Mondragónsky experiment – Príbeh úspešnej samosprávy

Publikované 01.12. 2015 o 14:46 |

Karma článku: |

Počet pozretí: |

Počet komentárov: 0

Tento príklad životaschopnosti ekonomickej demokracie je veľmi silný. Vieme, že zamestnanecká samospráva funguje. Niet o tom nijakej pochybnosti. Vieme aj to, že investičné fondy možno tvoriť prostredníctvom daní namiesto súkromného sporenia. Ani o tom niet pochýb. Rozhodnutie nepostaviť trhové kritéria na začiatok, ale posunúť ich až na koniec alokačného procesu fondov sľubuje rovnosť a pevné zisky. Prirodzene, v tomto smere môžu pretrvávať isté pochybnosti. Nie je totiž k dispozícii príklad veľkého historického experimentu, ktorý by sa uplatňoval na štátnej úrovni. Môžeme však poukázať na realizáciu projektu v menšom rozsahu, ktorý sa veľmi podobá na ekonomickú demokraciu. Hoci tento experiment nie je vo svete veľmi známy, ide o model, ktorý má z môjho hľadiska celosvetový dejinný význam.

V roku 1956 v malom meste v Baskickom regióne založili študenti miestneho kňaza José Maria Arizmendiarreta na jeho žiadosť družstevnú fabriku na výrobu sporákov a kachieľ. V roku 1958 zriadili druhý kooperatívny podnik na produkciu strojárskych nástrojov. V roku 1959 opätovne na Arizmendiarrietovu výzvu, vznikla družstevná banka. Banka sa stala centrom družstevného sektora, zabezpečovala kapitál a technické expertízy pre jestvujúce kooperatívne firmy a pre nové družstvá, ktoré sa k nim plánovali pridružiť.

Mondragónsky komplex sa rozšíril aj za hranice mesta Mondragón. Rozvinul veľkú pomoc nasledujúcim štruktúram: technickej univerzite, výskumným inštitúciam, organizáciam sociálneho zabezpečenia a sieťam spotrebných predajní. Prvotný experiment, fabrika na výrobu sporákov vo vlastníctve pracujúcich, sa od roku 1956 rozvinul do systému s viac ako sto podnikmi vrátane osemdesiatich priemyselných družstiev vyrábajúcich prístroje, poľnohospodárske zariadenia, automobilové komponenty, strojárske nástroje, priemyselné roboty, generátory, numerické kontrolné systémy, zdravotnícke náčinie, zariadenia pre domácnosti a úrady atď. V roku 1991 sa tieto družstvá, pospájané prostredníctvom banky, formálne zjednotili do Mondragón Corporación Cooperativa (MCC). MCC zahŕňa výrobné a stavebné družstvá, banku, dve výskumné centrá (Ikerlan a Ideko), služby sociálneho zabezpečenia (Lagun Aro), maloobchodnú sieť (Eroski) a niekoľko vzdelávacích inštitúcií (Eskola Politeknikoa, Eteo a ďalšie).

Dnes je MCC dominantná ekonomická sila v baskickom regióne Španielska. Investičná divízia je lídrom španielskeho trhu v kovoobrábacích strojoch, rovnako ako divízia, ktorá vyrába chladničky, práčky a umývačky riadu. MCC inžinieri dodali na kľúč fabriky v Číne, severnej Afrike, na Strednom východe a v Latinskej Amerike. Skupina Eroski je dnes v španielsku tretia najväčšia obchodná sieť s potravinami. Caja Laboral sa zaraďuje medzi stovku najefektívnejších finančných inštitúcií na svete za jej vysoké zisky a aktíva. Školu Eskola Politeknikoa, ktorá vychovala dvetisíc absolventov, pokladajú za najlepší technický inštitút v španielsku. MCC má teraz 53 tis. pracovníkov, ročný predaj predstavuje 6,6 miliardy a aktíva vyše 13 miliárd dolárov.

Skrátka ide o korporáciu porovnateľnú svojou veľkosťou a technologickým vybavením s kapitalistickou mnohonárodnou firmou, lenže táto má radikálne odlišnú vnútornú štruktúru. Družstevnú korporáciu vlastnia a manažujú zamestnanci. Tí sa raz do roka schádzajú na výročných valných zhromaždeniach, aby zvolili výbor riaditeľov, ktorý potom vyberá družstevný manažment a delegátov na kongres MCC. Zhruba 350 delegátov sa stretáva s cieľom posúdiť strategický plán prezentovaný kongresovým výborom, 22-členným orgánom vrátane šéfov divízií a reprezentantov špeciálnych inštitúcií (banka, výskumné pracoviská atď.). Všetky družstvá sú viazané návrhom tohto plánu.

Mondragónsky experiment je bez diskusie ekonomicky úspešný, a to aj napriek vysokej konkurencii spätej vstupom Španielska do Európskej únie. Stojí za to zamyslieť sa nad hodnotami a víziami naznačenými Arizmendiarrietom a jeho nasledovníkmi a uvedomiť si, aká veľká práca sa vykonala v Mondragóne.

Mondragónska ekonomika sa nerozvinula ako čisto pragmatická odpoveď na lokálne podmienky. Arizmendiarrieta sa hlboko zaujímal aj o sociálnu spravodlivosť, kritizoval kapitalizmus z pohľadu kritickej pokrokovej katolíckej sociálnej doktríny, socialistických tradícií a personalistickej filozofie prezentovanej Monierom, Maritainom a ďalšími francuzskými katolíckymi filozofmi. Zaujal kritický postoj k sovietskemu štátnemu socializmu a k niektorým prvkom družstevného hnutia. Obával sa, že družstva sa stanú obyčajnými kolektívnymi egoistami sústreďujúcimi sa iba na blaho svojho členstva.

Prebraté z: Po kapitalizme ekonomicka demokracia; David Schweickart

Zdroj: https://ekonomickademokracia.blogspot.sk

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.