Vládna moc úmyselne nehovorí občanom, čo chystá EÚ. Časť V.

Podľa materiálu z Európskeho parlamentu ( viď Správa o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry EÚ ) sa postupne majú udiať zásadné zmeny v modernizácií EÚ, nie však v prospech členských štátov. Uvediem iba stručný a heslovitý výber z obsahu schválenej správy tak, ako je uvedený v dokumente „Das neue Európe“:

1. Európska komisia sa stane vládou Európskej únie.

2. Pomoc „utečencom“.

3. Plná zamestnanosť, spravodlivé a spoločné riadenie migrácie a azylu, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť.

4. Integrácia obranných kapacít.

5. Komplexná revízia Lisabonskej zmluvy.

6. Ukončenie dohodnutých výnimiek členských krajín.

7. Vznik ministerstva financií a zaistenie „vlastných zdrojov“ EÚ ( to je zavedenie európskych daní ), minister financií by bol jediným vonkajším predstaviteľom eurozóny v medzinárodných organizáciach, predovšetkým vo finančnom sektore.

8. Premena Európskej centrálnej banky vo federálnu centrálnu banku.

9. Jednotné vnútroštátne kritéria pre azyl. Národná bezpečnosť nemôže byť dôvodom pre odmietanie. Zrušenie článku 79, ods. 5 Zmluvy o fungovaní EÚ.

10. Prevedenie otázky národnej bezpečnosti do režimu zdieľanej právomoci.

11. Vznik ministerstva zahraničných vecí EÚ ( z úradu Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku ). Minister bude hlavným vonkajším predstaviteľom na medzinárodnej scéne.

12. Vznik ministerstva obrany. Európsky parlament by mal mať právo udeľovať súhlas s prípadnými operáciami v zahraničí.

13. Zníženie možnosti, keď Rada hlasuje jednomyseľne a zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou – v zahraničných veciach, obrana, rozpočtové veci a sociálna politika.

14. Ratifikácia zmlúv v rámci EÚ na základe európskeho referenda ( nie však odsúhlasenie národným parlamentom a národným referendom ).

15. Európsky súdny dvor ziska plnú jurisdikciu ( súdnu právomoc ) nad všetkými politikami EÚ.

S podrobným výkladom k jednotlivým bodom je možné zoznámiť sa v dokumente „Das neue Europe“, ktorý je možné nájsť na serveri ObcaneCR.cz.

Predpokladám, že predseda vlády SR Róbert Fico vie o dokumente Európskeho parlamentu minimálne od jesne 2016 a zároveň, že vláda SR má tento dokument k dispozícií oficiálne po jeho schválení. Dokument o reforme EÚ je veľmi dôležitý, pretože otvorene navrhuje riešenia, ako posilniť právomoci a tým politickú moc EÚ ako samostatného subjektu – štátneho telesa na úkor národných členských štátov EÚ a oslabenia ich štátnej suverenity a zvrchovanosti. Podobne, ako v prípade Lisabonskej zmluvy, aj v tomto prípade sa potvrdzuje, že pre Róberta Fica občania neznamenajú vôbec nič, pretože ich ignoruje ako tých, čo v zmysle Ústavy sa majú podieľať na správe vecí verejných. V prípade Lisabonskej zmluvy, ktorá bola podpísaná v decembri 2007 a v Národnej rade SR bola schválená v apríli 2008, vládna moc nemala záujem do jej posúdenia zapojiť občanov.

V prípade „Správy…“, ktorá pojednáva o úpravách inštitucionálnej štruktúry EÚ, sa podobná politická situácia opakuje. Politické strany, ktoré si hovoria, že sú systémové, či vládna moc tento dokument nepredložila na otvorenú verejnú diskusiu, ktorá má viesť k rozhodnutiu, či je možné ďalej pokračovať takýmto štýlom v začleňovaní Slovenskej republiky pod politickú moc EÚ a teda Bruselu. Dokázali sme minúť na zabezpečenie Predsedníctva SR v druhom polroku 2016 množstvo miliónov eur, len aby sme dokumentovali Európe a svetu, akí sme dobrí ( ako sluhovia ) v EÚ. Pritom nedokážeme ( nie pre neschopnosť, ale zo zámeru ) zoznámiť svojich občanov ako nositeľov štátnej moci s problematikou postavenia, možnosti a potrieb Slovenskej republiky v rámci EÚ, dať im dostatočné množstvo argumentov za či proti, na základe ktorých sa rozhodne, na aké právne akty bude vláda SR splnomocnená spolupracovať s Bruselom. Je treba rozlišovať, že výsledok referenda o vstupe SR do EÚ automatický sa nekryje a nesúvisí s politikou „hlbšej integrácie“ do EÚ, do jadra EÚ, teda s politikou úplného začlenenia sa pod politickú moc Bruselu či európskeho super štátu.

Správa o úpravách inštitucionálnej štruktúry EÚ je už tak jasným dokumentom, že keby bol zverejnený pre každú domácnosť, tak určite vyvolá pohoršenie a nesúhlas. Naši politici aj bez zverejnenia tejto správy pochopili, že sa nemôžu spoliehať na verejnú mienku a preto sa odhodlali konať tak, ako skutoční zástupcovia ľudu konať nemali – stretli sa, aby deklarovali vernosť EÚ a NATO. A to urobili v dobe, keď je už jasné, že Brusel začal „šliapať na plyn“, aby urýchlil politickú integráciu do európskeho super štátu Únia. Z tohto dôvodu, podľa Správy, jedným z dôležitých krokov EÚ a jej reformy je objasniť ústavnú povahu EÚ. Všetci občania EÚ majú pochopiť, že politická integrácia, hoci pod inými heslami, musí byť zrealizovaná.

Tlak je jasný: buď prijmeme navrhovanú reformu EÚ alebo stroskotáme a budeme mať budúcnosť stratenú ! Do takejto politiky, do takéhoto jadra EÚ, ktoré chce, má schopnosť pohltiť každý členský štát, sa zapojila naša vládna moc na čele s Róbertom Ficom. Prečo nepotrebuje Róbert Fico, aby sa o jeho podstate politiky , ktorú presadzuje, diskutovalo s občanmi – voličmi ? Pretože ak by bola otvorená celonárodná diskusia o reforme EÚ v prospech politickej moci Bruselu, bolo by potrebné diskutovať o tom, aké alternatívy sú možné k „Správe…“, ktorú schválil Európsky parlament.

Alternatívy vždy existujú, len stačí prijať zásadu, že EÚ ako organizácia národných štátov sa nemôže zmeniť na samostatný super štát. Treba si všímať, ako na politickej scéne manévruje Róbert Fico. Nemá záujem, aby sa občania SR zaujímali o dokument „Správa…“ a teda o návrhoch reformy EÚ, ale má záujem, aby sa hovorilo iba o výhodách členstva SR v EÚ. On vie, že to nie je o tom istom, ale napriek tomu očakáva či požaduje, aby uvedomovanie si výhod členstva v EÚ bolo jediným kritériom postoja občana k „hlbšej integrácií“ do EÚ. Cez metódu výhod, ktorá sa presadzuje z úrovne vládnej moci, Róbert Fico chce dosiahnuť podporu svojej politiky byť pri Nemecku, byť pri Francúzsku, pretože „agitačnou prácou“ o výhodách nie je možné pochopiť proces, ktorý je programovaný ako reforma EÚ, keďže s týmto procesom súvisia predovšetkým politické a právne otázky.

Aktuálne, kde sa hovorí o výhodách členstva SR v EÚ ? Na besedách so študentami vysokých škôl ako úbohej náhrade za absenciu celonárodnej diskusie o reforme EÚ. Ak vládna moc bude aj naďalej pokračovať v absolutizovaní výhod z členstva v EÚ, potom nebude veľký problém dokončiť proces „výpredaja“ štátu a štátnosti v prospech Bruselu. Grécky štát nebol zničený z vôle jeho občanov, ale z vôle koristníckej skupiny sformovanej z národných a nadnárodných ekonomických a politických štruktúr.

V každom prípade je potrebné, aby vládna moc verejne vedela zdôvodniť svoju politiku podpory dokumentu „Správa…“ a teda reformy EÚ. Rovnako je potrebné, aby verejne prezentovala svoje stanovisko či stanoviska aj opozícia či politické strany samostatne. A nejde iba o účastníkov parlamentnej demokracie. Témy reformy EÚ sa výsostne dotýkajú aj odborných pracovísk Slovenskej akadémie vied či predstaviteľov akademickej pôdy. Téma reformy EÚ je témou, ktorá má zaujímať filozofov, politológov, právnikov, ekonómov, predstaviteľov verejnej správy a samotných občanov. Táto téma má byť v súčasnosti prioritou pre prezidenta SR. A tak je priam šokujúcim poznatok, že rok 2017 sa pomaly končí a žiadne takéto aktivity v politickom priestore ( živote ) Slovenskej republiky neboli pripravené a verejne prezentované.

Kto na tom nesie hlavnú vinu ? Predovšetkým vládna moc na čele s Róbertom Ficom. Lenže svoju úlohu si neplní hlavne zákonodarný zbor, ktorý sa mal témou ohlásenej reformy EÚ veľmi podrobne zaoberať a žiadať od vlády, aby k tomu prijala príslušné opatrenia a návrhy. Lenže ak v našom prípade zlyháva vláda SR a rovnako aj zákonodarný zbor, potom je tu ešte prezident SR, pre ktorého téma reformy EÚ sa mala v tomto roku stať kľúčovou politickou aktivitou. Občanom SR mal prezident republiky svojimi činmi dokázať, že je ich skutočným predstaviteľom, ktorý dbá, aby do procesu posudzovania toho, ako ďalej s členstvom v EÚ, boli zapojení a aby sa prihliadalo na ich názory a návrhy. V tomto smere prezident SR nepodniká žiadne kroky. Namiesto toho urobil iba jeden jediný krok: zvolal stretnutie ústavných činiteľov SR, aby spoločne deklarovali vernosť EÚ a NATO.

Takže sa pýtam: je to znak lenivosti našich najvyšších predstaviteľov či zákonodarcov, je to znak hlúposti a neschopnosti robiť politiku tak, ako sa má alebo je to zámer, aby naša verejnosť sa v otázke „urýchlenej integrácie“ do EÚ, teda v otázke toho, ako Brusel chce robiť reformu EÚ, neosvietila natoľko, že pochopí skutočné zámery plánovačov novej Európy ?

Ak vychádzam z dokumentu „Správa…“, tak ide o jasný zámer, pretože podľa Európskeho parlamentu vhodným formátom na diskusiu o reforme EÚ je EÚ – 27. Dokonca sa v správe uvádza, že rozdrobené diskusie na rôzne skupiny členských štátov by boli kontraproduktívne. Rozhodujúcu úlohu pri komplexnej, vraj demokratickej reforme zmlúv má zohrať európsky konvent, ktorý bude mať zastúpenie aj z členských krajín EÚ. To je v zásade všetko ! Dokument nepredpokladá, aby základným formátom k diskusií o reforme EÚ boli občania – voliči ako zdroj štátnej moci v každom suverénnom národe. Im sa nesmie dať skutočný priestor pre získanie informácií, posúdenie zdôvodnení súvisiacich s „hlbšou integráciou“ a predkladanie iniciatívnych návrhov či alternatívnych riešení.

To všetko znamená, že reforma má prebehnúť v čo najpokojnejšom a najutajovanejšom režime politiky. Ako sa to dá dosiahnuť ? Pod vedením Róberta Fica a za aktívnej účasti ďalších zainteresovaných sú v roku 2017 organizované rôzne „odpútavacie akcie“, ktoré majú pozornosť a myseľ občanov zamerať na iné „frontové“ politiky. Rozhorel sa boj proti korupcií, ktorý pod vedením študentov bol organizovaný na spôsob vraj veľkých protikorupčných pochodov. Podarilo sa odhaliť nekalé podnikateľské praktiky prezidenta SR. Andreja Kisku. Bola otvorená a uzatvorená kríza vládnej koalície. Rozhorel sa boj proti extrémizmu.

Koniec piatej časti.

Pokračovanie v šiestej časti.

Dušan Hirjak