Publikované 13.11. 2020 o 13:57 
Počet komentárov:
Uznesenia vlády SR ku COVIDU 19 majú hodnotu toaletného papiera
Pozrime sa na to, prečo…Vláda SR svojim uznesením číslo 587 z 30. septembra 2020 vyhlásila núdzový stav od 1. októbra 2020 podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
Článok B 1 tohto uznesenia znie, že vláda vyhlasuje v súlade s čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov dňom 1. októbra 2020 na obdobie 45 dní na postihnutom území Slovenskej republiky núdzový stav;
Všimnime si, že núdzový stav bol vyhlásený na postihnutom území SR. Vláda pritom nedefinovala, ktoré územie je postihnuté. Z formulácie možno vyvodiť, že nejde o celé územie republiky pričom vláda ani nezdôvodnila v uznesení čoho sa vyhlásenie núdzového stavu týka.
Členom vlády uložila v bode C.4. prijímať opatrenia, ktoré umožnia odvolať núdzový stav v čo najkratšom čase – priebežne.
Keďže 45 dní uplynulo a vláda uznesením č. 718 z 11. novembra 2020 predĺžila núdzový stav o ďalších 45 dní možno konštatovať, že členovia vlády si nesplnili úlohy, neprijali dostatočné opatrenia na odvolanie núdzového stavu, a preto by za nesplnenie svojich povinností mali byť odvolaní zo svojich funkcií.
Vláda sa však tvári, že je všetko v poriadku. Nedala si ani námahu, aby vyhodnotila kroky členov vlády, spočívajúce v neefektívnych opatreniach. V tomto uznesení v bode C 1 sa poistila proti prípadným protestom občanov za nesplnenie svojich úloh a zakázala zhromažďovanie sa viac ako 6 osôb, čím si zlegalizovala prípadné policajné alebo vojenské zásahy proti pokojne demonštrujúcim občanom.
Týmto počinom nekompetentná toxická vláda, neplniaca si svoje povinnosti sa zmenila na diktátorskú formu vládnutia Igora Matoviča a jeho kultu osobnosti, čo je v demokracii neprípustné. To všetko sa deje na základe pochybných antigénových testov objednaných cez firmu Matovičovho kamaráta.
Uvedené uznesenia sa odvolávajú na článok 5, odsek 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. , v ktorom sa okrem iného hovorí, že núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území. Teda nie celoplošne pre celé územie Slovenska. Vládna propaganda a statusová rétorika Igora Matoviča o celoplošnom postihnutí územia Slovenska tak nemá oporu v zákone.
V uvedenom článku v bode 3 sa tiež píše, že v čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:
písmeno h: obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním. Vláda svojim uznesením č. 718 v bode C 1 neváhala zneužiť ustanovenie tohto článku proti občanom, pretože nezdôvodnila jeho zavedenie v uznesení. Urobila tak z dôvodu, aby zabránila občanom verejne vyjadriť svoj nesúhlas s konaním vlády SR.
Keďže nebola definovaná a zdôvodnená závažnosť ohrozenia, nebolo ani definované ohrozené územie, nie je možné zakázať občanom verejne vyjadriť nesúhlas s konaním vlády, navyše ak nesúvisí s predmetom vyhlásenia núdzového stavu. Takéto konanie vlády je nedemokratické, neprípustné a nesie znaky diktátorského konania. Taktiež nie je prípustné, aby k avizovanému zhromaždeniu občanov sa ministri vnútra a obrany občanom vyhrážali použitím násilných prostriedkov.
Obmedzujúce opatrenia napríklad uvádzané aj v uznesení č. 704 sú v rozpore so slovenskými aj medzinárodnými zákonmi pretože keď vláda vyhlásila, že testovanie je dobrovoľné, nemôže tých občanov, ktorí sa rozhodli nedať testovať obmedzovať na ich právach a de facto ich za to trestať. Je to zasahovanie do základných ľudských práv a slobôd a konanie vlády je preto protiústavné.
Dajme teraz slovo renomovanej právničke Marici Pirošíkovej bývalej zástupkyni SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP):
„Po celoplošnom „dobrovoľnom“ testovaní je zrejmé, že vyhlásený núdzový stav pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý má dopad na všetky sféry života jednotlivcov nachádzajúcich sa našom území, je v rozpore so zásadou proporcionality, pretože za súčasnej situácie nemožno tvrdiť, že verejný záujem na ochrane zdravia prevyšuje nad uvedenými individuálnymi právami jednotlivcov.“
Vzhľadom k výsledkom celoplošného testovania pani Pirošíková uvádza:
„že nie je možné dospieť k záveru, že v Slovenskej republike sú splnené podmienky odseku 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., podľa ktorého možno núdzový stav vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Vláda však uvedené dáta, ako aj podmienky ústavného zákona zjavne ignoruje, vyhlásený núdzový stav na celom území SR naďalej trvá a neprimerané a nezákonné zasahovanie do základných ľudských práva a slobôd pokračuje. Vzniknuté nebezpečenstvo nemožno považovať ani za skutočné ani za bezprostredné. Ani za také, ktorého účinky zahŕňajú celý národ.“
Pretrvávajúce zásahy do základných ľudských práv a slobôd sú v rozpore s ústavným zákonom, ako aj s medzinárodnými štandardami, pretože nespĺňajú podmienku primeranosti, t.j. nezodpovedajú naliehavej spoločenskej potrebe, pri ktorej verejný záujem prevažuje nad záujmom jednotlivca.“
Na svojej facebookovej stránke sa k veci vyjadril aj ďalší renomovaný právnik Miroslav Radačovský, ktorý podal podnet na Generálnu prokuratúru SR – Oznámenie o možnom spáchaní trestného činu, ako aj Podnet na predloženie návrhu na prieskum ústavnosti opatrení a uznesení Ústavnému súdu SR. Medziiným uvádza:
„Ľudskú dôstojnosť chráni Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo svojom čl. 3, ktorého znenie “nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu”, čo môže a aj vykladá Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP). ESĽP vo svojom výroku Ireland v. The United Kindom. Séria A, 1978, č. 25., vyložil nasledovne: “ponižujúce zaobchádzanie je také, ktoré je vedené s cieľom vyvolať pocit strachu, úzkosti a podriadenosti a ktoré je spôsobilé potupiť a ponížiť, prípadne zlomiť fyzický a morálny odpor.”
Veľmi ľahko možno zdokumentovať správanie a výroky vlády a možno konštatovať, že vláda sa skutočne týchto amorálností dopúšťa nerešpektovaním uvedeného Dohovoru.
V Ústave SR v článku 13 sa uvádza, že:
Povinnosti možno ukladať
| a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, | |
| b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo | |
| c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. | |
| (2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. | |
| (3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. | |
| (4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Nič sa tam nepíše o tom, že povinnosti možno ukladať uznesením. Preto je veľká pravdepodobnosť, že uznesenia vlády o obmedzeniach počas tzv. pandémie COVIDU 19 nemajú žiadnu oporu v zákone. Sudca Radačovský sa vyjadruje aj napríklad k paragrafom Trestného zákona: |
|
| § 192 Ods.1:
“ Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.” Ods. 4: “Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo d) za krízovej situácie.” § 361 “(1) Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Kto správu alebo iné obdobné konanie uvedené v odseku 1, hoci vie, že sú nepravdivé a môžu vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámi právnickej osobe alebo Policajnému zboru alebo inému štátnemu orgánu alebo hromadnému informačnému prostriedku, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. (3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2 a spôsobí ním vážnu poruchu v hospodárskej prevádzke alebo hospodárskej činnosti právnickej osobe alebo v činnosti štátneho orgánu alebo iný obzvlášť závažný následok.” Podľa právnika Jána Čarnogurského ml.: „neexistuje žiadna právna norma, ktorá by prikazovala ľuďom nosiť pri sebe neustále výsledky testov. Neexistuje ani oprávnenie, ktoré by policajtom vôbec umožnilo si od vás pýtať výsledky testov. „ |
|
Z uvedeného textu vyplýva, že vláda porušuje zákony SR, medzinárodné zákony pričom ju možno upodozrievať, že sa tak deje z dôvodu neschopnosti prijať efektívne a zmysluplné opatrenia na riešenie vzniknutej situácie pretože situácia v spoločnosti sa zhoršuje. Vláde ide cestou politických rozhodnutí, nepočúva hlasy odborníkov, prijíma reštriktívne opatrenia a denne dokazuje svoju neschopnosť. Vzniká aj oprávnená otázka či tak vláda nekoná náhodou úmyselne…z dôvodu prichádzajúcej povinnej vakcinácie alebo opäť dobrovoľnej, s protiprávnymi reštrikciami ak sa občania nedajú vakcinovať. Takmer s istotou možno povedať, že vláda občanom nedá na výber vybrať si dôveryhodnú vakcínu, ale bude nám vnucovať vakcíny podľa diktátu EÚ a USA.
V článku 32 Ústavy Slovenskej republiky sa píše:
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.
Z tejto formulácie najvyššieho zákona SR vyplýva, že obsah tohto článku sa naplnil a občania majú plné právo pokojným spôsobom vyjadriť svoj nesúhlas s neschopnosťou vlády riešiť závažné problémy spoločnosti… A poslať ich na smetisko dejín.
Na záver treba pripomenúť, že hoci vláda SR očakávala príchod druhej vlny tzv. pandémie, napriek tomu neprijímala efektívne opatrenia v čase, keď situácia bola pre Slovensko veľmi priaznivá t.j.od apríla do konca augusta t.r. Hrubo zanedbala svoje povinnosti a je preto načase, aby podala demisiu ako celok a aby sa voči jej členom vyvodilo trestnoprávne konanie.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Viac na:
https://www.facebook.com/sudcaradacovsky/posts/1208443609541328
.jpg "shadow")
Top za 7 dní
Najnovšie z HS
Najčítanejšie z HS
0.0°C
.jpg)
