Stredovek* ľudskej spoločnosti umiera a s ním aj jeho sputnik – makroekonómia
Každá živá bytosť má svoj začiatok i koniec. To platí aj pre spoločnosť a jej poznanie.
Dnešná celosvetová spoločnosť, ktorá sa začala formovať na počiatku stredoveku*, na báze expanzívnej makroekonómie dospela k svojmu záveru. To, čo bolo hnacím motorom expanzie, po narazení na priestorovú bariéru spôsobuje jej vnútorný rozklad.
Každý je proti každému, spory nemajú logiku, zmluvy sa stavajú zdrapmi papiera.
„Kto s čím bojuje, tým aj zomiera!“. Konkurencia, produkt makroekonómie sa stáva hrobárom tejto spoločnosti. Tak, ako sa rozložili lokálne civilizácie, Egyptská, Čínska, Rímska a ďalšie sa rozkladá aj tá dnešná, celosvetová.
Každá z týchto civilizácii bola samodruhá, nosila pod srdcom potomka. Nerozumeli tomu a odmietli pôrod – premenu kvantity na kvalitu, revolučnú, skokovú zmenu. Plod, ktorý odmietli priniesť na svet, sa v ich tele rozložil a zahubil ich. Presne toto sa deje s dnešnou celosvetovou spoločnosťou. Krásne reči „o všetkom a ničom“, v spojení s konkurenčnou základňou, rozkladajú túto spoločnosť z vnútra.
Ľudstvo prežilo krásne, ale aj kruté obdobie. Tak neplačme za ním a nesnažme sa žiť naďalej v hriechu, ktorý plodil krutosť.
Vek konkurencie umiera, privítajme vek spolupráce.
Ako na to? Otvorme spoločenskú myseľ rozumnej a cieľavedomej diskusii.
Žiadne tabu!
* – Stredovek započal v spoločenskom poznaní, keď sa začali rodiť exaktné vedné disciplíny o vesmíre, zemi a človeku. Dovtedajšie náuky sa rozpadali na vedy a pavedy. Ekonómia ako celok, sa stane vedou na báze mikroekonómie a makroekonómia ostane pavedou, na posmech naším potomkom, rovnako ako astrológia.
Už, aby to bolo!