Prečo sa starostovia a primátori v rámci organizovania politiky strašenia obyvateľov „pandémiou“ koronavírusu pridávajú na stranu bezprávia a globálnej diktatúry ? Prečo nepomáhajú obyvateľom miest a obcí v podpore ich spoločných ústavných práv a slobôd ? Prečo sa rázne nepostavia za rodičov a ich školopovinné deti, len kolaborujú s globálnou mocou ?

I. Politika „pandémie“ koronavírusom v širších súvislostiach.

Naša kapitalistická spoločnosť je v hlbokej kríze. Zásluhu na tom nemá „pandémia“ koronavírusu, ale ekonomický systém kapitalizmu. Ten je už, vzhľadom aj na svoje pozitívne limity procesu globalizácie, nereformovateľný a preto bohatí a mocní majú veľký strach z toho, že nemusí ostať večným systémom a že po kapitalizme môže ľudstvo čakať aj niečo lepšie, podstatne humánnejšia spoločnosť. Pre „Triedu 1%“ je otázka humánnejšej spoločnosti neprijateľná ! Preto sa muselo nájsť iné riešenie, ktoré v každom prípade musí byť iba také, aby bohatstvo a moc kapitalistov ostali nielen zachované, ale aj posilnené ! Takže vznikol geniálny nápad, ako čo najviac vyžmýkať z procesov globalizácie a zároveň posilniť vládu a moc nad obyvateľstvom národných štátov a tak zachovať – zaistiť večnosť triedy kapitalistov. Týmto geniálnym nápadom bolo prijať rozhodnutie zaviesť do života kapitalistickej spoločnosti „pandémiu“ koronavírusu“.

Bohatí a mocní sú zároveň nositeľmi konceptuálnej moci a tak majú v moci aj samotnú organizáciu podvodu a jej ciele. V tomto prípade globálneho podvodu. Z tohto dôvodu vedia, že „pandémia“ koronavírusu má multiplikačné účinky a vplyvy. Pre obyvateľstvo národných štátov z ich pohľadu bude postačovať, ak porozumia iba tomu, že koronavírus je hnusoba ( Bill Gates ), pred ktorou treba mať strach a proti ktorej treba aktívne bojovať. A aktívny boj, organizovaný pod kuratelou národných vlád si vyžaduje to, aby každý obyvateľ rešpektoval prijaté opatrenia a nariadenia a to bez ohľadu na straty v každej z oblasti života spoločnosti. Čiže aby existovala ochota spolupracovať, zomknúť sa a pomáhať jeden druhému, konať v dobrej viere či starať sa o iných ľudí ( podľa slov prezidentky SR na konferencií Globsec 2020 ). To, že „pandémia“ koronavírusu zasiahla a významne zasahuje do ekonomického systému kapitalizmu, svedčí iba o jednom: bez súhlasu triedy kapitalistov ako vlastníkov výrobných prostriedkov a bankárov by tak mohutný zásah zo strany národných vlád nebol možný a akceptovateľný.

Nie je určené pre obyvateľstvo národných štátov, aby sa zaujímali o to, že „pandémiou“ koronavírusu ide najskôr o akúsi záchranu kapitalizmu a nie je obyvateľstvu určené a dovolené ani to, aby malo rozmýšľať, ako vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť. Otázky budúcnosti ľudstva sa majú ponechať na rozhodnutia bohatých a mocných. Je to nakoniec v súlade s tým, o aký politický poriadok v kapitalizme ide. Oficiálne sa zaužívalo používať propagandistické zdôvodnenie, že ide a demokraciu v kapitalizme, o demokratický právny štát, aj keď je dostatok dôvodov tvrdiť, že v kapitalizme ide o systém založený na plutokracií. Dnešná doba to v plnej miere aj potvrdzuje, pretože všade sa započal frontálny útok aj na tie najzákladnejšie ľudské práva a slobody.

Multiplikačným účinkom „pandémie“ koronavírusu sa veľmi teší petrochemický a farmaceutický Kartel a s ním aj ďalšie nadnárodné ekonomické štruktúry. Všetkých dotknutých hráčov v kríze, vraj vyvolanej „pandémiou“ koronavírusu, čaká rozprávkové bohatstvo. Pre Kartely sa privátne zhrabujú zisky a náklady na najväčšiu korupčnú globálnu aktivitu sa socializujú. Spravodlivosť je prefíkaným spôsobom rozdelená: náklady na realizovanie „pandémie“ koronavírusu musia znášať iba obyvatelia národných štátov a samotné štáty zadlžovaním sa, zisky preberajú a budú preberať nadnárodné spoločnosti. A aby ekonomické výsledky boli ohromujúce, tak každý štát má prispievať nadnárodným spoločnostiam ešte aj darcovstvom. K tomu všetkému sa ešte zvolí pre vymývanie mozgov verejnosti aj pekné motto – základné heslo. Všimnime si, že na bezpečnostnej konferencií Globsec 2020 bolo toto základné heslo: Uzdravme svet spoločne !

Uvedené heslo nevyjadruje nič mimoriadneho, iba napĺňa podstatu ekonomického systému kapitalizmu: globálny kapitál nepozná žiadne národné hranice a má absolútnu slobodu a preto chce aj globálne podnikať v otázkach zdravia a životov obyvateľstva. „Pandémia“ koronavírusu je spôsobom, ako začať „liečiť“ svet na globálnej úrovni: testovaním a vakcináciou obyvateľstva, využitím digitálnej techniky a umelej inteligencie a to všetko je možné presadzovať len nástrojmi globálnej diktatúry. Uzdravme svet spoločne, to je heslo skutočných kapitalistov, pod ktorým si chcú zabezpečiť ďalšie posilnenie svojho bohatstva a moci nad obyvateľstvom národných štátov. Dovolím si pripomenúť zaujímavé myšlienky nemeckého filozofa R. Safranského ( rok narodenia 1945, žijúceho v Berlíne ). Citujem z brožúrky s nadpisom „Koľko globalizácie unesie človek ?“: „…na scéne, kde sa koná naozaj s globálnym dosahom, účinkujú najmä ľudia so silnými vlastnými ekonomickými a mocenskými záujmami. Bolo by potešujúce, keby sa skutočne globálne myslelo a lokálne konalo. Spravidla je to však naopak: globálni hráči sledujú vlastné, veľmi úzkoprsé lokálne záujmy, ale s globálnym dosahom.“

Uvedené súvislosti by si mali začať uvedomovať aj komunálni politici, pretože už z podstaty problému nesmie platiť, aby politici s poslaním lokálne konať bezvýhradne podporovali globálnych hráčov v ich záujmoch s globálnym dosahom. Kto podporuje politiku organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu aj s jej nástrojmi globálnej diktatúry, tak z hľadiska širších súvislosti jednoznačne podporuje globálnych hráčov. Poučenie z vývoja krízy v kapitalistickej spoločnosti v tomto roku pre komunálnych politikov má byť také, že ochrana zdravia a životov má byť záležitosťou tých, ktorý môžu globálne myslieť, ale v každom prípade lokálne konajú a k tomu majú prispôsobený aj svoj bežný systém zdravotnej starostlivosti.

II. Názory niekoľkých odborníkov na prostriedky globálnej diktatúry.

Dovolím si uviesť názory niekoľkých odborníkov k tomu, čo sa v súčasnosti deje u nás a vo svete. Ich názory nepokladám za dezinformácie, ktoré nás majú posunúť, aby sme mysleli a konali zlým smerom. Najskôr sa dezinformácií dopúšťajú tí, čo svoje hypotézy o potrebe ochrany zdravia a životov ľudí zakladajú na potrebe použitia rôznych nástrojov globálnej diktatúry: od nosenia rúšok, cez extrémne uzamknutie spoločnosti, permanentné testovanie a vakcináciu, či sledovanie obyvateľstva, lebo vraj koronavírus. Realizovanie takejto hypotézy v živote spoločnosti je už jasným zločinom proti ľudskosti a porušovaním ústavných práv a slobôd občanov.

1.

Z listu „Všetkým obyvateľom Slovenska“, ktorý napísal onkológ MUDr. Ján Lakota. Citujem:

„V týchto dňoch na Slovensku pokračuje obludný zločin. Zločin proti ľudskosti….Dobrovoľné testovanie miliónov obyvateľov Slovenska sa stalo demonštráciou hrubého pošliapania základných ľudských práv, slobôd a ľudskej dôstojnosti. Tento zločin pokračuje doteraz, konca nevidno. Hlavným aktérom je zloduch a zločinec, predseda vlády. Spoluzodpovedná je celá vláda…Spoluzodpovední sú všetci, ktorí sa zúčastňujú na riadení štátu. Naozaj všetci, niet výnimiek….Nereagujú tí, ktorí sú na to, aby konali. Nereagujú zvolení zástupcovia ľudu….Kde sú župani, starostovia ? Kde sú poslanci zastupiteľstiev ? Kde sú cirkevní otcovia, kňazi, ktorým bola zverená pastoračná úloha so slovenskými ovečkami ? …Kde sú sudcovia, prokurátori, advokáti, právnici ? Prečo nehája práva nevinných ? Kde sú všetky mimovládne organizácie, ktorých úlohou je strážiť ľudské práva a demokraciu ? Kde sú moji kolegovia, ktorí prisahali Hippokratovi a ktorých jediným poslaním je pomáhať chorým ľuďom ?“

2.

Potom je tu niekoľko zaujímavých myšlienok profesora verejného zdravotníctva Štefana Hrušovského. Citujem:

„Testy neumožnili objasniť epidemiologickú situáciu Slovenska. Celoplošné testovanie nebolo sondou skúmajúcou zdravotný stav obyvateľstva, ale bolo skúškou poslušnosti obyvateľstva pri politickej akcii a obchodnej transakcii. Slobodné médiá, obyčajní ľudia a skutočne nezávislé osobnosti to jasne skonštatovali.“

„Účasť bola vynútená šírením poplašných správ, zastrašovaním a vydieraním zo strany vlády aj zamestnávateľov, že netestovaní stratia prácu, čo bolo v posledných mesiacoch vybičovaného strachu o budúcnosť obzvlášť kruté.“

„Podmienky a priebeh testovania nespĺňali ani základné štandardy medicínskych postupov, preto o zdravotnej starostlivosti nemôže byť ani reči, hoci sa tu uskutočňoval odber ľudského tkaniva a buniek. Pouličné špáranie sa v nosoch platenými, nezaškolenými, zamaskovanými osobami pod dozorom vojenského veliteľa, odčítavanie výsledkov v nevyhovujúcich teplotných podmienkach – to všetko je len malá časť porušení, ktoré znehodnocujú výslednú informáciu.

Žiaden pracovník nemal visačku s menom. Testovaní nevedeli, či im vzorku tkaniva odoberá lekár, sestra, hasič, sanitár alebo kozmetička.

Takzvané certifikáty nemajú náležitosti úradného dokladu, tobôž nie potvrdenia – certifikátu.“

„Veľmi zaostávame v organizácii zdravotníctva. Covid všetko prekryl, nové opatrenia nedopĺňajú doterajšiu prax, ale štandardnú zdravotnú starostlivosť doslova zablokovali. Covidova politika odčerpáva zdroje, vyčerpáva celé Slovensko, skracuje život pacientov s odvrátiteľnými chorobami.“

3.

A čo prehlásil Dr. Roger Hodkinson, riaditeľ Kráľovského združenia lekárov a chirurgov, riaditeľ súkromného laboratória v Edmontonu ( Kanade ) a predseda firmy „Lekárska biotechnológia“, ktorá predáva PCR testy na Covid – 19 ? Citujem: „Tu sa jedná o naprosto nepodloženú hystériu verejnosti, ktorú vedú média a politici. Neexistuje absolútne nič, čo by dokázalo tento vírus zadržať. A pritom sa nejedná o nič iného, než o bežnú sezónnu chrípku. Ale je to politika, ktorá si hraje na medecínu a to je veľmi nebezpečná hrá. A pritom v tom nie je čo robiť. Rúška sú celkom zbytočné. Nie sú vôbec žiadne dôkazy, že sú účinné. Je to niečo úplne nezmyselného, vidieť všetkých týchto nebohých, nevzdelaných ľudí chodiť dookola ako lemmingy ( poznámka – ide o arktického hlodavca, ktorý sa vyznačuje tým, že celá skupina dokáže sledovať jedného vedúceho člena, i keď ten ich zavedie do záhuby ), poslúchať príkazy bez toho, aby mali najmenšie dôkazy. Spoločenské dištancovanie sa je rovnako nezmyselné. Kladné testy neznamenajú, že človek má infekciu. Slúžia iba k tomu, aby podporovali verejnú hystériu a preto by malo všetko testovanie okamžite skončiť. S posúdením oficiálnych štatistik je zjavné, že nebezpečie úmrtia tých, ktorí sú pod 65 rokov, je jedno z 300 000. Takže ten rozsah opatrení je úplne nezmyselný…najrôznejšie podniky sú zatvorené, samovraždy…vodia vás všetkých za nos.“

III. Únia miest Slovenska ako „podpindosník“ vládnej moci ?

V internetovom denníku Hlavné správy som si dňa 27.11.2020 prečítal aj článok s názvom „Únia miest Slovenska je pripravená podporiť testovanie žiakov na základných školách.“ Má ísť o testovanie, ktorých zriaďovateľom je územná samospráva. Podľa informácií prezidenta Únie miest Slovenska Richarda Rybníčka je potrebné zrealizovať náročný projekt návratu žiakov do škôl za predpokladu, že pôjde o pravidelné pretestovávanie žiakov a rodičov, pričom náklady na testovanie bude hradiť štát a organizačné otázky zabezpečia školy a zriaďovatelia, čiže samospráva. Únia miest Slovenska ide v svojich fašistických predstavách ešte ďalej, pretože požaduje na štáte, aby testovanie bolo povinné a teda aj legislatívne upravené !!!

Podľa Únie urobia mestá maximum, aby sa projekt testovania žiakov a rodičov na základných školách podarilo úspešne a bezpečne zrealizovať. Pýtam sa, či je primátor Trenčína a ďalší primátori miest združených v Únií miest Slovenka, pri zmysloch, keď si dovoľujú takto nakladať s obyvateľmi svojich miest, ktorí si ich priamo zvolili za svojich predstaviteľov. Kvôli tomu, aby naše deti a vnúčatá mohli slobodne navštevovať základnú školu a plniť si svoje povinnosti, nepotrebujeme žiadny projekt, ktorého realizácia bude podmienená testovaním všetkých dotknutých osôb, teda nie iba deti. Namiesto projektu s fašistickými prvkami tu máme akési ústavné práva a slobody, máme tu povinnú školskú dochádzku a primátori či starostovia boli povinní už dávno sa nielen pýtať, ale aj postaviť sa proti tomu, aby vládna moc konala bezprávie.

Som ohromený z toho, že sa primátori členských miest Únie svojim kladným a iniciatívnym postojom k testovaniu žiakov na základných školách prejavili ako ľudia bez ľudskosti, bez inteligencie, bez rozhľadu, s nedostatkami vo vzdelanosti, ako ľudia bez chrbtovej kosti, ktorí najskôr chránia svoj vzťah k štátnej moci ako svoj vzťah k obyvateľom, ktorým majú byť v postavení verných služobníkov a zároveň aj ochrancami ich ústavných práv a zabezpečenia právnej istoty. Vlády na celom svete sú presvedčené, že môžu ovplyvňovať vírusové prenosy prostredníctvom „nefarmaceutických zásahov“, teda nástrojmi, ktoré patria najskôr pod označenie globálna diktatúra. K takýmto zásahom patrí aj nápad permanentného a celoplošného testovania obyvateľstva a teraz zvlášť aj žiakov základných škôl, učiteľov a rodičov. To je čistý nástroj fašistických praktík.

Primátori už mali dávnejšie vedieť a prísť k názoru, že testovanie na zistenie koróny je praktický nefunkčné, nelieči žiadne ochorenie, je vážne podozrenie, že je realizované za iným účelom a to je zbieranie nášho DNA pre potreby farmaceutického priemyslu, pretože DNA informácie je možné v určitom smere vyhodnotiť a pre určité účely aj využívať. Nie som žiadny lekár a ani vedec, len si myslím, že vírusové prenosy v prírode nie je možné ovplyvniť regulovaním za pomoci nástrojov globálnej diktatúry. Spájať otvorenie povinnej školskej dochádzky s povinným testovaním, to je výmysel zlých, psychopatických ľudí a ich prisluhovačov, ktorí dokážu povinné testovanie ako zločin proti ľudskosti zmeniť na realizovanie úspešného projektu návratu žiakov do škôl. Je mi smutno, že takéto zlo sa podujali podporovať a organizovať primátori členskej základne Únie. A nejde iba o primátorov, pretože na mnohé problémy v obciach sa beznádejne a bez záujmu o ich riešenia dívajú aj samotní starostovia a poslanci.

IV. Kde sa vytratila láska učiteľov, rodičov, starých rodičov k deťom ? Kde sa vytratili komunálni politici, keď sa vzdali záujmu žiť s problémami obyvateľov samosprávneho územia ?

Kde sa v tomto roku vytratili zo škôl učitelia, ktorí vždy deklarovali, ako majú v láske výchovu a vzdelávanie deti, ako ich baví vykonávať povolanie učiteľa. Z ich sŕdc sa vytratila dobrosrdečnosť a láska k deťom a teraz sú už tak vygumovaní, že im vôbec neprekáža, že deti v predškolských či v školských zariadeniach sa stali rukojemníkmi politikov a štátnej moci, ktorá sa namiesto služieb vlastnému národu dala pod vedením predsedu vlády SR do služieb globálnej moci. Učitelia našich škôl a školských zariadení sa akoby vyparili, pretože ich hlas protestu vôbec nepočuť. A čo povedal pán MUDr. Ján Lakota na adresu učiteľov – pedagógov ? Citujem: „Pani pedagógovia, vám zverujeme naše deti na výchovu. Aj vy ste sa úplne poddali tomu zavíjaniu zla a temných síl ? Lebo inak sa to, čo sa tu deje, nedá nazvať….Zločiny páchané v nacistických koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny svojimi obludnosťami sú čo do rozsahu neporovnateľne menšie ako to, čo sa uskutočňuje na Slovensku v tejto dobe.“

Prečo v tomto roku sa rodičia svojich deti postupne vzdali svojej zodpovednosti za starostlivosť a výchovu svojich deti a dobrovoľne sa podriadili režimu digitálnej gramotnosti či iným nezmyselným praktikám a svoje deti vystavili pokusom s rúškami, testovaním a tak ďalej. K čomu potrebujeme mať v školách Združenia rodičov a priateľov školy, keď ani v rámci neho nevieme riešiť vzniklé problémy. A problém bol jasný: prečo nemôžu navštevovať povinnú školskú dochádzku naše deti či vnúčatá ? Prečo nebolo možné zvolávať verejné zhromaždenia občanov k problému, že vyučovanie na základných školách bolo pozastavené či zrušené. Existuje taká veľká vzdialenosť a také veľké prekážky, že sa nemôžu stretnúť komunálni politici so svojimi voličmi, napríklad rodičmi deti, ktoré navštevujú základnú školu či predškolské zariadenia ? Aký zmysel má zriaďovateľská funkcia pre zabezpečenie výchovno-vzdelávacej činnosti deti v základných školách, keď zriaďovateľ si nemôže tvrdo tresnúť po stole a brániť svoju pozíciu ?

A kde sa stratili starí rodičia, ktorí každú možnú chvíľu prejavujú radosť zo svojich vnúčat, starajú sa nich a želajú im nádhernú budúcnosť ? Verím, že veľká väčšina z nich nevymrela, len sa dala zlákať politickými psychopatmi, že v prvom rade musia chrániť svoje životy a tým aj životy vnúčat pred „pandémiou“ koronavírusu a že pre ich drahé ratolesti bude najlepším riešením, keď ich budeme izolovať v domácom prostredí ako domáce hospodárske zvieratá. A pre domáce prostredie politickí psychopati vymysleli, že bude vhodné, aby si každý organizoval dištančné vzdelávanie.

Ani starí rodičia a ani ich deti v tomto období tvrdých skúšok ľudských charakterov nenášli odvahu k zodpovednosti a teda k tomu, aby sa spoločne postavili proti globálnej moci a jej globálnej diktatúre. V ich šľapajach, ak to zovšeobecním, pokračovali aj samotní starostovia obci, primátori či poslanci, pričom ich postavenie ako verejných činiteľov ich oprávňuje k zodpovedajúcim aktivitám. Celé územie SR je pokryté miestnou samosprávou, pretože ide o všetky obce a mestá. Na celom území v rámci miestnej samosprávy je vždy dostatok priestoru, dostatok komunálnych politikov a dostatok právomoci k tomu, aby sa občania a samosprávne orgány mohli stretávať a riešiť problémy.

V. Komunálni politici sa majú z vlastnej vôle zobudiť k činom a spoločne so svojimi obyvateľmi vytvoriť aktívne občianske hnutie.

Ak by sa komunálni politici postarali o to, aby na svojom území riešili problémy obce, mesta či mestskej časti, ktoré vznikli zásluhou politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu z pozícií zákonodárnej a výkonnej moci či masovej a neutíchajúcej propagandy komerčných médií, tak by tým významne pomohli svojim obyvateľom, ich deťom a to nielen v otázke povinnej školskej dochádzky, ale vo všetkých konkrétnych prípadoch života obyvateľstva, na ktoré sa nariadenia vzťahovali a vzťahujú. Túto úlohu si komunálni politici vo vzťahu k svojej územnej pôsobnosti a vo vzťahu k svojmu obyvateľstvu neplnia. Komunálni politici si preto majú vstúpiť do svedomia, pretože je ešte čas zmeniť svoje správanie sa a začať spolu so svojim obyvateľstvom konať. Myslím si, že ak budú obyvatelia miest a obcí na svojich územiach spoločne s orgánmi miestnej samosprávy ( starostom, primátorom a poslancami ) tvoriť aktívne občianske hnutie, tak máme nádej ochrániť svoje ústavné práva a slobody a vrátiť svoje životy, napriek intrigám vládnej a politickej moci, do normálnych koľají.

Únia miest SR nemôže hovoriť za všetkých predstaviteľov územnej samosprávy a za všetkých obyvateľov SR. Jej volanie po povinnom testovaní je odporné a fašistické a preto sa najmä rodičia školopovinných deti a ich starí rodičia majú angažovať v tom, aby prinútili svojich komunálnych politikov k zorganizovaniu verejných zhromaždení občanov a k prijatiu jasného stanoviska, že škola a jej zriaďovateľ, rovnako ako samotní rodičia, nepotrebujú žiadny projekt k návratu deti do školských lavíc, ale potrebujú, aby zodpovední činitelia obcí a miest či samotného ministerstva školstva, čo najskôr bez podmienok zabezpečili riadne fungovanie škôl. Rodičia a starí rodičia nech prinútia komunálnych politikov konať, pretože je to ich povinnosť ako volených predstaviteľov. Čiže neexistujú žiadne dôvody k tomu, aby rodičia a ďalší občania museli trpezlivo čakať na milosť zvolených politických strán a ich poslancov či na verejné protesty pred zavarenou bránou Úradu vlády SR.

Na strane komunálnych politikov je Ústava SR a ďalšie zákony a tá najväčšia devíza – obyvatelia mesta, mestskej časti či obce. Komunálni politici majú prvoradú povinnosť konať v súlade s našim právom a záujmami obyvateľov svojich miest a obci. Komunálni politici sa nemôžu a nesmú pasovať do rolí vykonávateľov príkazov nariadení, ktoré produkuje vládna moc v prospech globálnej moci sústredenej v rukách minoritnej skupiny kapitalistov a ich prisluhovačov. Proti obyvateľom národných štátov sa skutočne vedie „preventívna vojna“, aby nad absolútnou masou menej majetných a obyčajných či chudobných ľudí definitívne zavial prápor víťazstva globalistov. Lenže komunálni politici sú povinní postaviť na na čelo ochrany lokálnych záujmov, lebo v rámci nich sa realizuje skutočný ľudský život a domov človeka, ktorému súhrnne hovoríme, že je to naša vlasť.

Komunálni politici nesmú byť viazaní na presadzovanie záujmov nadnárodných korporácií rôzneho zamerania, pretože ich funkčná povinnosť je viazaná na presadzovanie lokálnych záujmov rôzneho zamerania a teda na vytvorenie čo najdôstojnejších podmienok pre spokojný domov svojich obyvateľov. Aktívne občianske skupiny môžu na svojom správnom území podnikať všetky potrebné kroky a opatrenia k tomu, aby sa občania mohli pred globálnou diktatúrou brániť. Čo bráni tomu, aby sa na území mestských časti, mesta či na území obce postupovalo v súlade s Ústavou SR a ďalšími zákonmi ? Vieme si predstaviť, akú významnú silu na svojom území môže predstavovať samospráva obce a mesta, keď sa spoločne s občanmi rozhodnú deklarovať, že nezmyselné nariadenia a príkazy nebudú rešpektovať, ale že si budú spoločne brániť svoje ústavné práva a slobody ?

Veď samospráva obce či mesta a mestských časti je právoplatne zvolená a má byť preto funkčná. A v súčasnom období má byť mimoriadne funkčná, pretože na svojom samosprávnom území môže vytvoriť také organizačné a personálne podmienky, aby bolo možné presadzovať kolektívnu obranu lokálnych záujmov svojich obyvateľov. Obyvatelia v tomto prípade nesmú ostať vystavení globálnej diktatúre ako samostatné pracovné jednotky, pretože individuálna obrana je neefektívna, nakoľko indivíduum je osamotené a teda bez zodpovedajúceho vplyvu. Aktívna občianska skupina mesta či obce, ktorej súčasťou majú byť orgány mesta či obce, môže rozhodnúť o tom, že na jej samosprávnom území orgány obce či mesta vyhlásia rôzne nariadenia vlády SR či úradu verejného zdravotníctva z titulu ochrany ústavných práv a slobôd za nevykonateľné a neakceptovateľné.

Určite by bolo v súlade s Ústavou SR, ak by samospráva obce či mesta s podporou obyvateľstva prijala stanovisko či vyhlásenie, že na jej samosprávnom území nie je potrebné nosiť rúška, že obchodné a rôzne iné organizácie a úrady nesmú vyžadovať nosenie rúšok v dotknutých priestoroch, že povinná školská dochádzka bude pokračovať v súlade s Ústavou SR a školským zákonom, že riešenie problémov spojených s koronavírusom ( a teda s niečim na spôsob chrípky ) patrí výlučne do kompetencie zabezpečenia bežnej zdravotnej starostlivosti a nie vládnej moci, že prevádzky pohostinstiev, reštaurácií, kaviarni, prevádzky športových klubov a podobne ostanú otvorené, že budú bez prekážok poskytované obyvateľstvu všetky potrebné služby a podobne.

Určite by bolo v súlade s existujúci zákonmi, že pre testovanie svojho obyvateľstva samospráva nebude vytvárať žiadne podmienky a nebude sa nezákonného odberu biologického materiálu od ľudí zúčastňovať. Aktívna občianska skupina na čele s orgánmi mesta či obce môže dbať o kolektívnu ochranu a obranu ústavných práv a slobôd, čo znamená, že v rámci svojho územia môže vytvoriť odborné skupiny pre poskytovanie právnych služieb, pre koordinovanie problémov v rámci bežnej zdravotnej starostlivosti , vrátane riešenia podpory posilňovania imunitného systému obyvateľstva spravovaného územia bez permanentného testovania a vakcinácie.

V Slovenskej republike máme dostatok komunálnych politikov pomerne dobre platených, ktorí by mali v čase ohrozenia obyvateľstva na spravovanom území zo strany globálnej moci a globálnej diktatúry začať s obyvateľmi a ich rôznymi skupinami zodpovedne sa stretávať a pracovať tak, aby vytvorili či ustanovili schopnú aktívnu občiansku skupinu. Táto skupina by bola zložená z všetkých členov orgánov mesta a obce a zástupcov všetkých dôležitých pracovných či záujmových skupín z radov obyvateľstva. Aktívna občianska skupina by mala za úlohu prijať akčný plán ochrany obyvateľstva pred nežiaducimi nariadeniami a príkazmi štátnej moci, ktoré poškodzujú záujmy jednotlivých rodín, združení, inštitúcií, hospodárskych celkov a podobne.

Dôležité si je uvedomiť, že žiadna moc a teda ani štátna moc nemá cez svojich predstaviteľov v láske, ak sa dostane do situácie, že narazí na organizované skupiny aktívnych občanov, ktorým nie je ľahostajné, ak sa spravovanie spoločnosti zakladá na vytváraní bezprávia a na silnej diktatúre, v tomto prípade globálnej, pretože je organizovaná cez Európsku úniu a rôzne ďalšie nadnárodné nevolené štruktúry vrátane takej ako je petrochemický a farmaceutický Kartel. Organizovanie protestov na námestiach nie je o aktívnom organizovaní sa obyvateľstva, pretože v jeho radoch, a vidieť to veľmi dobre, absentujú – chýbajú – nie sú prítomní žiadni komunálni politici. „Videové stretnutia“ sú preto len úbohou náhradou za tú skutočnosť, že komunálni politici sú dobre pred svojim obyvateľstvom „zašití“.

Takéto umele náhradné aktivity skupín obyvateľstva sú pre aj tu najhoršiu vládnu moc výhodné, pretože nič nehovoria o kolektívnom úsilí obyvateľstva z daného územia a ich výpovedná hodnota spočíva praktický v tom, že sú vyjadrením zúfalstva obyčajných ľudí zo štátnej moci, ktorá ich a nás všetkých už vopred zradila, aby mohla slúžiť záujmom globálnej moci, konkrétnejšie, záujmom kapitalistickej triedy – „Triedy 1%“. Je aj na samotných obyvateľov daného územia či dokážu k činom zobudiť aj svojich komunálnych politikov a či samotní komunálni politici si dokážu čo najskôr vstúpiť do svedomia a uvedomiť si, aká veľká hra bola zo strany globálnej moci a štátnej moci rozohraná proti obyvateľstvu, ktoré im dalo dôveru, že ich rozumne povedú k spravovaniu si územia v časoch dobrých i zlých. Komunálni politici nie sú volení pre potreby spravovania daného územia len preto, aby vykonávali príkazy štátnej moci, pretože potom by nešlo o žiadnu územnú samosprávu, len o presadzovanie moci „guvernéra“. Občania majú zvolených svojich predstaviteľov a preto majú za povinnosť a právo organizovať sa so svojimi komunálnymi politikmi.

Terajšia situácia, ktorá vznikla zásluhou globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu, si vyžaduje, aby občania jednotlivo či v skupinách a masovo žiadali na príslušných obecných a mestských či miestnych úradoch, aby komunálni politici sa zapojili spoločne s nimi do riešenia ich každodenných problémov spojených s uplatňovaním globálnej diktatúry. Zo strany komunálnych politikov ide o neférový a nespravodlivý prístup k obyvateľom samosprávneho územia, keď si ich problémy každodenného života v terajšom čase ani nevšímajú, nepostavia sa čelom a odvážne k ich riešeniu a popri tom ešte budú, ako v prípade Únie miest SR, sľubovať vernosť a podporu štátnej moci. Zoberme príklad mesta Trenčín. Ak primátor mesta tak vehementne požaduje povinné testovanie rodičov a ich deti, ktoré majú povinnú školskú dochádzku, tak už mal mať problém spokojne si velebiť v svojom kresle verejného činiteľa. A nie iba to. Už sa mala na jeho hlavu zniesť spŕška kritiky primátorov miest a starostov obcí z celého Slovenska. Ale v tomto smere sa nič nedeje …a rána sú tiché.

VI. Aktívne občianske hnutia miest a obcí sú v súlade s Ústavou SR, pretože politické práva občanov sú založené na ich účasti na správe vecí verejných a na práve na odpor.

Predpokladám, že v našej spoločnosti doteraz nebola vytvorená atmosféra k tomu, aby sme vážne brali na vedomie, že pre život obyvateľstva je veľmi dôležité aj to, akých má mesto či obec komunálnych politikov. Komunálni politici nepodliehajú vláde SR a nie sú viazaní povinnosťami presadzovať všetko to, čo si vládna moc zmyslí. Komunálni politici majú jasne cítiť a vedieť, že sú výlučne v moci svojich obyvateľov, takže sa nemôžu vyhýbať spolupráce s nimi a potrebe spoločne sa radiť, ako to všetko zvládnuť. Komunálni politici si nesmú dovoliť podporovať presadzovať globálnu diktatúru, ale robiť všetky potrebné opatrenia, aby sa bezprávie čo najskôr skončilo. Skončiť potrebujeme s organizovaním strachu a s tým sa nedá prestať, pokiaľ tento strach budú plánovite a permanentne organizovať komerčné média. A kto môže usmerniť tieto média, ak samotný štát je na tej istej strane „preventívnej vojny“ proti obyvateľstvu ? Ostrú kritiku médií môže vzniesť komunálna sféra a jej združenia. Chcú to aspoň skúsiť ?

Obyvateľstvo SR je v tomto roku v úplne zúfalej situácií. Na svojej strane nemá volených zástupcov, ktorí tvoria zákonodarný zbor a vládnu moc. Na svojej strane nemá žiadne komerčné média. Na svojej strane nemá prezidentku SR. Na svojej strane nemá ani volených poslancov vyšších územných celkov. Obyvateľstvo v jednotlivých samosprávnych územiach má formálne v moci svojich komunálnych politikov, ale tí sa tvária, že sa ich terajšie problémy spojené s „pandémiou“ koronavírusu netýkajú, pretože to riadi a spravuje vládna a zákonodarná moc. Lenže práve v tomto riadení a spravovaní sa skrýva to najpodstatnejšie: že sa nikto do toho nesmie aktívne miešať a zasahovať, iba plniť úlohy a príkazy. V skutočnosti aktívna občianska skupina mesta či obce aj na čele s orgánmi územnej samosprávy tvorí veľmi silný faktor ako základ štátnej moci a práve ten potrebuje naša spoločnosť, aby sa v plnej sile prejavil.

Z akýchsi neznámych dôvodov žiadny, aspoň formálne určený subjekt byť zodpovedným ( za niečo ) v našom politickom systéme, si nevšimol, že práve obyvateľstvo územnej samosprávy tvorí ( či môže tvoriť ) základnú štruktúru veľmi vhodnú pre efektívne organizovania účasti občanov na správe vecí verejných a to tak pre miestne, lokálne potreby ako aj pre potreby celospoločenské. Všetko sa doteraz deje tak, že niekto vždy celkom zodpovedný, keď získa moc a všetky potrebné úrady, na túto základnú štruktúru ani nepomyslí, pretože práve od nej sa odvíja vôľa ľudu. A skutočnú demokraciu v kapitalistickej spoločnosti tí najbohatší, najmocnejší, najprefíkanejší nepotrebujú.

Niekto z nich vymyslel systém mimovládnych organizácií vrátane takých, ktorým hovoríme, že sú politického zamerania. A tieto politické mimovládne organizácie niekto zámerne postavil na taký stupienok spoločenskej dôležitosti, že na pomyslenej vertikálnej osi k ústrednej moci sú veľmi vysoko v porovnaní s postavením obyvateľstva územnej samosprávy či v porovnaní s občianskou aktívnou skupinou mesta a obce. A aká je skutočnosť ? Politické mimovládne organizácie, žijúce za chrbtom vládnej moci, sú na míle vzdialené od základu štátnej moci a od záujmov a potrieb obyvateľstva, pričom si spokojne nažívajú z peňazí daňových poplatníkov. Ako sa to mohlo stať, keď Ústava SR dáva politické práva občanom vrátane práva účasti na správe veci verejných a práva na odpor ?

Teraz na postavenú otázku nebudem hľadať odpoveď. Je skôr dôležité, aby si tak občania ako aj starostovia obcí a primátori miest začali uvedomovať a poznávať, že aktívne občianske skupiny, zložené z orgánov miestnej samosprávy a aktívnych či potrebných občianskych aktivistov, nepotrebujú žiadne zakladacie listiny pre svoju činnosť, pretože je všetko určené Ústavou SR a zákonom o obecnom zriadení. Nikto nám nemôže vyvrátiť naše presvedčenie, že nie iba vláda SR, ale aj my, obyvatelia miest a obcí, spoločne so svojimi komunálnymi politikmi, sme zodpovední za to, čo sa deje v našej krajine. Zoberme si príklad. Nedávno predseda vlády SR vyhlásil, že ak sa škola chce otvoriť, musí zabezpečiť pravidelné testovanie žiakov, učiteľov a rodičov. A predseda vlády SR to plánuje realizovať v spolupráci s Úniou miest SR a so Združením miest a obcí Slovenska. Nikdy by to nevyriekol, keby si bol vedomí toho, že samospráva miest a obcí aj so svojimi obyvateľmi v podstate jeho diktátorské praktiky odmieta. Lenže nič nenasvedčuje, že komunálni politici si uvedomujú, čo sa v skutočnosti deje a čo si od nich vyžaduje doba, v ktorej ako volení zástupcovia svojich obyvateľov pracujú.

Samotní obyvatelia miest a obcí a komunálni politici z príslušných samosprávnych území nemajú veľa času k tomu, aby z vlastnej iniciatívy sa usilovali dosiahnuť cez politické svedomie určitú zmenu v svojich postojoch k téme boja vládnej moci proti „pandémii“ koronavírusu. Vládna moc sa sama nekontroluje pri presadzovaní globálnej diktatúry, z jej pohľadu tak potrebnej pre konečné „víťazstvo“ nad koronavírusom, pretože proti jej praktikám nestojí žiadna významná občianska a samosprávna sila. Ani žiadnu „diplomatická“ či „odborná“ kritika existujúca v rámci politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronvírusu sa neberie v úvahu. Čas v tomto prípade hrá svoju dôležitú úlohu, pretože existuje viacero čiastkových cieľov politiky spojenej s „pandémiou“ koronavírusu a preto opatrenia a nariadenia vládnej moci budú skôr posilňované.

Vidíme sami, že napríklad najprv išlo o testovanie obyvateľstva SR vôbec, teraz sa už vládna moc špecializuje na deti, učiteľov a rodičov. V ďalšom časovom úseku sa budú riešiť úlohy spojené s vakcináciou a tak ďalej. Teraz nie je možné vidieť žiadne svetielko na konci tunela, pretože, obrazne napísané, môže byť, že z tohto tunela sa ani nedostaneme na denné svetlo prirodzene ľudského života a života spoločnosti. Každý z nás je zodpovedný za svoje zdravie a je preto neprirodzené, že sa pod vedením našej štátnej moci máme podriadiť tomu, aby našim lekárom, liečiteľom, kontrolórom bol taký kapitalista ako Bill Gates so svojou nadáciou, so svojou Svetovou zdravotníckou, s celou plejádou farmaceutického kartelu, aby nám, obyvateľom národných štátov predpisovala liečbu EÚ a podobne.

My, obyvatelia miest a obcí aj so svojimi komunálnymi politikmi sa máme čo najskôr postarať o to, aby starostlivosť o zdravie ľudí sa bez akýchkoľvek podmienok odovzdala z rúk štátnej moci naspäť do pôsobnosti vybudovaného systému zaužívanej zdravotnej starostlivosti. Vrátiť celý systém zdravotnej starostlivosti do výlučnej pôsobnosti našich lekárov bude znamenať to, že sa úspešne zbavíme takej politiky vládnej moci, ktorá je momentálne spojená s využívaním globálnej diktatúry. Súčasná štátna moc sa úzkostlivo zaoberá, a celkom zámerne, iba jedným vírusom, ktorý bol vyhlásený za nežiadúci v ľudskom organizme, pričom potláča všetky ostatné zdravotné problémy do úzadia a presadzuje deštrukciu celej spoločnosti, pretože koronavírus…

Štátna moc pod propagandistickým heslom v mene zachovania zdravia a životov obyvateľstva vytvorila na celom území SR hustú sieť svojich „komplicov“, ktorí majú dbať, aby každý obyvateľ SR správne reagoval na nariadenia a určené postupy. Tomuto zasieťovaniu sa nevyhla ani komunálna sféra. Je preto dôležité, aby sa komunálna sféra zobudila k životu. Je dôležité, aby v prvom kroku, ktorý môže viesť k zmene celkových postojov u obyvateľstva a samosprávnych orgánov, bolo možné spoločne otvorene a kritický prediskutovať, čo sa to v spoločnosti deje a kde to všetko speje aj s prispením obyvateľstva a samosprávnych orgánov.

Nie je potrebné za terajšej spoločensko-politickej situácie sledovať média a príbehy, ktorými nás ohlupujú. Ľudia rôznych názorov a postojov žijú na každom území samosprávnych celkov, vrátane lekárov, právnikov, policajtov, živnostníkov či podnikateľov a podobne. Staňme sa ako občania našej vlasti účastníkmi vlastných príbehov, ktoré môžeme pomáhať tvoriť. Vytvorme živé noviny či živé média v obciach, mestských častiach či mestách, kde si bude možné vysvetľovať rôzne problémy a rôzne nejasnosti vrátane vládnych opatrení a nariadení alebo aj problému globálnej politiky a globálnej diktatúry. Vytvorme si aktívne skupiny dobrovoľných novinárov, ktorí môžu písať do miestnej či regionálnej tlače, využívať káblovú televíziu a zúčastňovať sa živých diskusných stretnutí občanov na rôzne témy. V komunálnom prostredí sa má, na rozdiel od mediálnej sféry, dostatočne zachovať diverzita zdrojov a názorov.

Pod vedením samospráv obcí a miest sa potrebujú stretávať riaditelia a učitelia škôl s rodičmi deti, ktoré majú povinnú školskú dochádzku. Keď si týmto spôsobom dovoľujem písať, môže čitateľa napadnúť problém zákazu stretávania sa väčšieho množstva ľudí. Lenže práve kúzlo celého príbehu okolo „pandémie“ koronavírusu spočíva aj v tom, že ľudia by sa mali báť súčasnej pliagy a ostať radšej doma a teda rešpektovať nariadenia a príkazy. Príklady môžu aj priťahovať a tak, keď sa môže stretnúť v rokovacej sále NR SR 150 poslancov, môžu sa ich voliči stretávať v rovnakom počte.

Najmä v mestských častiach a mestách či vo väčších obciach je možné využiť aparát miestnych úradov a dobrovoľníkov z radov občanov, aby si dôsledne mohli preverovať rôzne štatistické údaje, týkajúce sa koronavírusu, pretože sa doslova zneužívajú k podpore nezmyselných nariadení vládnej moci. Prísnu občiansku kontrolu potrebujú domovy sociálnych služieb. Vládna moc aj s územnou samosprávou vraj chcú v prvom rade ochraňovať starých ľudí pred koronavírusom, ale pritom žiadneho starého človeka neľutuje, keď mu nariaďuje nosiť rúško. Človek nemusí študovať na vysokej zdravotníckej škole, aby sa aj sám dovtípil, že kto chce pomáhať starým ľuďom, nech ich prestane nútiť nosiť rúška, pretože tie, ako nakoniec každému, iba zhoršujú zdravotný stav.

Nesmieme sa živiť nádejou, že vládna moc zo svojej iniciatívy prestane so svojou doterajšou politikou. A rovnako nesmieme sadnúť na mucholapku tým, ktorí chcú zbierať podpisy na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády. Rozdiel medzi vládnou mocou a tými, čo chcú referendum, nám, občanom, pred referendom nevysvetlia a ten bude spočívať len v tom, že nová vládna moc bude realizovať politiku strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu sofistikovanejšie, vrátane iného prístupu k verejnému zdôvodneniu potrebných nariadení a opatrení nevyhnutných k udržaniu a posilňovaniu globálnej diktatúry.

V skutočnosti potrebujeme túto politiku podriadenia si obyvateľstva národných štátov pod globálnu politiku a globálnu diktatúru úplne zrušiť a každú ďalšiu vládu zaviazať, že si to nesmie dovoliť. Bez silného vplyvu komunálnej sféry sa to nepodarí.

Je čas si sformovanie aktívnej občianskej skupiny mesta či obce vyskúšať v praxi, pretože práve teraz je vhodná príležitosť, týkajúca sa zabezpečenia prevádzok základných škôl. Pod vedením samosprávnych orgánov je potrené dať vládnej moci jasne na vedomie, že testovanie učiteľov, žiakov a ich rodičov komunálna sféra nebude podporovať, pretože nie sú k tomu žiadne dôvody a pretože ide o diktátorské praktiky presadzované z úrovne globálnej moci, teda tej moci, ktorá usmerňuje aj politiku každej národnej vlády. Už na základe skúsenosti z praktík našej vládnej moci v tomto roku si je možné všimnúť, že permanentné testovanie, ktoré má mnoho negatívnych prejavov, najskôr sa neuvažuje zastaviť a vzdať sa ho, pretože je nastoľované nové pravidlo pre účasť ľudskej bytosti na živote spoločnosti a na zabezpečení svojho individuálneho bytia: povinnosť dať sa testovať, pretože bolo z globálnej moci určené, že prítomnosť koronavírusu v ľudskom tele oprávňuje mocenské autority, aby dotyčnému indivíduu boli odobraté niektoré práva, ktoré môže využívať len za situácie, že koronavírus nie je u neho prítomný. Takúto „liečiteľskú metódu“ uplatňovanú na celú ľudskú spoločnosť pokladám za prejav hyenizmu a za zločin proti ľudskosti. Je možné veriť tomu, že k podobnému záveru môžu dospieť aj komunálni politici ?

Dozrel čas si uvedomiť, že aj obyvatelia a komunálni politici na svojom spoločnom samosprávnom území majú povinnosť sa brániť pred zásahmi globálnej moci a ponesú zodpovednosť za to, čo sa im deje, ak aj naďalej sa budú všetci len prispôsobovať tomu, čo sa od všetkých požaduje: bezpodmienečne kapitulovať pred nariadeniami a príkazmi mocenských autorít ! Ako bolo možné si už všimnúť, tak napríklad za bezpodmienečnú kapituláciu pred nariadeniami a príkazmi mocenských autorít budú učitelia finančne odmenení ! A rodičom bude za odmenu umožnené, aby ich deti mohli navštevovať základnú školu a učiť sa aj s deťmi zvládať nový učebný predmet: koronavírus a využitie experimentov v modernej zdravovede ( testovanie, vakcinácia, digitálna technika, umelá inteligencia ).

VII. „Pandémia“ koronavírusu a proces globalizácie patria k sebe.

To, čo sa v súčasnosti deje obyvateľom národných štátov, je potrebné z hľadiska poznania včleniť do širších politicko-spoločenských súvislosti, ktoré sa odohrávajú na globálnej úrovni. Organizovanie globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu je možné bez akýchkoľvek pochybnosti včleniť do procesu vo vývoji kapitalistickej spoločnosti, ktorému patrí pomenovanie „globalizácia“. Treba priznať, že v tomto smere obyvateľstvo národných štátov je dostatočne mediálne masírované k tomu, aby globalizáciu či globálny kapitalizmus bol pokladaný za akýsi vrchol dejinného procesu, ktorý nám všetkým prináša iba pocit šťastia, plnú náruč dobrôt a pohody. To je propaganda, ktorú teraz nebudem rozoberať.

Chcem iba zdôrazniť, že použiť „pandémiu“ koronavírusu ako veľkú príležitosť pre naplnenie triednych záujmov kapitalistov a posilnenie ich bohatstva a moci bez ohľadu na záujmy absolútnej väčšiny obyvateľov národných štátov, pokladám za vrcholný spôsob negatívnej stránky globálneho kapitalizmu. Jednoducho, politiku globálnej moci spojenej s „pandémiou“ koronavírusu a s presadzovaním globálnej diktatúry nemôžeme si dovoliť pokladať za jedno veľké pozitívum takého procesu odohrávajúceho sa vo svete ako je globalizácia. Chápem, že „Trieda 1%“ si chce zachovať a posilniť svoje postavenie nad ostatným obyvateľstvom. Lenže to ostatné obyvateľstvo, to nie je žiadna minoritná skupina nedôležitých ľudských bytosti. Z tohto dôvodu aj komunálna sféra sa má usilovať konať tak, aby práve minoritná „Trieda 1%“ dostala jasný signál, že obyvateľstvo národných štátov nemôže si dovoliť definitívne kapitulovať pred zvrhlou politikou, ktorá sa v súčasnosti deje a keď sa nám ju aj s pomocou komunálneho spoločenstva obyvateľov našej vlasti nepodarí zastaviť, tak bude pokračovať, až skončíme v područí tých, čo majú na vedomí, že podriaďovať si štátnu moc a obyvateľstvo patrí k ich životnej potrebe a k ich životnému poslaniu.

Podporou politiky spojenej s „pandémiou“ koronavírusu v mene globálneho uzdravenia sveta komunálni politici svojou významnou mierou prispejú k tomu, aby sa ďalšia existencia a život absolútnej väčšiny ľudí odohrával v modernej digitalizovanej otrokárskej spoločnosti. Výsledky absolútneho odovzdania sa do moci a správy globálneho kapitálu nie je možné vopred odhadnúť, ale môžu byť porovnateľne s tým , ako v minulom storočí dopadli dve svetové vojny. A nakoniec je tu myšlienka, že z hľadiska dnes už medzinárodného petrochemického a farmaceutického Kartelu je tu pokračovanie v rámci tretieho pokuse ovládnuť Európu a svet, pretože samotný tretí pokus o ovládnutie sveta sa začal formovať po skončení druhej svetovej vojny položením nacistických koreňov bruselskej EÚ a snahou o politické zjednotenie EÚ ako imperiálneho super štátu.

A čoho sa dnes dožívame v rámci nášho členstva v EÚ ? EÚ je jednou z rozhodujúcich hráčov nevolenej a samozvanej globálnej moci, ktorá pomáha organizovať politiku strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, pomáha navýšiť bohatstvo a moc nadnárodných spoločnosti a všetko obyvateľstvo dostať definitívne pod svetovú vládu. V tomto roku členským štátom EÚ zase ubudne z ich štátnej suverenity, pretože sa plánujeme dostatočné a praktický trvalé zadlženie, ktoré bude mať nedozerné následky na život obyvateľstva. V mene boja proti „pandémii“ koronavírusu obyvateľstvo národných štátov to musí pochopiť a prispôsobiť sa tomu. EÚ pomáha vyrábať najväčšie dezinformácie ohľadom „pandémie“ koronavírusu, ale na strane druhej sa sama organizuje do boja proti dezinformáciám a to za nie malé finančné zdroje. Z fiktívnej kapitalistickej demokracie neostalo počas tohto roku nič, ale EÚ robí plány na ochranu demokracie a hodnôt EÚ, pričom si ani nevšimla, že politikou presadzovanou v rámci „pandémie“ koronavírusu sa porušujú ústavné práva a slobody obyvateľov členských štátov. Vychádza to tak, že Brusel sa v mene záujmov triedy kapitalistov a rôznych s ňou spojených nadnárodných spoločnosti významne angažuje. Ostáva len dúfať, že občania ako držitelia ústavných práv a slobôd sa nezľaknú a budú sa tiež angažovať. Komunálni politici sú pre angažovanosť občanov veľmi potrební a iba spoločným úsilím môžu sa zbaviť syndrómu poslušnosti.

Dušan Hirjak