacie právomoci deliť s ďalšími členskými štátmi výrazne oslabuje naše postavenie a to ešte viac ako v bývalom Československu. Tam sme sa totiž delili o právomoci len s Čechmi alebo teda respektíve s Českou republikou. Dnes sa musí však deliť o právomoci s ďalšími 26 členskými štátmi Európskej únie. A ešte horšie je to, že Slovenská republika nemá rovnoprávne postavenie s ostatnými členmi Európskej únie. V Európskej únie totiž neplatí princíp rovnosti medzi všetkými členskými štátmi. Naopak, tak v Európskom parlamente, ako aj v Rade Európskej únie, teda v najdôležitejších orgánoch, ktoré schvaľujú predpisy Európskej únie platí, že napríklad Nemecko, Francúzsko či iné veľké štáty majú viac hlasov ako má my, či iné menšie štáty. Napokon mierou akou sa Slovenská republika podieľa na rozhodovaní Európskej únie najlepšie vyjadruje počet hlasov, resp. zastúpenie Slovenska v tzv. v Rade Európskej únie. v Európskom parlamente, v Európskej komisii na Európskom súdnom dvore v percentách.
V Európskom parlamente je tento podiel cca 2 % . V Rade Európskej únie pri rozhodovaní v závislosti od počtu štátov, je naše percentuálne zastúpenie necelé 4 %. A pri rozhodovaní v závislosti od počtu obyvateľov dokonca len 1 %. V Európskej komisii sú to necelé 4 % a na Európskom súdnom dvore rovnako. To je teda náš reálny podiel na moci v Európskej únii. Podiel Slovenskej republiky je maximálne 4 %. O kľúčových otázkach financií, ekonomiky, hospodárstva Slovenskej republiky, teda o najpodstatnejších otázkach nášho štátu teda z 96 % rozhodujú cudzinci. Jednoducho rozhoduje sa o tom mimo územia Slovenskej republiky. A to hovorím len o súčasnosti, pretože v budúcnosti to bude ešte horšie. Európska únia sa čoraz viac centralizuje, čoraz viac obmedzuje suverenitu členských štátov a čoraz viac smeruje k vytvoreniu jedného federálneho superštátu Spojeným štátom európskym. Teda to je to jadro Európskej únie, ktorá má aj bohužiaľ aj v tomto parlamente svojich stúpencov tak v radoch vládnych, bohužiaľ aj v radoch štandardných opozičných poslancov. Jeden príklad za všetky ako sa Európska únia za posledné desaťročia centralizuje.
Je to Lisabonská zmluva. Vyjadrené v číslach. Európska únia získala Lisabonskou zmluvou kompetencie rozhodovať v ďalších 49 nových oblastiach, zrušilo právo veta v 19 oblastiach, kde sa dovtedy rozhodovalo jednomyseľne. Napríklad do prijatia Lisabonskej zmluvy patrila oblasť oblasť azylovej a prisťahovaleckej politiky k oblastiam, v ktorých sa prijímali rozhodnutia jednomyseľne a teda každý štát mal právo veta. Dnes to už neplatí. Pri hlasovaní o povinných kvótach na imigrantov či iných nezmysloch nás môžu jednoducho kedykoľvek prehlasovať. Toto je teda trend, ktorým sa uberá Európska únia, ďalšie a ďalšie odoberanie právomoci členským štátom a ich presúvanie do Bruselu. A ak tento trend nezastavíme, bude len otázkou času, kedy prídeme o našu nezávislosť úplne.
Spomínaný čl. 7 ods. 2 našej ústavy nepotrebujeme dokonca ani z pohľadu nášho členstva v Európskej únii. Pretože primárne ani sekundárne právo Európskej únie nijako nezaväzuje členské štáty Európskej únie, aby vo svojich ústavách upravili vzájomný vzťah medzi predpismi Európskej únie a vnútroštátnymi predpismi a tobôž členské štáty nezaväzuje k tomu, aby vo svojich ústavách zakotvili prednosť predpisov Európskej únie pred ich vnútroštátnymi predpismi. Ústavné zakotvenie tejto prednosti ani nikdy nebolo podmienkou nášho členstva v Európskej únii. Dokonca dokazuje to aj fakt, že existujú členské štáty, ktoré vo svojich ústavách nijako neupravujú túto prednosť. Ide napríklad štáty ako Maďarsko, Holandsko, Slovinsko, Belgicko či Chorvátsko alebo Španielsko. Dokonca existujú aj také členské štáty Európskej únie, ktoré neupravujú vo svojich ústavách dokonca ani prednosť medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnymi predpismi ako je to napríklad v Rakúsku, Poľsku alebo Luxembursku.
Pozrime ako za tento návrh zmeny Ústavy SR hlasovali poslanci jednotlivých klubov.
Prítomných bolo 124 poslancov
Za hlasovalo 12 poslancov (K-ĽSNS, nezaradení Ďurica, Suja, Kočiš, Mazurek).
Proti hlasoval celý poslanecký klub OĽANO, SAS, Za ľudí a nezaradený poslanec Valášek.
No a ako hlasovala „slovenská sociálne demokracia – SMER“ pod vedením predsedu Fica? Všetci okrem poslancov Baláža, Záhorčáka, Galisa a Habánika sa zdržali. Inými slovami nepodporili tento návrh zákona.
Smer 2 – hlasisti sa nezúčastnili hlasovania.
No a odídenci Kuffovci – tí najväčší národovci sa hlasovania nezúčastnili.
Tu je link na hlasovanie: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=45829
Ešte stále vy, ktorí stojíte na pronárodnej a vlasteneckej strane neviete za koho máte hlasovať? Dúfam, že toto vám pomôže sa rozhodnúť.
Mgr. Radovan Hrádek – advokát