Násilie páchané na mužoch

Asi feministky a „emancipované“ ženy sa pohoršia na mojím vyhlásením, že vo vzájomných vzťahoch medzi mužmi a ženami oveľa viac násilia, aj keď hlavne psychického, je páchaného na mužoch než na ženách. Tým nechcem povedať, že sú tomu viac na vine ženy. Vôbec nie. Na vine je predovšetkým zvrátená liberálna progresivistická ideológia, najnovšie hlavne ideológia rodovej rovnosti (gender), ktorá chce zničiť rodinné vzťahy a samozrejme samotnú podstatu muža, ktorého chce vykastrovať, lebo vraj prirodzená vyššia agresivita mužov je príčinou fyzického násilia páchaného na ženách. To je samozrejme lož, lebo pravá príčina väzí v niečom úplne inom. Ak príroda (resp. Boh) dala mužovi vyššiu mieru agresivity, rozumovej a duchovnej sily, mala na to pádny dôvod. Muž totiž je ten, čo musel vždy zápasiť s vonkajším svetom, ktorý si podmaňoval, snažil sa ho ovládnuť a zároveň vytváral ochranu pre vnútorný svet rodiny (ale aj rodu a spoločenstva), v ktorej nachádzala svoje prirodzené uplatnenie žena ako matka a manželka vytvárajúca teplo rodinného krbu.

Samozrejme v súčasnej modernej dobe, ktorú civilizačne sformovali takmer výlučne muži svojimi objavmi a vynálezmi, technickými a stavebnými dielami sa vytvorili podmienky, kde sa vo vonkajšom svete môžu uplatniť aj ženy, ba dokonca neraz sú aj nútené v súčasnom vykorisťovateľskom  kapitalizme, lebo príjmy muža sú nepostačujúce. Ženy sa najradšej uplatňujú vo sférach, kde ide o prácu s ľuďmi – školstvo, výchova, administratíva. V oblastiach ťažkej fyzickej práce či technicky orientovaných zamestnaniach sa uplatňujú takmer výlučne muži. Rodová rovnosť medzi mužmi a ženami je skrátka nezmysel. Muži a ženy sa od seba výrazne líšia nielen fyzicky (napr. muži nemôžu otehotnieť), ale aj psychicky. Snaha, aby ženy na seba naberali mužské charakterové črty a muži nežné a vrtošivé ženské k ničomu dobrému nevedie – práve naopak, vedie len k narastaniu vzájomného násilia, neuspokojivým vzťahom, rozvratu rodín, nešťastiu a genocíde bielej rasy. A o to diabolským inštalatérom rodovej rovnosti ide predovšetkým. Žiaľ, propaganda a mainstreamová mediálna sféra je orientovaná na to, aby povzbudzovala v ženách tie črty, ktoré sú devastačné tak pre mužov, ako aj pre ne samotné, ako narcizmus, samoľúbosť, schopnosť manipulovať, dominantné správanie, nepotrebnosť ľúbiť a milovať muža, sklony k pohodliu a k luxusu, t.j. lenivosť. Pestuje sa v nich pocit princezien a kráľovien, ktoré sú hodné obdivu len preto, že sú ženy starajúce sa hlavne a predovšetkým o seba, pričom muži im majú skladať poklony, klaňať sa im, bojovať o ich priazeň, dobývať ich a zamilovávať sa do nich len preto, že sú úžasné.

Ideológia a propaganda liberalizmu a progresivizmu devastuje všetko, na čo siahne, kazí charakter žien ich zbožšťovaním a z mužov sa vysmieva, akí sú nemožní, hlúpi, primitívni, vulgárni, násilní, neschopní, odkázaní na blahosklonnosť žien a vlastné podriadené postavenie. Táto ideológia prevracia všetko hore nohami, hlavne základný princíp, len na základe ktorého sa dajú vybudovať šťastné vzťahy medzi mužmi a ženami, ktorý hlása:

Hlavou muža je Kristus a hlavou ženy muž. Žena si ma muža vážiť a muž ženu milovať.     

Ženy pravda radi obracajú tento princíp vo svoj prospech tak, že oni si muža nemôžu vážiť, pokiaľ on ich nemiluje. Opak je však pravdou. Žena si lásku muža musí zaslúžiť tým, že si ho váži a miluje a nie opačne, lebo len tak to funguje. V súčasnosti žena, ktorá muža nemiluje, si ho nedokáže ani vážiť. A žena si nedokáže vážiť a milovať muža, ktorý vo vzťahu k nej nie je v dominantnom postavení. Čo to znamená byť v dominantnom postavení voči žene? Byť na ňu tvrdý, hrubý, násilný, drsný? Vôbec nie! Práve naopak, byť nežný a milujúci, ale  len v prípade, že si to žena svojím správaním voči nemu zaslúži. Byť dominantným, znamená byť od ženy nezávislým, klásť ženu vo svojich prioritách až na nejaké to tretie miesto. Prvé miesto má u muža mať Kristus – t.j. hľadanie a nachádzanie Pravdy, cesta za poznaním, realizácia svojich cieľov a zámerov, tvorivá sebarealizácia vo sfére svojich bohumilých záľub a koníčkov ako hudba, umenie, veda, technika, šport, príroda, remeslo, ….  Muž sa týmto stáva hodnotným človekom, ktorý si sám seba váži a nie je závislý na mienke ostatných. Vtedy je aj rozhodným, ambicióznym, lebo vie, čo chce, za čím ide, o čo sa snaží a táto jeho rozhodnosť ženám imponuje, lebo cítia, že takýto muž im dokáže poskytnúť ochranu, oporu, istotu a pevné zázemie. Muž sa vo svojich ťažkých chvíľach nemá spoliehať na oporu zo strany ženy, môže sa však vždy oprieť o Boha, lebo jeho hlboký vzťah k Nemu ho nikdy nesklame, v ňom vždy nájde láskyplnú náruč a svoje pevné zakotvenie. Na druhé miesto vo svojom živote kladie múdry muž svoju rodinu. Svoju bezpodmienečnú lásku si môže dovoliť prejavovať len vo vzťahu k svojím deťom, nie však k svojej žene, ktorá si jeho lásku musí zaslúžiť. Byť dominantným vo vzťahu k žene znamená, že sa nesmie v žiadnom prípade k nej citovo pripútať, avšak má umožniť žene, aby sa ona pripútala k nemu, aby sa doň zaľúbila, aby sa ocitla a zostávala v režime lásky a úcty k nemu. Muž svoju ženu miluje tým, že jej umožní milovať a ctiť seba samého a že jej dáva spoznať v sebe jej ochrancu. Pre ženu totiž nie je ani tak dôležité, aby ju milovali, ale aby ona milovala. Žena neznáša citovú pripútanosť muža k sebe samej, mužovi by však jej pripútanosť k sebe nemala vadiť, práve naopak, mal by byť tomu rád. Pre muža môže byť žena iba doplnkom, nikdy nie zmyslom jeho života. Muž sa nikdy nesmie podkladať žene, a ak mu na nej záleží, mal by jej umožniť, aby sa ona podkladala jemu, aby bojovala či snažila sa o jeho priazeň a lásku. Muž samozrejme môže pri vzájomnom spoznávaní prejavovať svoje sympatie, záujem, iniciatívu, aj isté naliehanie (napríklad pobozká dievča len tak), nikdy však svoju potrebu v nej. Ak si muž nedá pozor a začne sa k žene citovo pripútavať, ona sa začne od neho odpútavať, vzďaľovať, jej city k nemu ochladnú, prestane ho milovať aj vážiť si ho  a rozpúta voči nemu peklo. Začne ho ponižovať, dávať mu pociťovať vinu za hocičo, urážať ho, znemožňovať, skrátka urobí mu peklo zo života. Práve na tejto zásadnej chybe, že muž sa neopatrne zaľúbil či citovo pripútal k žene, čím stratil svoje dominantné postavenie, sa ničia vzájomné vzťahy medzi mužmi a ženami. Prečo je to tak, si vysvetlíme na rozdieloch psychiky medzi mužmi a ženami.

Muži sú rozumovo aj duchovne silnejšie bytosti než ženy a v princípe dokážu, alebo by mali dokázať, resp. naučiť sa podriaďovať svoje city rozumu. Žiaľ, mnohí muži na tom zlyhávajú a vďaka svojej naivite sa citovo otvárajú a pripútavajú k žene (zaľubujú sa). Muži sú totiž tiež citlivé bytosti a ich city sú väčšinou hlbšie a trvácnejšie než city žien. Avšak našťastie príroda ich obdarila citovou zdržanlivosťou, tzv. neschopnosťou prejavovať svoje city, čo im však slúži ako ochrana pred citovou devastáciou zo strany žien. Muž nesmie zo ženy spraviť svoj idol. Tým by porušil prvé božie prikázanie „Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov…“ Porušenie tohto prikázania vo vzťahu k žene znamená, že zaň muža čaká trest – peklo na zemi.

Ženy sú bytosti hlavne inštinktívne, emocionálne (duševné) a nedokážu podriadiť svoje city rozumu. Práve naopak, rozum dávajú do služby napĺňania svojich emocionálnych potrieb. Ženy potrebujú byť neustále v emocionálnom vzrušení, mať v sebe citový náboj. Ak sa muž (chlapec) do ženy (dievčaťa) zaľúbi, tá stratí oň záujem, lebo ju pripraví o jej potrebu ľúbiť, o citové vzrušenie. Normálny muž na rozdiel od ženy potrebuje duševný pokoj a komfort, aby sa mohol sústrediť na duchovné a rozumové záležitosti. Ak mu žena toto neposkytuje, nezaslúži si ho a on by sa mal od nej vzdialiť. Ak vznikne medzi mužom a ženou konfliktná situácia alebo hádka, je to už veľmi zlé. Takáto situácia by nastať nemala. Ak však nastane, v žiadnom prípade muž nesmie pristúpiť na to, že si začne s ženou vyjasňovať vzťahy a hľadať príčinu toho, na čom sa pohádali. Pre ženu totiž v takýchto situáciách neplatia žiadne rozumové argumenty, iba citové. Muž musí preto z toho vycúvať, najlepšie s dôstojnosťou, ochladnúť vo vzťahu k žene, dokonca prejsť k ľahostajnosti až ignorancii. Nikdy si nesmie pripustiť k srdcu pocit viny, ktorý v ňom chce žena vzbudiť. Nikdy ju nesmie prosiť o odpustenie. Iba vtedy, ak ju podviedol, môže sa žene ospravedlniť a svoj čin pred ňou oľutovať, a to je všetko. Nikdy sa pred ňou nesmie ponižovať, ani sa čohosi doprosovať. Nikdy nesmie pripustiť stratu svojej dominancie, t.j. citovej nezávislosti.

Ak sa žena (dievča) zaľúbi do muža (chlapca), ten by si jej lásku k sebe mal vážiť, a ak má s ňou záujem založiť spoločnú rodinu, mal by jej umožniť uchádzať sa o jeho priazeň. Ak žena sa svojou láskou úprimne podkladá mužovi (nie z vypočítavosti), je to preň znak, že ich vzťah môže byť perspektívny, ak v ňom muž necíti žiadne nepríjemné či výstražné signály manipulácie, iba úprimný záujem, milotu, zaľúbenosť či lásku. V tom prípade by sa nemal zahrávať s jej citmi  a byť vďačný osudu, že mu ju doprial a prejavovať k nej svoju priazeň a sympatie, nie však zaľúbenosť. Muž by nikdy nemal behať za ženou, či chlapec za dievčaťom. Ak medzi nimi vzniknú prvé sympatie, mal by iniciatívu prenechať do jej rúk,  umožniť jej uchádzať sa o seba, dať jej možnosť zaľúbiť sa doň či ľúbiť ho. Múdry muž neopustí ženu, ktorá ho ľúbi, ale váži si jej lásku. Iba hlupák považuje vo svojej naivite za obťažovanie či nudu, ak mu žena prejavuje úprimnú lásku mysliac si, že nie žena by sa mala uchádzať o priazeň a lásku muža, ale naopak. Mnohí muži žijú v mylnej predstave, že oni ako lovci by mali ženu dobývať svojou láskou a záujmom. Muž môže nanajvýš  predstierať, že ženu dobýva uplatňujúc svoju naliehavosť (nie však vnucovanie) v rámci rozvíjajúceho sa vzťahu a hrať sa na lovca, avšak v skutočnosti to on má byť tým, kto sa necháva loviť.

Žiaľ, spomínaná mylná predstava sa vnucuje aj cez všelijaké ženské časopisy, ľúbostné romány, filmy a telenovely, kde muž dobýva odmietavú a nedobytnú ženu tým, že je ochotný pre získanie jej priazne a lásky podstúpiť čokoľvek, riskovať svoj život či priniesť jej modré z neba a tým dokázať, ako ju vášnivo miluje. Nakoniec ona takémuto princovi blahosklonne otvorí svoje srdce a opätuje jeho lásku. Ak ženy podľahnú takejto falošnej ilúzii a hrajú sa na neprístupné, čakajúce, že ich muži budú dobývať, tak sa ničoho dobrého nedočkajú, pokazia si svoj život, a možno aj život muža, ak sa nájde taký blázon, ktorý sa bude o nich úporne snažiť vo svojej zaľúbenosti. Mužovi je taká choroba ako zaľúbenosť škodlivá – vždy na ňu doplatí. Sledovanie falošných ľúbostných príbehov, ktoré s realitou nemajú nič spoločné napĺňa ženy citovým vzrušením, muži však podvedome cítia ich lživosť a zhubnosť. Už aj preto, že oni sa ani zďaleka nepribližujú a v princípe ani nemôžu priblížiť k tomuto „filmovému ideálu“, ak nechcú prísť o rozum.

V živote prichádzajú rôzne situácie, narodia sa deti, nastanú rôzne ťažkosti, do vzájomných vzťahov vstúpi všednosť, možno aj nuda, a ak aj muž zaujíma vo vzťahu dominantnú pozíciu, vzťahy ochladnú. Ak je však žena dobrá a zrelá, má vyvinutý materský inštinkt, svoje citové potreby napĺňa hlavne vo vzťahu k deťom, vtedy nehrozí nebezpečenstvo. Ak je navyše žena veriaca a jej viera napĺňa aj jej citové potreby (ženy sú vďaka nim horlivejšie vo viere) alebo sa žena dokáže tiež sebarealizovať vo svojich tvorivých záľubách (umenie, estetické remeslá – niekedy ženy plietli svetre, vyšívali, atď.), vtedy je nádej, že vzťah sa stane trvalým a neochvejným. Ak však je žena nezrelá a túži napĺňať svoje citové potreby cez všelijaké citové drámy a vzrušenia a očakáva od muža, že sa bude neustále snažiť o spestrovanie jej života všelijakými romantickými kúskami (večere pri sviečkach, návšteva reštaurácií, zahraničné cesty a pod.), tak toto nikdy dobre nedopadne. Takáto žena vnáša do života muža duševnú nepohodu, čo je neprípustné. Muž to nesmie dovoliť aj za cenu, že sa k žene začne správať chladne, odmietavo a ignorovať jej všelijaké vrtochy a ju samotnú. Takáto žena s „dramatickými“ nárokmi nie je vhodná pre trvalý vzťah. Je dobre, ak to muž vycíti ešte predtým, než s ňou dlhodobý vzťah založí.

Problematickými pre trvalejšie vzťahy sú aj karieristky či tzv. emancipované ženy, ktoré sústavne bojujú s mužmi o dominantné postavenie. Ak si ho však vydobyjú a muži sa podriadia, nič dobré tým nedosiahnu – prestanú si muža vážiť a následne ho odkopnú. Ak aj je žena profesorka, a on „len“ remeselník, vo vzájomnom vzťahu má byť dominantným on.  Zrelé ženy podvedome cítia, že ak podporia muža v jeho dominantnom postavení a podriadia sa mu, budú voči nemu pokorné a vážiť si ho, tak len získajú a budú následne šťastné. Správny muž sa im za to mnohonásobne odvďačí. Nájdu sa však aj naivní a nezrelí muži, ktorí takýto stabilný a v podstate úžasný vzťah považujú za nudný a chcú si ho spestriť dobrodružstvom s nejakou potvorou, ktorú považujú za vzrušujúcu. V túžbe po vzrušení sa bezhlavo vrhajú do vzťahu, ktorý pre nich zaručene skončí katastrofou. Potvora ich opantá, dovedie k rozvodu a následne nemilosrdne odkopne ako handru, pošliape ich dušu a srdce. Muž síce toto svoje dobrodružstvo trpko oľutuje a možno sa mu aj podarí vrátiť k bývalej, ak bude postupovať rozumne, ale trpká príchuť zo zlyhania sa už nikdy nevyparí. Zasa muž doplatil na to, že porušil 1. božie prikázanie a hnal sa nerozumne za chimérou.

Úplne nevhodné pre trvalejší vzťah sú samoľúbe vyzývavé ženy (narcisy), ktoré podľahli ilúzii o svojej výnimočnosti, zvykli si na to, že či už pre ich krásu alebo inteligenciu, alebo iné dôvody im muži lichotia, zbožňujú ich, o ktorých priazeň nemajú núdzu, s ktorými manipulujú, a tak napĺňajú svoje citové a iné potreby. Takéto ženy neustále klamú, klamú seba samé a ostatných, neznášajú akúkoľvek kritiku. Keď však ich mladosť odíde a krása uvädne, priazeň a záujem mužov sa vytratí a oni zostávajú samé a nešťastné, lebo nenaplnili svoje pravé poslanie ženy.

Ďalšiu samostatnú kategóriu problematických žien predstavujú ženy merkantilné – zlatokopky, ktoré majú spotrebiteľský apetít a potrebu luxusného, bezstarostného života. Takéto ženy sa snažia uloviť bohatých mužov, a ak sú aj pekné a inteligentné, tak sa im to podarí. Títo bohatí a mocní muži sú pyšní, aké reprezentatívne ženy dokázali získať, neuvedomujúc si, že tieto ženy neľúbia ich, ale iba ich peňaženku. Aj rozkoše, ktoré im poskytujú sú len kúpeným tovarom. V tomto prípade ide o vypočítavý obchodný vzťah dvoch nezrelých ľudí – muža a ženy.

Ak sa žena rozhodla opustiť muža, či už z dôvodu, že si našla milenca alebo muž stratil dominantné postavenie, či z iných dôvodov, žiadne doprosovanie ju nezastaví. Ona si vtedy nájde tisíce dôvodov na ospravedlnenie svojho činu – muž už ju neľúbi, nedostatočne sa jej venuje, nie je správny chlap, neudeľuje jej dostatok pozornosti, nesnaží sa ju chápať a napĺňať jej predstavy, je s ním nuda, už ho ani neľúbi, … A ak ju muž prosí, aby ho neopúšťala, že on ju ľúbi a že sa jej bude viac venovať a plniť jej priania (vrtochy), nič tým nedosiahne. Neplatia tu žiadne rozumové argumenty – jej odpoveď znie „už je neskoro“.

Ak muž zbadá prvé príznaky ponižovania seba samého zo strany ženy, mal by hneď reagovať tým, že si takéto správanie voči sebe vyprosí a voči žene ochladne, vzdiali sa od nej, začne ju ignorovať a venovať sa svojím veciam, záľubám, koníčkom, napĺňaniu svojho poslania. Najväčší šok takáto žena zažije, ak pocíti, že muž je šťastný aj bez nej. Nie však predstierať svoje šťastie, ale skutočne ho prežívať. Veď nakoniec pre muža by malo byť šťastím, že sa ťažkého ženského bremena zbaví, dokonca samé odpláva. Nie všetci však zvládnu s dôstojnosťou túto situáciu a zmenené správanie ženy voči sebe považujú za jej zradu. Veď ako prijať, že predtým vám preukazovala svoju lásku a úctu, hovorila, ako vás nekonečne ľúbi, a teraz zrazu z ničoho nič dáva najavo svoju nenávisť, pohŕdanie a znevažovanie, hoci vy ste jej nič zlé neurobili. Kde je tu logika? Tu platí tzv. ženská logika, t.j. logika jej citov a emócií, ktorá je nad akúkoľvek rozumovú logiku. Za jej zmenené správanie voči vám netreba hľadať žiadnu logiku či úmyselnú zradu. Veď žena je schopná všetkého, len nie zrady svojich inštinktov a emócií. Tie nikdy nezradí, lebo sa im podriaďuje.

Niektorí muži, ktorí túto „zradu“ ženy nezvládnu, sa jej začnú mstiť uplatňovaním fyzického násilia či psychického týrania. Takéto správanie však nie je dôstojné muža. Tým len preukazuje svoju slabosť. Je však zaujímavé, že niektoré ženy násilné správanie muža voči sebe tolerujú, neopúšťajú ho, berú to ako prejavy jeho lásky k nej, ktoré jej prinášajú istý emocionálny náboj a citové vzrušenie. To je aj dôvod, prečo dobrých ľúbiacich  mužov ponižujú a opúšťajú, kým s násilníkom zotrvávajú vo vzťahu.

Ak muž začne cítiť, že ho žena podvádza s niekým alebo na obzore sa objavil konkurent, tak zvyčajne tento pocit neklame. Túto situáciu je možné zvládnuť len tak, že muž začne ženu ignorovať, vzdiali sa od nej, prestane sa o ňu zaujímať, začne sa venovať len sebe a najlepšie, ak napriek všetkému bude prežívať šťastie. To ženu prekvapí a zneistí, najmä ak vzťah s konkurentom je ešte len vo vývoji s neistými vyhliadkami. Trvá istý čas (niekoľko mesiacov), kým si žena nádejného milenca otestuje na spoľahlivosť. Žena potrebuje pocit istoty – nový vzťah je stále neistý a vy ste sa jej vzdialili, dokonca vyvolali v nej pocit neistoty, že ju opustíte. V tejto situácii sa žena správa ako opica, ktorá pri preskakovaní z vetvy na vetvu nepustí z ruky starú vetvičku pokiaľ sa pevne nechytila novej. V milostnom trojuholníku vždy zvíťazí ten, kto z neho prvý vycúva. A ak vás kvôli milencovi opustila, niet čo ľutovať, lebo ste sa zbavili ťažkého bremena. Jej vzťah s novým milencom, kvôli ktorému ničí rodinu, hlavne ak sú v nej aj deti, najpravdepodobnejšie skončí v slepej uličke, lebo odmena za to, že obidvaja spáchali ťažký hriech cudzoložstva sa skôr či neskôr dostaví. Rozumný a múdry  muž, a tobôž kresťan si nikdy nezačne vzťah s vydatou ženou.

Vo vzťahoch, ktoré zlyhali oveľa viac trpia muži než ženy, lebo v nevydarených vzťahoch ženy dávajú mužom všemožne najavo, že si ich nevážia, čo je pre mužov, pre ktorých je najdôležitejšie, aby si ich vážili, nesmierne duševné utrpenie. Ženy tým bezohľadne a kruto udierajú na najcitlivejšiu mužskú strunu a robia mužom zo života peklo. Je vôbec možné ešte milovať takúto ženu s tak odpudivým správaním? Takéto správanie si muži od žien nesmú dovoliť trpieť. Najlepšie z takéhoto vzťahu vycúvať a ženu opustiť. Muži však trpia, podľahnú alkoholu, nechajú zdevastovať svoju psychiku, stávajú sa trpiteľmi a následne ľudskými troskami (preto aj skôr zomierajú) miesto toho, aby sa ženského bremena zbavili a od ženy úplne odpútali. Na to však treba prijať pevné a neoblomné rozhodnutie a mať silnú vôľu. Predsa nie je dôstojné muža, aby sa nechal ženou týrať. A ak žena podá žiadosť o rozvod, tak jej treba s pokojom oznámiť: „Drahá, ani lepší darček som od teba nemohol dostať“.

V súčasnej zvrátenej „progresívnej“ liberálnej dobe, ktorá ničí človeka, kazí morálku žien, oslabuje a psychicky kastruje mužov, sú ako soľ potrebné informácie mužom, ako sa majú správať vo vzťahoch so ženami tak, aby oni boli hlavou vo vzťahu so ženou a žena srdcom tohto vzťahu. Len tak tento vzťah môže normálne fungovať. Existuje obrovské množstvo mediálnych zdrojov (časopisy, knihy, filmy, ženské relácie, …), ktoré učia ženy, ako manipulovať s mužmi, avšak úplne chýba literatúra, ktorá by popisovala algoritmy, ako sa majú správať muži v rôznych situáciách, aby dosiahli a udržali si dominantné postavenie voči ženám. A tak muži tápajú, dopúšťajú sa katastrofálnych chýb a následne trpia.

Ideológia rodovej rovnosti je neprípustným extrémizmom, ktorý ničí a terorizuje medziľudské vzťahy, vnáša do nich úmyselne násilie. Preto jej propagácia by mala byť zákonom zakázaná.

Ing. Peter Kohút, CSc.

člen Združení slovenskej inteligencie Korene  https://zsi-korene.sk/