Časť IX. „Pandémiou“ koronavírusu sa obyvateľstvo národných štátov dostáva do otrockej závislosti na petrochemickom a farmaceutickom Karteli a tým sa ľudské právo na zdravie a život potláča do úzadia. Uvedomujú si to politici vrátane komunálnych ?

I. Základné myšlienky pre pochopenie súčasného vývoja v našej spoločnosti a vo svete.

1.

Vláda SR v probléme „pandémie“ koronavírusu je viazaná globálnymi záujmami medzinárodného petrochemického a farmaceutického Kartelu, ktorý je zainteresovaný na presadzovaní globálnej diktatúry vo svete. Charakteristika Kartelu je definovaná jeho sústredeným záujmom o multibiliónové investičné trhy s chemickými, petrochemickými a farmaceutickými výrobkami. Tento Kartel je s odstupom najväčšou korporačnou investičnou skupinou na svete. Vedúcimi reprezentanmi finančných kruhov Kartelu sú: a) americká skupina – Rockefellerova, b) európska skupina – Nemecko a Francúzsko.

2.

Preto bol nastolený ten čudný spôsob „liečby“ ľudí: nosiť rúška, robiť rozostupy, karanténu, permanentne testovať, vydávať zákazy, porušovať ústavné práva a slobody, sledovať ľudí, organizovať darovanie peňazí, pripravovať vakcináciu, upravovať štatistické údaje o počtoch infikovaných a úmrtiach v prospech „pandémie“, poškodzovať fungovanie ekonomiky, školstva a všetkých ďalších oblasti života spoločnosti, pripravovať čipovanie ľudí a ich permanentné sledovanie a podobne.

3.

Globálne záujmy Kartelu v kapitalizme nie sú a nemôžu byť totožné s najzákladnejším ľudským právom na zdravie a život, pretože to vyplýva z podstaty ekonomického systému, v ktorom sa globálnemu kapitálu medze nekladú: pokračovať v lukratívnom kšeftovaní so zdravím, biedou, hladom, zamorovaním sveta toxickými odpadmi, chorobami, smrťou. Rúška, permanentné testovanie, dobrovoľné finančné zbierky od národných štátov, vakcinácia obyvateľstva, čipovanie obyvateľstva, využívanie moderných technológií pre sledovanie ľudí a podobne, to všetko je zdrojom obrovských príjmov pre zainteresované skupiny Kartelu a jeho technologických partnerov.

4.

V čase „pandémie“ koronavírusu je pre pochopenie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva veľmi dôležité si zistiť fakty o tom, čo predstavoval IG Farben a čoho sa týkala zločinecká minulosť nemeckého chemického Kartelu. Čelní predstavitelia IG Farben boli obžalovaní a odsúdení v Norimbergu za genocídu, zotročovanie, plenenie Európy a ďalšie zločiny proti ľudskosti vrátane výstavby najväčšieho vyhladzovacieho tábora na svete v Osvienčime. Zločiny sú dokumentované v archívoch tribunálu s vojnovými zločincami a čelnými zástupcami Kartelu v Norimbergu. Najotrasnejšie z týchto dokumentov sú tie, ktoré informujú o smrtiacich experimentoch s liečivami – väčšina z nich bola prevádzaná pomocou patentovaných prípravkov farmaceutických spoločnosti Bayer, Hoechst a ďalších dcérskych spoločnosti IG Farben v koncentračnom tábore Osvienčim. Treba pritom pripomenúť, že v Osvienčime boli väzni vraždení pomocou Cyklónu – B – plynu, ktorý vyrábala firma Degesch, pobočka koncernu BASF/IG Farben. Viac informácií o Kartely a jeho úlohe v 2. svetovej vojne je možné nájsť na www.profit-over-live.org.

5.

Po 60 – tich rokoch boli zverejnené dokumenty o vojnových zločinoch Kartelu. Podľa autorov knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“, ktorí mali k dispozícií cez 50,- tisíc stránok archívnych záznamov z norimberského procesu s vojnovými zločincami Kartelu IG Farben, k 2.svetovej vojne by nikdy nedošlo nebyť finančnej a logistickej podpory Kartelu. V 2.svetovej vojne sa nebojovalo z nacionálnych alebo rasových dôvodov, ale predovšetkým kvôli Kartelu IG Farbena a jeho pokusom dobyť a kontrolovať vznikajúce multimiliárdové trhy s chemickými, petrochemickými a farmaceutickými výrobkami v celej Európe a inde vo svete. Podľa dokumentov 2.svetová vojna vôbec nebola výsledkom snaženia úchylného psychopata Adolfa Hitlera. Naopak, Hitler a jeho nacistickí súkmeňovci boli politické a vojenské babky Kartelu IG Farben.

6.

Koncentračný tábor v Osvienčime vôbec nebol spontanným dielom esesáckych šialencov, ale bol to na objednávku koncernu IG Farben zriadený obrovský pracovný tábor s obrovskou priemyselnou pobočkou koncernu s názvom IG Osvienčim, kde sa vyrábali syntetické palivá, pohonné látky a umelá prýž pre potreby vojenských výbojov a dobytie východnej Európy, Ruska a Ázie.

7.

Ako súvisí zločinecká minulosť Kartelu s dnešnou dobou a zvlášť priamo s „pandémiou“ koronavírusu ? V prvom rade podľa autorov knihy „Nacistické korenie bruselskej EÚ“ utajenie zločineckej minulosti už samo o sebe stačilo, aby sa stalo podmienkou Kartelu vybudovať „bruselskú EÚ.“ Zatiaľ čo politickí a vojenskí satrapovia Kartelu boli v Norimbergu súdení, jeho právni a ekonomickí satrapovia boli poverovaní prípravou a implementáciou tretieho pokusu Kartelu o dobytie Európy a sveta. Tento tretí pokus, to je dnešná EÚ, ktorej národné štáty odovzdali množstvo svojich kompetencií a teda aj suverenitu. Dnešná EÚ hrá významnú úlohu v rámci podpory a organizovania globálnej politiky strašenia obyvateľstva členských štátov „pandémiou“ koronavírusu a v nastoľovaní globálnej diktatúry, čo je v súlade so strategickými záujmami medzinárodného petrochemického a farmaceutického Kartelu.

8.

Vláda SR cieľavedomé pomáha dostať obyvateľov SR do úplného područia a závislosti od podnikateľských záujmov nadnárodného Kartelu a preto nemá snahu ochrániť život človeka pre všetky budúce generácie. Je preto divné, že zástupcovia miestnej samosprávy vyhlasujú, že budú pomáhať štátnej moci. Dokonca Únia miest SR prijala stanovisku, že podporuje povinné testovanie deti. Nemala by sa postaviť na obranu ústavných práv občanov a na stranu svojich obyvateľov ?

9.

Prečo národné vlády nechcú rešpektovať najzákladnejšie ľudské práva na zdravie a život ako nescudziteľné ? Pretože v skutočnosti majú za úlohu chrániť záujmy Kartelu a tým aj ekonomický systém kapitalizmu a v rámci neho podporovať globalizáciu.

10.

Kartelu sa nepodarilo ovládnuť Európu a svet vojnou. Po ovládnutí Európy cez nacistické korene EÚ, Kartel pokračuje v celosvetovom ťažení – „preventívnej vojne“ proti obyvateľstvu sveta pod zástavou boja proti „pandémii“ koronavírusu.

11.

Permanentné testovanie obyvateľstva národných štátov nie je možné pokladať za aktívny spôsob ochrany zdravia obyvateľstva, ale skôr za experimenty s nástrojmi a biologickým materiálom pre potreby Kartelu, ktoré prinášajú finančný profit veľkých rozmerov. Okrem toho permanentné testovanie predstavuje plnenie úlohy stanovenej pre každú národnú vládu orgánom Kartelu – Globálnou radou pre sledovanie pripravenosti. Touto úlohou je organizovanie simulačných cvičení v každom národnom štáte, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie pripravenosti obyvateľstva na ďalšie kroky spojené s „pandémiou“ koronavírusu – nové opatrenia a nariadenia.

12.

Nevyhli sme sa ako ľudia opakovaniu chýb minulosti, pretože sme sa nedokázali poučiť z nového chápania minulosti, spätej napríklad s 2.svetovou vojnou. Nové chápanie minulosti – koalícia nacistov a Kartelu IG Farben – bola ľuďom zatajovaná. Preto kniha „Nacistické korene bruselskej EÚ“ je založená na odtajnených faktoch z norimbergskeho procesu, týkajúcich sa zločineckej činnosti IG Farben. Rovnako sú zatajované aj fakty, ktoré dosvedčujú, že EÚ má nacistické korene. Bližšie viď v samotnej knihe.

13.

Igor Matovič, predseda vlády SR sa po stretnutí s Angelou Merkelovou ( kádrom Kartelu ) sám pasoval do pozície Najvyššieho štátneho dozorcu v záležitostiach „pandémie“ koronavírusu. Angela Merkelová je osobne zainteresovaná na svojej spolupráci s Kartelom a na podpore jeho záujmov.

14.

Podľa „Globálnej rady pre sledovanie pripravenosti“, ktorá patrí pod Kartel, hlavy štátov musia ( ! ) ustanoviť vysoko postaveného dozorcu, ktorý bude mať patričnú autoritu a politickú zodpovednosť, aby mohol viesť celú vládu a celú ľudskú spoločnosť štátu a mohol bez námahy organizovať mnoho dielne simulačné cvičenia za tým účelom, aby udržiaval všetkých v stave pripravenosti. Píše sa o tom v dokumente globálnej rady „Svet v ohrození.“

15.

Čo má byť skutočným účelom národného štátu na „demokratickom“ Západe ? Ochrániť obyvateľstvo pred neprimeraným zásahom a závislosťou od kšeftov a zámerov medzinárodného Kartelu na jeho zotročenie. Tento účel národné vlády neberú na vedomie a nepodriaďujú tomu svoju politiku a samotné spravovanie spoločnosti.

16.

Na koho sa môžu občania orientovať v otázke odporu proti vládnej moci, ak ide o záchranu života človeka pre dnešnú generáciu a budúce generácie ? Občania môžu dať príležitosť svojim komunálnym politikom – starostom, primátorom a poslancom. Bližšie o demokratickom spôsobe zorganizovania odporu som písal v predchádzajúcej ôsmej časti svojho príspevku.

II. Čo znamená Štafeta života a k čomu je orientovaná autormi knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ ?

Siedma kapitola knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ má názov Štafeta života. Pripomeniem, že autormi knihy sú: Paul Anthony Taylor, Aleksandra Niedzwiecki, Matthias Rath a August Kowalczyk. Autorom knihy išlo aj o to, aby ukázali, ako sa dedičia strojcov Osvienčima už opäť pokúšajú získať svetovládu. Z toho, čo som napísal v predchádzajúcich častiach, to jasne vyplýva. Podľa autorov knihy jediným spôsobom, ako zabrániť, aby sa zrealizovala svetovláda, je imunizovať sa proti lžiam a klamstvám, ktoré pre presadenie svetovlády sú veľmi potrebné. Vychádza sa z toho, že pravda o strojcoch Osvienčima vyšla najavo a že z toho dôvodu sa musí zohľadniť nové chápanie minulosti. Z tohto nového chápania minulosti máme svoju budúcnosť utvárať tak, aby sme sa vyhli opakovaniu chýb minulosti. Autori knihy správne predpokladali, že obrovský rozmer chýb minulosti si bude pre budúcnosť vyžadovať veľa odvahy, ktorá bude mať ďalekosiahly a globálny dopad.

Autori knihy sa rozhodli načrtnúť akcie, ktoré podľa nich sú nevyhnutné pre vytvorenie nového zdravého sveta, v ktorom panuje sociálna spravodlivosť. Takýto svet je možné dosiahnuť už teraz, ak dôjde k tomu, že budeme vedieť, koľko z nás je na presadenie takéhoto sveta pripravených. Podľa autorov knihy, alternatívy života sú už celkom jasné. Na jednej strane sú to ekonomické záujmy, ktoré ťažia z chorôb, biedy a smrti miliónov. A na strane druhej existujú ďalšie milióny ľudí, ktorým ide o to, aby chránili svoje zdravie a životy. Tí, čo prežili koncentračný tábor v Osvienčime, sa rozhodli pre štafetové odovzdávanie života, ktoré je tak morálnym záväzkom ako aj výzvou k akciám na záchranu života v najširšom slová zmysle a tak k vytvoreniu základov pre lepší svet.

Podľa autorov knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ táto ich kniha položila základné kamienky jedného z najväčších hnutí v dejinách ľudstva: „Hnutie života“. A nás, žijúcich v tomto 21.storočí má fascinovať účel tohto hnutia. Účelom je oslobodiť ľudstvo od trosiek stáročnej závislosti na petrochemickom a farmaceutickom Karteli a zachrániť život človeka pre všetky budúce generácie. Priznám sa, že keby som si to prečítal na začiatku minulého roka (2019), tak by som tomu nevenoval žiadnu pozornosť, pretože by som to bral ako niečo nepodstatné a nepotrebné. Lenže v tomto roku je situácia úplne iná a ukázalo sa, že účel „Hnutia života“, s ktorým prišli autori knihy, je viac ako len aktuálny. Prečo došlo u mňa k tejto zmene ?

Najskôr preto, že som si aj ja sám musel uvedomiť, že je potrebné za súčasnej situácie organizovania politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu zohľadniť nové chápanie minulosti spojenej napríklad s 2.svetovou vojnou. Čo zahŕňa nové chápanie minulosti ? Autori už v úvode svojej knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ uviedli toto: „Oficiálne dokumenty amerického Kongresu a tribunálu pre vojnové zločiny v Norimbergu jednoznačne dokazujú, že 2. svetová vojna bola nielen pripravená, ale z logistického a technického hľadiska umožnená vtedy najväčším a nechválne známym Kartelom, nemeckou spoločnosťou IG Farben, ktorej dcérskymi spoločnosťami boli firmy Bayer, BASF, Hoechst a ďalšie chemičky. Súhrnná obžaloba v Norimbergu dokazuje, že bez IG Farben by k 2. svetovej vojne ani nemohlo dôjsť.“

Autori knihy uviedli, že v roku 1945 po ukončení vyšetrovania príčin vzniku 2.svetovej vojny bola vydaná Kongresom USA správa, v ktorej sa jednoznačne zdôrazňuje, že 2.svetová vojna bola dobyvačnou vojnou, vedenou na objednávku petrochemického a farmaceutického Kartelu. Jej cieľom bolo získať kontrolu nad multimiliardovými dolárovými trhmi v novo vznikajúcich svetových trhoch v oblasti chemických a petrochemických výrobkov a farmaceutických prípravkov. Čelní predstavitelia IG Farben boli obžalovaní a odsúdení v Norimbergu za genocídu, zotročovanie, plenenie Európy a ďalšie zločiny proti ľudskosti – vrátane výstavby koncentračného tábora v Osvienčime.

Keďže aj 1. svetová vojna bola v podstate pokusom o dobytie sveta protagonistami týchto korporačných záujmov, autori knihy si dovolili zdôrazniť, že „…potom, čo tieto vojenské pokusy o podmanenie si Európy a sveta stroskotali, petrochemický a farmaceutický Kartel investoval do tretieho pokusu: dobyť Európu ekonomický a politický s pomocou bruselskej EÚ. Preto ani neprekvapuje, že nábor kľúčových architektov pre bruselskú EÚ prebiehal v liahni týchto technokratov, ktorí mali návrh plánu pre usporiadanie Európy po ukončení 2. svetovej vojny pod kontrolou koalície nacistov a Kartelu už hotový.“ Práve tento tretí pokus sa podarilo skoro celý zrealizovať, už je potrebné zrealizovať iba časť úloh z politického hľadiska, aby mohol byť ustanovený európsky super štát. Európska únia, tak ako bola ustanovená a je dnes štrukturovaná, má podľa dôkazov nacistické korene a je pod vládou Kartelu.

Z obsahu knihy vyplýva, že rozhodujúci vplyv Kartelu presadzuje práve Angela Merkelová, ktorá bola chránenkou bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla, ktorý pre farmaceutický Kartel predtým pracoval. S podporou Kartelu zasadol do prezidentského kresla vo Francúzsku Nicolas Sarkozy. Sarkozy a Merkelová nátlakom prinútili ostatných predstaviteľov členských štátov EÚ k podpísaniu Lisabonskej zmluvy ako zmocňovacieho zákona. Roku 2005 sa A. Merkelová stala nemeckou kancelárkou a krátko pred zvolením povedala: „Nemecký ľud nebude mať v budúcnosti právo na demokraciu a ekonomiku voľného trhu.“ Toto jej stanovisko úplne ladí s jej neskoršou výzvou členským štátom EÚ, aby sa vzdali národnej suverenity. Je zaujímavé, že nikto z našich vládnych predstaviteľov, a ani samotný prezident SR, na toto jej drzé vyhlásenie vôbec nereagovali. Tým len spoločne prispeli k tomu, že kritizovať Angelu Merkelovú nie je možné, a čo ešte viac, nikto sa ani neodváži ani naznačiť, čo vo svete vystrája aj v súčasnosti petrochemický a farmaceutický priemysel.

Je možné predpokladať, že ak Matovič sa stretol s Angelou Merkelovou, tak dostal jej plnú podporu a tým aj podporu farmaceutického Kartelu. Táto podpora ho teraz ženie k tomu, aby v rámci plnenia úloh politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu bol úplne bezohľadný a vystrájal ako skutočný psychopat, ktorý má v rukách osud všetkých obyvateľov SR.

Autori knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ uviedli, že ľudstvo má možnosť vytvoriť zdravý, mierumilovný a sociálne spravodlivý svet. K tomu má slúžiť „Hnutie života.“ Už som sa vyššie zmienil o tom, čo je účelom tohto hnutia a preto predpokladám, že sa k otázke účelu v tomto článku vrátim. Zatiaľ sa chcem venovať cieľom „Hnutia života“, pretože tie pokladám za veľmi dôležité. Autori knihy uviedli tieto hlavné ciele:

1. Hovoriť a šíriť pravdu.

Skúsenosť minulosti je o tom, že ľudia na celom svete boli podvedení v tak dôležitej otázke, ako je otázka, kto nesie hlavnú zodpovednosť za najhorší zločin 20.storočia – smrť 60 miliónov ľudí v 2.svetovej vojne. Po odtajnení dokumentov Norimbergského tribunálu a po vydaní knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ je jasné, že ide o petrochemický a farmaceutický Kartel. Po tejto prvej otázke je však potrebné predložiť druhú otázku. Kto nesie zodpovednosť za založenie -ustanovenie EÚ a kto tento nadštátny mechanizmus udržiava pod svojou kontrolou ? Odpoveď na základe knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ je iba tá, že zodpovednosť bola na pleciach koalície nacistov a Kartelu a že EÚ ovláda petrochemický a farmaceutický Kartel. Autori knihy majú pravdu v tom, že pochopenie a šírenie pravdy o našich novodobých dejinách je predpokladom vytvorenia lepšieho sveta. Lenže vedia to aj rôzni satrapovia Kartelu a práve preto robia všetko možné aj nemožné, aby sa v každom členskom štáte EÚ ( či vo svete ) nehovorilo o skutočných cieľoch a skutočnej moci Kartelu.

2. Ochrana zdravia a života.

Podľa autorov knihy ide o najdôležitejší cieľ. A je zaujímavé, ako túto ochranu vnímajú. Ochranu zdravia a životov obyvateľov planéty teraz a pre všetky budúce generácie je potrebné zabezpečiť pred zneužitím alebo obetovaním korporačných záujmov. To, čo sa deje v súčasnosti vo svete v otázke politiky organizovania strašenia obyvateľstva s „pandémiou“ koronavírusu, je spojené práve s korporačnými záujmami.

3. Zákaz patentov na zdravie a život.

Podľa autorov knihy dôvod zákazu patentov na zdravie a život je spojený s poznaním, že ľudstvo muselo prejsť dvoma svetovými vojnami, aby si uvedomilo, že hlavným dôvodom oboch svetových vojen bol princíp patentov. Z môjho pohľadu neviem, či je možné tvrdiť, že ľudstvo si uvedomilo ako príčiny vojen ( či jednu z významných príčin ) práve princíp patentov. Podľa môjho názoru sa tento problém aj naďalej skrýva a nie je predmetom žiadnych politických diskusií a teda ani snahy niečo zmeniť.

4. Vytvorenie nového systému zdravotného zabezpečenia.

Záujmy farmaceutického Kartelu boli v minulom storočí spojené s vytvorením monopolu na svetové zdravie, ktoré sa zakladá na dvoch hlavných prvkoch: a) exkluzivite patentovaných liečiv formou terapií, b) privatizácií zdravotníctva pod kontrolou Kartelu. Nový zdravotný systém má byť založený na eliminácií týchto dvoch prvkov kontroly.

Existujúci systém zdravotníctva sa zakladá na podpore a šírení chorôb, liečiteľných pomocou patentovaných liečiv. Nový systém zdravotnej starostlivosti sa sústredí na prevenciu a vykorenenie chorôb. Prvým krokom k zavedeniu nového, efektívnejšieho systému zdravotníctva je zákaz všetkých patentov na terapeutické liečiva a ostatné lieky.

Druhým krokom je zdemokratizovať zdravotníctvo, t. j. umožniť jeho ľudovú kontrolu. Podľa autorov knihy je to jediný spôsob ako zaručiť, aby výskum a vzdelanie v oblasti zdravotníctva, rovnako ako praktické zdravotné služby, boli výlučne v službách ľudu a nie v žoldu finančných záujmov farmaceutického priemyslu.

5. Ochrana života.

Projekt ľudského génomu ako biologického základu života patrí nám všetkým, celému ľudstvu. Pokusy o privatizáciu genetického kódu s cieľom ho meniť, obchodovať s ním a manipulovať zo ziskuchtivosti ľudským telom alebo jeho časťou, by malo byť zakázané.

6. Ochrana zásobovania potravinami.

Je potrebné pochopiť, že genetická informácia obsiahnutá vo zvieratách, rastlinách a potravinách, pestovaných na poliach a v záhradách, patrí všetkým. Manipulácia a pozmeňovanie genetického kódu s cieľom patentovať a vytvárať tržný monopol, v sebe skrýva nebezpečie, že zásobovanie potravinami bude kontrolované a zneužívané protagonistami korporačných záujmov k politickým účelom.

7. Ochrana životného prostredia.

Predpokladom pevného zdravia a dlhého života je predovšetkým čistý vzduch, nezávadná pitná voda, absencia toxických chemikálií v životnom prostredí. Ochrana života a životného prostredia je veľmi potrebná a nutná.

8. Ochrana svetového mieru.

Autori knihy za hlavný predpoklad považujú ukončenie zásady patentovateľnosti v oblasti zdravotníctva a ochrany života. Rovnako je to aj s ukončením svetovej závislosti na dopyte po rope.

9. Nastolenie sociálnej spravodlivosti.

Bývalé koloniálne mocnosti boli nahradené krajinami vyvážajúcimi chemické, farmaceutické a petrochemické výrobky. Globálne záujmu petrochemického a farmaceutického Kartelu upevňujú a prehlbujú nespravodlivosť na našej planete. Z moderných foriem ekonomickej závislosti je „farmaceutický kolonializmus“ najohavnejší, pretože pod pláštikom boja proti epidémií a dobročinnosti sú vo všetkých rozvojových krajinách propagované toxické a smrteľné výrobky, ktoré decimujú tamojšiu populáciu a eskalujú ich ekonomickú závislosť. V rozvojových krajinách je propagovaná patentovaná, genetický manipulovaná sejba a patentované potraviny pod zámienkou boja s hladom. Ľudstvo nesmie pripustiť, aby dediči architektov najväčšieho vyhladzovacieho tábora v dejinách ľudstva mohli nerušene pokračovať v svojej šedej činnosti v zákulisí globálneho ekonomického poriadku, dovtedy k ekonomickej spravodlivosti nemôže dôjsť.

Toľko k samotným cieľom „Hnutia života.“

Je dôležité, aby si ľud uvedomoval, ako sa ďalej postaví k svojmu osudu, k štafete života, k vybudovaniu nového sveta. Buď pripustíme, aby korporačné záujmy pokračovali v upevňovaní a rozširovaní svojho monopolu v kľúčových oblastiach nášho života alebo prevezmeme tiaž zodpovednosti za svoj osud do vlastných rúk a vybudujeme nový svet pre seba a budúce generácie. Ďalej citujem: „Ak ponecháme tento svet napospas korporačným záujmom, nepotrebujeme sa diviť, keď budú nerušene pokračovať vo svojom lukratívnom kšeftovaním s biedou, hladom, zamorovaním sveta toxickým odpadom, chorobami a smrťou. Samozrejme, že k udržaniu takéhoto sveta a ekonomický z neho ťažiť, je potrebná globálna diktatúra, ktorá týmto korporačným záujmom umožní systematické okliešťovanie občianskych práv a ignorovaniu vôle ľudu“ ( str. 265 ).

Tento odkaz autorov knihy, ktorý zároveň môžeme brať ako odkaz boja proti fašizmu a spôsob poučenia sa z minulosti, sme si ako národy demokratického Západu nezobrali k srdcu. Naši politickí predstavitelia vedomé ponechali tento náš svet napospas korporačným záujmom, ktoré nerušene pokračujú vo svojom lukratívnom kšeftovaní, ktoré v tomto roku začali organizovať pod zástavou „pandémie“ koronavírusu. K zrealizovaniu svojich cieľov, zámerov a kšeftov začali v tomto roku uplatňovať také postupy vo vzťahu k obyvateľstvu národných štátov, ktoré súhrnne môžeme pomenovať ako nastolenie globálnej diktatúry. Prečo sme nemohli tento odkaz autorov knihy zúžitkovať a zobrať si k srdcu ? Žijeme v kapitalistickej spoločnosti, ktorej ekonomický systém je založený na ideológií globálizmu a priamo podporuje úsilie aj petrochemického a farmaceutického priemyslu o kšefty a nadvládu nad ľuďmi.

Aj pre tento Kartel platí, že oblasť výskumu, technológií či investovania kapitálu sú úplne mimo sféry akéhokoľvek demokratického poriadku spoločnosti. Ideológia globalizmu dáva silne podnety k tomu, aby petrochemický a farmaceutický priemysel nebral ohľad na národné a v plnej miere a sile aby sa dokázal realizovať na globálnej úrovni. Od globálnych problémov životného prostredia Kartel a s ním spolupracujúce národné vlády a korporačné média prešli na strašenie ďalším globálnym problémom, ktorí pre svoj účel a potreby vytvorili: je to „pandémia“ koronavírusu ako globálna hrozba. Petrochemický a farmaceutický Kartel sa sám pasoval, a to pod vedením svojich vplyvných kapitalistov, do pozície subjektu konania, ktorý dokáže globálnu hrozbu riešiť. Z tohto dôvodu národné vlády boli podriadené pod moc tých, ktorí sa pokladajú za predstaviteľov globálnej moci, hoci žiadnu štátnu moc v skutočnosti netvoria.

Na úrovni globálne žijúceho ľudstva neexistuje žiadna moc, len štáty a štátne zväzky majú moc ( napríklad EÚ ). Takže globálna moc spätá s Kartelom sa stala na globálnej úrovni suverénom, ktorý štátnej moci a obyvateľstvu národných štátov nariaďuje podmienky, za akých môžu žiť pod hrozbou „pandémie“ koronavírusu ako globálneho problému. Ešte sa len dostatočne a dodatočne potvrdí, že tento globálny problém bol skonštruovaný – vopred pripravený. Globálny suverén ( moc Kartelu ) si zabezpečil, aby národné vlády prostriedkami globálnej diktatúry donútili svojich obyvateľov podriadiť sa autoritatívnej moci a novým podmienkam ľudskej existencie, v ktorých žiadna demokracia a ani základné ľudské práva a slobody nebudú existovať.

Globálnym suverénom v kapitalistickej spoločnosti sa nesmie stať nikto iný ako samotná trieda kapitalistov – „Trieda 1%“. Samotné ľudstvo ako také, bez svojho štátu a štátnej moci, ktorá v súčasnosti zrádza svojich občanov, je a bude bezbranné, pretože na globálnej úrovni nebude mať žiadnych svojich zástupcov ( ani delegátov či reprezentantov ). Ideologický globalizmus už dávnejšie začal s presviedčaním, že krajšia budúcnosť ľudstva či obyvateľov planéty spočíva iba v globálnom. Globalizmus teda nebude vo vzťahu k budúcnosti potrebovať žiadny národný štát a aj preto sa razí heslo, že nikdy viac nacionalizmus. Pre obyvateľstvo národných štátov je nočnou morou to, že ich volení predstavitelia sú z väčšej časti zástancami ideológie globalizmu a teda zástancami globalizácie či globálna. A tak im nevadí, že sa štátna suverenita rozpúšťa ako farba vo vode, až nakoniec sa stratí v rieke globálna.

Ak sa vládna moc a rovnako aj zákonodarná moc podieľajú na realizáciu politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, znamená to, že sa spoločne podriadili globálnemu suverénovi a že samotná otázka ochrany zdravia a životov obyvateľstva ich zaujíma iba do tej miery, do akej je potrebné, aby sa obyvateľstvo podriadilo globálnej diktatúre a cieľom suveréna. Ak každý jeden človek nikdy nemôže v skutočnosti globálne žiť – pretože sa to nedá pre jeho spätosť s miestom v národnom štáte, tak prečo si globálna moc robí z vlastného rozhodnutia nároky, že zdravie a život bude riešiť globálne v prípade koronavírusu ? Petrochemický a farmaceutický Kartel ako samozvaný globálny suverén sa pritom správa tak, že všetky následky vlastného konania v globálnom rozsahu prenáša a prenesie na iných – obyvateľstvo národných štátov. Pre suveréna má platiť iba to podstatné: privatizácia ziskov a nadvláda nad obyvateľstvom v rámci sveta.

Už pred viac rokmi sa viac ako tucet obetí, ktorí prežili holocaust, zišli v Osvienčime, aby predložili európskym vládam novú ústavu s názvom „Pre ľud s ľudom“, ktorá je obrysom nevyhnutnej ochrany záujmov ľudu pred nenásytnosťou korporácií. Táto výzva bola politickými predstaviteľmi v Európe ignorovaná. Autori knihy preto zdôraznili, že namiesto toho politickí predstavitelia v Európe podpisom lisabonského „Zmocňovacieho zákona“ dali zelenú procesu, ktorým sa celá európsky kontinent stava hračkou v rukách tých istých korporačných záujmov, nesúcich zodpovednosť za dve svetové vojny. S tým, čo sa stalo, sa nesmieme uspokojiť. V skutočnosti je potrebné vytvoriť Európu, a tým aj celý svet, pre ľud a s ľudom. K tomu nás má zaviazať morálna váha tých, čo prežili najhoršie zločiny proti ľudskosti aj spolu s adekvátnym rozborom príčin oboch svetových vojen.

Čo obsahuje výzva pre Európu „Pre ľud s ľudom?“ V samotnej výzve je preambula, ktorá obsahuje veľmi zaujímavé myšlienky a časť, ktorá má názov „Ústava občanov Európy.“ Podotýkam, že myšlienky a návrhy uvedené vo výzve sú veľmi aktuálne, pretože sa priam bytostne dotýkajú toho, čo sa v tomto roku odohráva v Európe a praktický aj v celom svete. Preambula výzvy obsahuje tieto zaujímavé myšlienky, ktoré voľne interpretujem:

1. Tí, ktorí prežili holocaust v nemeckých nacistických koncentračných táboroch, majú pocit, že svet sa stáva čim ďalej tým viac odolnejší voči ich svedectvu o hlade a núdzi, o vyčerpávajúcej otrockej práci, o vojne a nenávisti a ďalších nacistických zločinoch.

2. Mala byť realizovaná nádherná myšlienka novej Európy. Táto Európa mala byť vybudovaná na pamiatke minulosti ako fundamentálnej zásady európskych národov, ktorá sa čim ďalej tým viac porušuje. Moje doplnenie: lenže pod vedením koalície nacistov a petrochemického a farmaceutického Kartelu nová Európa bola budovaná práve ako tretí pokus o dobytie Európy a sveta, ktorého výsledkom je samotná EÚ.

3. V dejinách Európy boli základné ľudské práva na zdravie a život človeka najviac porušované. Príkladom sú dve svetové vojny, státisíce mužov a žien z celej Európy, uväznení v koncentračných táboroch, prišlo o život ako zotročené pracovné sily v mene korporačnej chamtivosti.

4. Desaťtisíce z nich prišlo o život pri pseudovedeckých lekárskych pokusoch na väzňoch s cieľom získať patenty na rôzne lieky pre celú radu farmaceutických dcérskych spoločnosti materského koncernu IG Farben. Moje doplnenie: je pravdepodobné, že existuje patent na koronavírus, ktorý sa mediálne pokladá za veľmi nebezpečný a ktorý v stave „pandémie“ sa dostal praktický do celého sveta, aby petrochemický a farmaceutický Kartel tak mohol spustiť svoj projekt testovania a vakcinácie obyvateľstva a zároveň nastolenia globálnej diktatúry.

5. Bola doba, keď ľudský život nemal žiadnu cenu a keď otrok bol potrebný len ako bezplatná pracovná sila. Absolútnymi vlastníkmi ľudských bytostí neboli ani tak esesáci ako roboti mamonu a moci v koncerne IG Farben. Kto bude skutočným vlastníkom ľudských bytosti v súčasnosti, ak sa úspešne zavedie digitálne sledovanie obyvateľstva z dôvodov „pretože koronavírus“ ?

Samotná „Ústava občanov Európy“ je stručná a obsahuje práva ľudí, ktoré sa nesmú scudziť. V úvode ústavy autori pripomínajú, že najzákladnejším ľudským právom je právo na zdravie a život. Toto právo je ohrozované korporačnými záujmami a ich narastajúcimi pokusmi využívať telo človeka a znalosti o ňom ako exkluzívneho vlastníctva a zdroja ziskov. Z tohto dôvodu autori knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ prehlásili nasledujúce práva za nescudziteľné pre každého Európana.

Právo na zdravie.

Naše zdravie a naša telesná schránka sú najcennejším vlastníctvom človeka.

Z tohto dôvodu nesmú byť zneužívané ako bazár pre patentované liečiva alebo akúkoľvek inú formu komercializácie.

Šírenie chorôb v rámci umelého vyvolávania dopytu po liekoch je protiústavné.

Akýkoľvek zdravotný systém, zakladajúci sa na týchto zásadách, by mal byť zakázaný.

Právo na život.

Ľudský genóm, ako matica života a biologický základ ľudskej existencie, patrí celému ľudstvu.

Pokusy o privatizáciu genetického kódu s cieľom ho meniť, predávať a manipulovať telo človeka, poprípade jeho časti za účelom korporačného zisku, sú protiústavné a preto zakázané.

Právo na ekologický nezávadné prírodné potraviny.

Genetická informácia o všetkých rastlinách a potravinách, rastúcich na poliach a lúkach po tisícročiach, patrí celému ľudstvu.

Manipulácie a pozmeňovanie genetického kódu rastlín s cieľom ich patentovať a vytvárať globálne monopoly, so sebou nesie nebezpečie, že zásobovanie potravinami začne byť ovládané korporačnými záujmami.

Rovnako ako v prípade zdravia a života, monopolizácia potravín vedie ku kontrole celých národov.

Toľko k ústave základných a nescudziteľných práv človeka, ktoré by sa mali rešpektovať nielen v Európe, ale všade vo svete a ktoré ešte stále nie sú všeobecne rešpektované a uplatňované. Autori knihy našli aj dôvod, prečo sa to tak deje a ten spočíva v tom, že je uplatňovaný princíp patentovania. Patenty sú ekonomickými nástrojmi zvyšovania návratnosti investícií pre celé priemyselné odvetvia vrátane tých, ktoré majú bezprostredný dopad na naše zdravie a životy. Pre uplatnenie základných práv uvedených vyššie je preto dôležité rešpektovať túto zásadu: život nesmie byť patentovaný. K presadeniu tejto zásady a za účelom ochrany zdravia a životov budúcich generácií Európanov, patenty v oblasti zdravia, životov a potravín boli autormi knihy prehlásené za protiústavné.

Na záver si dovoľujem postaviť túto otázku:

Ako dlho chceme ešte dopúšťať, aby sa o budúcnosti nášho kontinentu a celého sveta rozhodovalo v záujme medzinárodného petrochemického a farmaceutického priemyslu ?

Prečo som postavil túto otázku ?

Lebo verní pamiatke minulosti ( z obdobia dvoch svetových vojen ) sme sa mali usilovať oslobodiť ľudstvo od závislosti na petrochemickom a farmaceutickom Karteli a tak zachrániť život človeka pre všetky budúce generácie. Tento Kartel sa nepodarilo nikde podriadiť si štátnej moci, ktorá mala dbať o vôľu ľudu sformovanej v rámci jej demokratického právneho poriadku. Kartel, najmä v Európe, významne posilnil svoju celkovú pozíciu a stratégiu, pretože v koalícií s nacistami založil EÚ a celú ju má v svojej moci. Národné štáty cez svojich ústavných činiteľov sa hlásia k EÚ, hoci majú aj výhrady, a robia všetky dôležité politické kroky k tomu, aby EÚ so svojimi nacistickými koreňmi ostala zachovaná a aby došlo k jej definitívnemu politickému usporiadaniu. V záujme Kartelu sa bude rozhodovať aj naďalej, pretože samotná existencia EÚ je dnes zárukou toho, že Kartel ostane zachovaný, posilnený a že žiadne návrhy autorov knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“, tak ako som ich v tomto článku uviedol, nebudú rešpektované.

Účel projektu „Hnutie života“ sa teda nedarí napĺňať. V tomto roku sa závislosť ľudstva na Karteli ešte viac posilnila. Politikou organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu ziskáva samotný Kartel za výdatnej pomoci národných vlád moc nad životmi obyčajných ľudí, moc nad riadením jednotlivých oblasti života spoločnosti, nariaďuje a diktuje, čo každý jednotlivec musí rešpektovať, ako sa správať a podobne. Nám, občanom národných štátov, nepomáha k pochopeniu súčasného diania ani adekvátny rozbor príčin dvoch svetových vojen a ani morálna autorita tých, čo prežili najhoršie zločiny proti ľudskosti. Kartel v súlade so svojimi cieľmi a záujmami nekompromisne presadzuje globálnu diktatúru.

Je zaujímavé, že nenásytnosť Kartelu po bohatstve a moci sa propagandistický spája s potrebou ochrany zdravia a životov obyvateľstva, čo v skutočnosti nejde dokopy. Čitateľ si môže sám porovnať, aké práva som v tomto článku pri zmienke o Ústave občanov Európy uviedol – viď právo na život, právo na zdravie, právo na ekologický nezávadné prírodné potraviny, zákaz princípu patentovania. A keď si čitateľ uvedomí, čo autori knihy pokladajú za podstatné úlohy každého uvedeného práva, tak musí dospieť k záveru, že záujmy Kartelu a najzákladnejšie ľudské práva na zdravie a život nie sú identické, ale sa celkom rozchádzajú. Z tohto dôvodu nie je možné veriť tomu, keď vládna moc svoje autoritárske spravovanie našej spoločnosti či presadzovanie globálnej diktatúry zdôvodňuje potrebou ochrany zdravia a životom obyvateľstva národného štátu. Naša vládna moc sa zasnene oddala pocitom, že pre ňu je viacej dôležité pracovať na základe akejsi lásky k ľuďom ako rešpektovať ústavné práva a slobody či vôbec rešpektovať právo. Lenže je možné prijať od vládnej moci verejné zdôvodnenie jej súčasnej politiky spojenej s “pandémiou” koronavírusu v zmysle, že koná dobro v záujme dobra ?

Koniec záverečnej časti – IX.

Dušan Hirjak