SKUTOK SA NESTAL – útok na poslanca NR SR Andreja Medveckého – postoj Inšpekčnej služby Bratislava – západ a prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava

Ako iste všetci viete dňa 17.11.2020, počas riadne ohláseného zhromaždenia pred prezidentským palácom, bol poslanec NR SR Andrej Medvecký bezdôvodne napadnutý neoznačenými príslušníkmi PZ SR (kukláčmi), zvalený na zem, zbitý, a následne odvlečený na oddelenie PZ Bratislava – Staré Mesto. Počas tohto útoku mu bola spôsobená tržná rana na pravej časti hlavy, odreniny na temene hlavy, roztrhutá vetrovka a polámaný mobil. Ako to v skutočnosti bolo môžete vidieť na youtube, kde je zverejnené celé video zásahu. Ešte v ten istý deň podal poslanec Medvecký trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Bratislava Ružinov – západ. O trestnom oznámení bola spísaná riadna zápisnica a PZ boli dodané aj dôkazy o tom ako sa skutok stal. Zároveň bol poslanec Medvecký sfotený, boli sfotené jeho poškodené veci a TO bolo riadne podpísané. Video, ktoré preukazuje napadnutie poslanca Medveckého, priama účasť kukláčov na napadnutí, a vyjadrenia svedkov si pozrite na tomto linku:

https://mail.google.com/mail/u/0/#label/MEDVECK%C3%9D/FMfcgxwKjTWcNrHMgHMmdnWLqWGdVLjt?projector=1

Trestné oznámenie, ktoré bolo neskôr po ustanovení práceneschopnosti poslanca Medveckého rozšírené, bolo podané za podozrenie zo spáchania trestných činov podľa §§ 155, 165 (ublíženie na zdraví), 323 (útok na verejného činiteľa) a 326 (zneužívanie právomoci verejného činiteľa) TZ v súčinnosti s patričnými ustanoveniami trestného poriadku.

Postup Úradu inšpekčnej služby Bratislava – západ

Trestné oznámenie bolo odstúpené dňa 18.11.2020 na prešetrenie na Úrad inšpekčnej služby Bratislava – západ, Pribinova 2, Bratislava. Prešetrenie vykonával mjr. Mgr. Michal Grajciar – vyšetrovateľ PZ. Tento na prípade pracoval od 18.11.2020 až do 23.02.2021, kedy vydal uznesenie, ktorým trestné oznámenie zamietol. V zákonnej lehote bolo podaná sťažnosť na základe nasledovných skutočností (v skrátenom podaní):

• • • • Uznesenie je zmätočné, nepreskúmateľné a argumentácia vyšetrovateľa v uznesení vágna. Neodráža skutkový a vecný stav udalostí spojených so zákrokom.

     

     

• • • • Vyšetrovateľ nevypočul veliteľa PPÚ a prítomných príslušníkov PZ, ktorí sa na zásahu proti klientovi podieľali, ale uspokojil sa so záznamom veliteľa PPÚ, ktorý vyhodnotil zákrok proti klientovi za oprávnený. Vyšetrovateľ nepodrobil záznam veliteľa PPÚ žiadnemu skrutíniu, aby sa uistil, že skutočnosti sa odohrali tak, ako to tvrdí veliteľ PPÚ. Vyšetrovateľ dokonca nevypočul ani príslušníkov PZ, ktorí zákrok vykonali, a teda nemôže tvrdiť, že zákrok bol na základe záznamu veliteľa PPÚ oprávnený.

     

     

• • • • Z uznesenia nie je absolútne zrejmé, čo záznam veliteľa PPÚ obsahuje, neuviedol žiadne detaily a nepriložil ho k samotnému uzneseniu. Závery veliteľa PPÚ nekriticky akceptoval a nie je zrejmé, čo záznam obsahuje hlavne vo vzťahu k zraneniam, ktoré klient utrpel.

     

     

• • • • Klient utrpel zranenia, na základe ktorých bol PN v celkovej dobe 16 dní. Toto sa považuje a zakladá podľa ustanovení TZ za trestný čin ublíženia na zdraví. Toto vyšetrovateľ nezohľadnil a vyhovára sa na ľahké zranenia a odborného znalca prof. MUDr. Labaša, CSc. Odborný znalec prof. MUDr. Labaš, CSc. klienta nikdy nevidel a svoje úvahy oprel o lekárske správy ošetrujúcich lekárov. Tu sú však podstatné vyšetrenia a lekárske správy ošetrujúcich lekárov, ktorí klienta osobne vyšetrili a lekárs ktorý ho vypísal ako PN.

     

     

• • • • Je v prudkom rozpore tvrdenie vyšetrovateľa, ako bol zákrok vykonaný. Právna prax síce pozná výraz „pasívny odpor“, no o takomto odpore je možné hovoriť napr. vtedy, ak je osoba vyzvaná, aby vystúpila z osobného motorového vozidla, no ona sa zakliesni o volant, a preto musí byť z vozidla doslova vytiahnutá. V prípade tohto zákroku sa absolútne nejednalo o pasívny odpor, a už tobôž nie „silný pasívny odpor“.

     

     

• • • • Klient konal na podklade riadneho povolenia úradu o povolení zhromaždenia, ktoré bolo riadne vydané a je nespochybniteľné (povolenie je súčasťou spisu). Neprovokoval príslušníkov PZ, nekládol im absolútne nijaký odpor. Žiadna výzva mu nebola príslušníkmi PZ daná, bez upozornenia bol zvalený na zem príslušníkmi PZ, zbitý, bola mu roztrhnutá vetrovka a poškodený mobilný telefón. Toto je zrejmé z výpovede klienta a obrazového záznamu pripojeného k oznámeniu z podozrenia spáchanie trestných činov.

     

     

• • • • Vyšetrovateľ v uznesení poukazuje neustále na oprávnenie príslušníkov PZ o použití hmatov a chvatov sebaobrany (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o Policajnom zbore). Údery obuškom do hlavy klienta nie sú ani hmatmi a ani chvatmi sebaobrany definovanými zákonom. S touto skutočnosťou sa vyšetrovateľ absolútne nevysporiadal a odignoroval použitie úderov obuškom v prípade tohto zákroku. Vôbec nevyšetril, kto vlastne nariadil použitie obušku a ktorými príslušníkmi boli údery použité. Či to bol veliteľ PPÚ, alebo údery boli vykonané svojvoľne príslušníkmi PZ zasahujúcimi na mieste zásahu. Otázkou je, či vôbec údery obuškom boli adekvátne v prípade takéhoto zákroku. Nestačilo klienta len odniesť ako to zásahová jednotka potom urobila? Hmaty a chvaty sebaobrany sú zákonnými termínmi, a tieto je potrebné v každom prípade riadne špecifikovať. Kto z príslušníkov PZ, kedy, koľko a ako hmat a chvat sebaobrany použil, no hlavne v akom poradí sa udiali. Toto vyšetrovateľ nehodnotil a nehodnotí či boli adekvátne, odkazuje a cituje stroho zákon.

     

     

• • • • Vyšetrovateľ vôbec ani nezisťoval, ako došlo k vzniku zranení klienta. Z predloženého záznamu advokátom klienta mal vyšetrovateľ podrobný obrazový záznam z celej akcie. Vyšetrovateľ mal teda v uznesení uviesť podrobnosti vzniku zranení a mechanizmus ich vzniku. Z lekárskej správy (strana 3) doslova vyplýva, že zranenia vznikli následkom úderov obuškom. Toto vyšetrovateľ absolútne odignoroval.

     

     

• • • • Vyšetrovateľ poukazuje na Uznesenie vlády SR č. 718/2020 zo dňa 11.11.2020, ktorým zakladá zavinenie klienta a porušenie zákona. Spomenuté uznesenie vlády SR je ako zdôvodnenie zákazu pokojného zhromažďovanie ľudí neúčinné, pretože akékoľvek Uznesenie vlády je záväzné (v súlade s čl. 2 Ústavy SR) len pre orgány, ktoré má vláda v kompetencii a ktoré riadi. Tu je potrebné uviesť, že v článku 2 Ústavy SR je zakotvený dôležitý vzťah medzi nositeľmi štátnej moci a inými subjektami práva, ktorý tvorí jeden zo základných pilierov právneho štátu. Pre orgány štátnej moci platí pravidlo „čo nie je dovolené, je zakázané“. Na tento ústavný princíp poukázal v minulosti aj Ústavný súd SR:

     

     

 „Ústav­ný prin­cíp le­ga­li­ty štát­nej mo­ci vy­jad­re­ný v čl. 2 ods. 2 Ústa­vy ho­vo­rí o via­za­nos­ti štát­nych or­gá­nov ús­ta­vou a zá­kon­mi. Štát­ne or­gá­ny nie sú op­ráv­ne­né ko­nať, ak ich na to nespl­no­moc­ní zá­kon a ak ko­na­jú, sú po­vin­né ko­nať iba spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­vil zá­kon. Tá­to zá­sa­da za­bez­pe­ču­je v štá­te pre je­ho oby­va­te­ľov práv­nu is­to­tu – ma­jú mož­nosť pred­ví­dať nie­len nás­led­ky svo­jich práv­nych úko­nov, mož­nos­ti a spô­so­by up­lat­ne­nia svo­jich práv vo­či štá­tu, ale pre­dov­šet­kým ko­na­nie štát­nych or­gá­nov a ich zmy­sel.“ (Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 58/01 z 31. októbra 2001).

Pre občanov platí ústavný princíp „čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“. Ako to uviedol ÚS SR:

 „V práv­nom štá­te práv­ny po­ria­dok ne­chrá­ni štát­nu moc pred ob­čan­mi. Práv­ny po­ria­dok v práv­nom štá­te ur­ču­je pos­tup or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy tak, aby ne­bo­li po­ru­šo­va­né prá­va ob­ča­nov.“ (Nález ÚS SR sp. zn. ÚS 62/99 z 14. júla 1999).

Článok 13 Ústavy SR stanuje, že:

Po­vin­nos­ti mož­no uk­la­dať

1. 1. 1. 1. a) zá­ko­nomale­bo na zá­kla­de zá­ko­na, v je­ho me­dziach a pri za­cho­va­ní zá­klad­ných práv a slo­bôd,

       

       

1. 1. 1. 1. b) me­dzi­ná­rod­nou zmlu­voupod­ľa čl. 7 ods. 4, kto­rá pria­mo za­kla­dá prá­va a po­vin­nos­ti fy­zic­kých osôb ale­bo práv­nic­kých osôb, ale­bo

       

       

1. 1. 1. 1. c)  na­ria­de­ním vlá­dypod­ľa čl. 120 ods. 2.

       

       

Z uvedených dôvodov odkaz vyšetrovateľa na zákazy uvedené v Uznesení vlády SR č. 718/2020 zo dňa 11.11.2020 nemajú žiadne opodstatnenie a nemal by sa na nich odvolávať.

• • • • Vyšetrovateľ v uznesení správne uvádza, že ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Musia byť splnené tri podmienky. Prišlo k poškodeniu zdravia, poškodenie si vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a musí byť nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Toto sa po zákroku príslušníkov PZ voči klientovi dňa 17.11.2020 presne stalo.

     

     

Postup Krajskej prokuratúry v Bratislave

Sťažnosť bola odstúpená Krajskej prokuratúre BA, ktorá dňa 06.04.2021 vydala uznesenie, ktorým sťažnosť zamietla. Pod zamietnutím je podpísaný Mgr. Patrik Hujsa, prokurátor.

Spomenutý prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava vo svojom 7 stranovom odôvodnení zamietnutia hovorí nasledovné (dávam tu najdôležitejšie kontraverzné časti uznesenia):

„Po preskúmaní príslušného spisového materiálu vyšetrovacieho spisu, ako aj samotného napadnutého uznesenia, konštatujem, že som nezistil žiadne pochybenie v postupe vyšetrovateľa ÚIS pri rozhodovaní o trestnom oznámení, ktoré by mohlo mať vplyv na srpávnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Taktiež samotné rozhodnutie považujem za vecne správne a zákonné. ZO zistených skutočností totiž nevyplýva, že by zásahom príslušníkov PZ voči oznamovateľovi malo dôjsť k spáchaniu nejakého trestného činu.

 V prvom rade je nutné uviesť, že vyšetrovateľ ÚIS vychádzal pri svojom rozhodnutí z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vypočutie zasahujúcich príslušníkov PZ, na čo vo svojej sťažnosti poukazuje oznamovateľ, by bolo nadbytočné, nakoľko ich vyjadrenie, resp. popis daných udalostí je zachytený v úradných záznamoch nachádzajúcich sa v spise. Na tieto vyjadrenia poukazuje aj vyšetrovateľ ÚIS v predmetnom uznesení. Nie je pritom dôvodná námietka oznamovateľa, že tieto bližšie nešpecifikoval, resp. že ich nepredložil k samotnému uzneseniu. Táto skutočnosť totiž v žiadnom prípade nespôsobuje nepreskámateľnosť alebo zmätočnosť uznesenia. Navyše, ide o úradné záznamy, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, do ktorého má oznamovateľ možnosť nahliadnuť.

Ohľadom samotného zákroku je nutné uviesť, že tento bol správne vyhodnotený zo strany vyšetrovateľa ÚIS ako dôvodný. Z vyjadrovania samotného oznamovateľa vyplynulo, že tento v čase, kedy bolo zakázané uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, pripravoval ozvučenie, resp. zvukovú aparatútu slúžiacu rečníkom na verejnom zhromaždení. Pritom každej rozumne uvažujúcej osobe muselo byť zrejmé, že v žiadnom prípade nejde o zhromaždenie do 6 osôb, ako sa to snaží prezentovať oznamovateľ. Zo zverejnených záberov, na ktoré poukazuje sám oznamovateľ, vyplýva, že v čase zákroku sa v danom priestore nachádzalo oveľa viac ako 6 osôb (pričom tieto osoby, ako aj samotný oznamovateľ, ani nedodržiavali hygienické opatrenia, nakoľko na tvári nemali nasadené rúška). Navyše, ak by malo ísť o zhromaždenie do 6 osôb (ako tvrdí oznamovateľ) ani nebola potrebná. Z tohto dôvodu sú tvrdenia oznamovateľa vnútorne rozporuplné a nelogické. Naopak, je evidentné, že oznamovateľ porušoval platný právny stav, v zmysle ktorého nebolo možné realizovať zhromaždenie s vyšším počtom ako 6 osôb a preto bol (oprávnene) zo strany zasahujúcich príslušníkov PZ vyzvaný k premiestneniu sa na iné miest za účelom podania vysvetlenia.

 Ohľadom priebehu daného zákroku voči oznamovateľovi vyšetrovateľ ÚIS správne konštatoval, že tento bol primerane. I keď došlo k použitiu donucovacích prostriedkov, tieto v žiadnom prípade neprevyšovali intenzitu, ktorá bola nutná k splneniu daného účelu. Z listinných dôkazov, ako aj zo zverejnených záberov, je zrejmé, že oznamovateľ nerešpektoval výzvu príslušníkov PZ a kládol pasívny odpor, kedy si chcel sadnúť, resp. ľahnúť na zem, pričom sa evidentne silno mykal. V dôsledku toho sa príslušníci PZ pokúšali oznamovateľa z daného miesta odviesť, pričom následne došlo k ľahkému poraneniu na jeho tvári, ako aj poškodeniu majetku. Oznamovateľovi bolo však ihneď poskytnuté lekárske ošetrenie.

 K námietkam oznamovateľa k záverom prof. MUDr. Petra Labaša, CSc., podľa ktorých si poranenie oznamovateľa nevyžiadalo liečbu, pričom oznamovateľa po troch dňoch nemal narušenie obvyklé spôsobu života a nebol obmedzený v obvyklom spôsobe života, námietky nie sú dôvodné. Z lekárskych vyšetrení, ktoré nasledovali bezprostredne po vzniku poranenia, nevyplývajú žiadne zistenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že by malo dôjsť k ublíženiu na zdraví na strane oznamovateľa (v zmysle § 123 ods. 2 a 3 Trestného zákona). Nakoľko oznamovateľ predložil ďalšie (vlastné) sprvy z následných lekárskych ošetrení, ako aj potvrdenie o pracovnej neschopnosti, tak vyšetrovateĺ ÚIS opatrenm pribral znalca prof. Petra Labaša, CSC. k vyhotoveniu odborného vyjadrenia k poraneniu oznamovateľa. Po psúdení všetkých lekárskych správ a dokumentácie prijal tento znalec vyššie uvedené závery, ktorým odstránil eventuálne rozpory medzi predloženou dokumentáciou.

 Vyšetrovateľ ÚIS teda správne konštatoval, že v posudzovanom prípade nebolo (ani v náznakoch) preukázané konanie príslušníkov PZ, ktorým by vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a taktiež neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce ich úmyslu konať evedeným spôsobom, resp. ich pohnútke spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. A už vôbec nebolo preukázané, že by z ich strany došlo k použitiu násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

 Vzhľadom na absenciu konkrétnych skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 Trestného zákona, resp. iného trestného činu upraveného v osobitnej časti Trestného zákona, nebolo možné rozhodnúť o začatí trestného stíhania vo veci a preto neprichádza do úvahy iný postup ako ten, ktorý zvolil vyšetrovateľ ÚIS a trestné oznámenie oznamovateľa správne odmietol postupom podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku.“

Názor si urobte sami. Kto má záujem o zaslanie kompletnej dokumentácie, prosím napíšte mi na moju e-mailovú adresu: hradek@hradek.sk

Mgr. Radovan Hrádek – advokát