Čo sú životné národno-štátne záujmy Slovenska?

V nasledujúcom texte sa čitateľ oboznámi s vysvetlením, čo sú to životné záujmy Slovenska alebo ktoréhokoľvek národného štátu. Na problém sa pozrieme z opačného garde ako pred necelým rokom, kedy som začal s tým, akým bezpečnostným ohrozeniam Slovensko čelí, čiže čo ohrozuje naše životné záujmy. Nebudem zameriavať na to, čo si myslia ideologickí alebo mediálni manipulátori, ani čo o tom nevedia neosvietení a nekvalifikovaní politici, a mediálni manipulátori. Zameriam sa na to, čo je rozhodujúci národno-štátny záujem z pohľadu stratéga.

Verím, že vnímavému čitateľovi bude jasná úzka súvislosť s pochopením, kto resp. čo, je nepriateľom Slovenska z predchádzajúceho blogu. Súhrn ohrození, ktorým podľa Vojenskej stratégie z roku 2001 Slovensko čelí (stále aktuálne), bol typologicky zobrazený v tabuľke, ktorá bude publikovaná v nasledujúcom blogu.

Najdôležitejšia skupina ohrození uvedená v predchádzajúcej tabuľke, zostala len v poznámkach predsedu komisie a nebola zaradená vo Vojenskej stratégii. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že formulácia by bola odmietnutá politikmi, ktorých časť by sa v nej videla. Zaradenie ohrozenia by pôsobilo pre politikov kontroverzne a spôsobilo by neschválenie stratégie. Posledné tri stĺpce sú pritom červené, kriticky vážne. V nasledujúcom blogu si čitateľ pozrie celú tabuľku.

Rozhodujúci je štvrtý stĺpec, z ktorého vyplýva o čo pri ohrozeniach ide. O životné záujmy štátu. Rôzne typy ohrození majú rozdielne vážny vplyv na životné záujmy štátu. Pod týmito kvalifikovaný stratég vidí jediné: ide totiž o slobodu a prežitie národa ako entity. Bez národnej slobody, vyjadrenej štátnosťou, národ neprežije. Národ sa stane len perifériou centrálnej mocnosti, ktorá vycicia jeho ľudské a materiálne zdroje, v gubernii nechá len problémy, bude do lifrovať to, čo v centre uzurpátori, čiže kolonizátori odmietnu. V svetových jazykoch sa pod pojmom „národ“ rozumie „štát“. Totiž výraz „nation“ v hlavných svetových jazykoch znamená „štátotvorný národ“, v prenesenom význame je to teda „štát“. Z dôvodu interpretačnej jednoznačnosti v slovenčine používame pojem „národno-štátny záujem“ Odvodený výraz „nationality““ znamená štátnu príslušnosť, nie národnosť. Národnosť je vyjadrená výrazom odvodeným od etnicity.

Nevedomosť ako trik zneužívali predstavitelia dominantných štátotvorných národov v žalároch národov pri preklade zmlúv a zahmlievaní pojmov vo svoj prospech. Išlo o prospech národno-štátnych záujmov kolonizátorov, uzurpátorov, nie o prospech neslobodných národov a bábkových režimov. Rozhodujúcim životným záujmom štátu je zachovanie národnej SLOBODY, teda SUVERENITY čiže ide o ŠTÁTNOSŤ. Jej obmedzenie až likvidácia je indikovaná ohrozeniami. Ak sa potom geopoliticky bavíme o bezpečnostných ohrozeniach, vždy máme na mysli ohrozenia štátu, jeho územnej celistvosti, jeho suverenity, slobody. Medzi naše národno-štátne záujmy sa radí všetko, čo zabezpečuje dlhodobé prežitie, čo eliminuje alebo minimalizuje bezpečnostné ohrozenia, vrátane hladomoru, ale vrátane pohltenia iným národom resp. čo zabráni jazykovo-kultúrnej etnocíde. Životné záujmy dravca sú vždy v protiklade so životnými záujmami koristi. Dravec vycicia ľudské zdroje, zničí a nahradí jazyk, marginalizuje resp. pohltí kultúru, historické povedomie, ovládne vedomie ľudí, vnúti cudzie hodnoty, osvojí si duševné vlastníctvo, odoberie slobodu, zničí ekonomiku, eliminuje národné povedomie. Všetko pre svoje koristnícke záujmy. Záujem koristi je opačný: uniknúť dravcovi vo všetkých sférach jeho záujmov. Čiže záujmy dravca sú ohrozeniami jeho koristi. Každý národ je potenciálny dravec a každý neopatrný malý národ je potenciálna korisť. To nie je môj dojem, to je FAKT.

Ak chceme rozpoznať úplného geopolitického a strategického šarlatána, manipulátora, alebo nedovzdelanca, stačí počúvať ich vyjadrenia. Ak niekto tvrdí, že životným záujmom štátu má byť členstvo v nejakej organizácii, ako napríklad dnes „Jediná alternatíva je NATO resp. EÚ“, kedysi „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“, tak sám odhalí svoju nekvalifikovanosť, strategické šarlatánstvo. Ak niekto tvrdí, že sme príliš malí na to, aby sme mali vlastnú obranu, alebo aby sme si dovolili odmietnuť diktát údajných priateľov, napríklad na vyslanie vojakov za účelom provokovania agresie, alebo dráždenia trpezlivosti veľmoci, tak taký človek odhaľuje svoju geopolitickú nekompetentnosť, nemúdrosť, falošnosť. Priateľ nikdy nediktuje. Priateľ rešpektuje národno-štátne záujmy svojich priateľov. Účasť na provokácii, okupácii, alebo agresii nemôže byť považovaná za pomoc priateľovi, na rozdiel od pomoci pri odrazení agresie proti priateľovi tak, ako to definujú poctivé, čestné zmluvy.

Ak sa akýkoľvek spolok zmení poslaním na agresívny spolok v záujme ziskov aj zbrojnej oligarchie v pozadí, potom je prehodnotenie zmluvných vzťahov a záväzkov životným národno-štátnym záujmom každého mierumilovného národného štátu, o to viac potenciálnej koristi. Malý štát nemá inú možnosť, len mierumilovnosť, hľadanie recipročných kompromisov a vzájomného rešpektu medzi partnermi. S rastúcimi vojenskými svalmi veľkých rastie aj pokušenie správať sa agresívne a vymáhať si svoje národno-štátne záujmy silou, ako aj zväčšovať sa pohlcovaním iných. Preto by spoločná armáda resp. spoločná obrana EÚ pôsobila proti národno-štátnym záujmom každého menšieho člena, aj proti životným národno-štátnym záujmom Slovenska.