Žijeme v pohnutých časoch globálnej epidémie, kedy je obozretnosť na mieste, avšak živenie neprimeranej hystérie, ktoré v súčasnosti praktizujú médiá v spolupráci s poprednými predstaviteľmi vlády nie je na mieste. V podstate sa na toto obdobie dá s úžasom nazerať aj ako na sociálny experiment, testujúci pokiaľ až sme ochotní dovoliť médiám a politikom zájsť. Odpoveď na túto otázku je pomerne desivá.
To, že ľudia sú ochotní voliť rôznych diletantov na základe pekného billboardu už dávno vieme, avšak v súčasnosti v dôsledku intenzívnej mediálnej masáže zachádzame ešte oveľa ďalej. Veci kedysi nemysliteľné sú odrazu dokonca žiaduce. Sme ochotní nechať našich starých a chorých umierať osamote, či odkladať zdravotnú starostlivosť tým, ktorí ju akútne potrebujú. Sme ochotní nechať našich najmenších samých zavretých v aute, kým ideme nakúpiť, či dokonca vedome zhoršovať zdravotný stav starých a chronicky chorých tým, že ich nútime bez umožnenia výnimky používať rúška. Kam sa podela integrita lekárov, keď si nechajú od vládnych úradníkov zakázať zohľadňovať zdravotný stav svojich pacientov popri tzv. „opatreniach“ proti koronavírusu?
K udržiavaniu paniky a rastúcej agresivite v ľuďoch významne prispieva už otvorená cenzúra a prenasledovanie akýchkoľvek skeptikov a každodenné vulgárno-infantilné vystupovanie neschopného premiéra, ktorého vyjadrenia pripomínajú skôr nepríčetné škriekanie pacienta psychiatrickej liečebne.
Namiesto konštruktívnych riešení, ako napríklad posilnenie kapacít a vybavenia nemocníc, sa práve naopak dusíme opatreniami, ktoré polarizujú spoločnosť a počas ktorých ľudia prichádzajú o živobytie, duševnú pohodu, rodinu, a dokonca aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa len obmedzuje a skresáva. Peniaze sa lejú do hľadania „chorých“ bez príznakov, namiesto toho, aby sa investovali do liečby tých, čo to potrebujú. Finančné skupiny, s ktorými chceli všetci pred voľbami zatočiť, zažívajú zisky ako nikdy predtým. A na všetko toto absolútne absurdné konanie existuje jednotná výhovorka – COVID.
Možno by už bolo načase porozmýšľať, či nám rúško na nose a izolácia od všetkého a všetkých skutočne prinesie pevné zdravie a dlhý a šťastný život.