V USA sa tlačí na to, aby očkovanie bolo dostupné ešte pred prezidentskými voľbami v novembri, viacerí experti sa však pre média vyjadrili, že si môžeme počkať ešte ďalší rok. Aby ho však ľudia chceli (ochota totiž klesá), treba to podmieniť prístupom do školy, práce, či slobodou cestovania. A ešte pritvrdiť opatrenia, aby vakcíny boli žiadanou úľavou z nich. Doteraz sa nepodarilo vyvinúť bezpečnú vakcínu proti iným koronavírusom, preto sa to dnes skúša aj s novou kontroverznou technológiou mRNA a DNA. Garantovaná bude ochrana len na 3-6 mesiacov, pre schválenie stačí 50% efektívnosť (aj to len tvorby protilátok), takže znova dobrý biznis každú sezónu ako pri chrípke, ktorej efektívnosť v niektorých rokoch bola „až“ 17-20%.
Mimochodom na zvýšené riziko ochorenia na iné respiračné infekcie, vrátane koronovírusov, po očkovaní proti chrípke, ktoré je vykonávané takmer plošne v domovoch dôchodcov, som upozorňovala pred polrokom. Dnes ho ministerstvo odporúča dôchodcom, hoci doteraz iná štúdia nevyvrátila jeho súvislosť s COVID-19. Štúdie, ktorá by sa pozrela na súvislosť očkovania proti chrípke a COVID-19, sa pre politickú korektnosť isto nedožijeme. Očkovanie proti chrípke sa stalo posvätnou kravou, našťastie ešte nie celkom u nás. Dokonca jednoduchým štatistickým prepočtom sa dá ukázať, že v európskych krajinách, kde bolo podaných viac týchto vakcín, bola aj vyššia úmrtnosť na COVID-19.
Pritom dnes sú známe iné efektívne metódy prevencie. Ide o vitamín D3, ktorý telo dokáže získať zo slnka. Samozrejme sa toto Big Pharme, ktorá je hlavným zdrojom príjmov z reklamy pre televízne média v USA (a má svoj evidentný vplyv aj u nás), nepáči a bude aj štúdie podporujúce závery o benefitoch vitamínu D podrývať, ako to stále robí pri liečbe COVID19, keď príde na starý dobrý hydrochloroquine alebo nový už overený vitamínový protokol Math+.
Viacero prvotných štúdií sa už pozrelo na súvislosť vitamínu D3 a priebehu ochorenia na COVID-19. Najrozsiahlejší bol výskum v Izraeli, ktorý testoval hladinu plazmy vitamínu D u takmer 800 pozitívnych a takmer 8000 negatívnych pacientoch. Záver bol, že pacienti s nedostatkom vitamínu skončili hospitalizovaní na rozdiel o tých s dostatočnou hladinou vitamínu. Preventívne doplnenie vitamínu D3 zlepšuje priebeh ochorenia a znižuje preťaženie nemocníc, nakoniec sa tam pacienti pre ľahší priebeh ochorenia ani nedostanú. Podľa vedúcej výskumného tímu Dr. Milany Frenkel-Morgenstern, až 70% dospelej populácie trpí nízkou hladinou vitamínu D3. Tiež odporúča 30 minútový pobyt na slnku s odhalenými časťami tela, predovšetkým v strede dňa, keď je slnko najvyššie.
Miera vitamínu D3 sa znižuje s vekom, výraznejšie nad 70 rokov, pre znížený pohyb na slnku a schopnosť syntézy. Je veľmi nízka u inšticionalizovaných ľudí. Štúdia zo Švédska z roku 2017 potvrdila, že v domoch dôchodcov len 2% mali adekvátnu hladinu vitamínu D3, ostatní nedostačujúcu. Podobne dopadla štúdia v Dánsku. V južných krajinách majú málo vitamínu D pre unikanie silnému slnku do tieňa (v USA je evidentný nárast infikovaných pre unikanie do vychladených klimatizovaných miestností) a tiež pre vyššiu pigmentáciu, ktorá znižujú syntezáciu vitamínu D. Severnejšie regióny Európy sú na tom lepšie, keďže konzumujú viac oleja z treščej pečene, či vitamínu D v mlieku.
A už je von aj prvá plne kontrolovaná randomizovaná klinická štúdia účinkov vitamínu D na Covid-19 pacientov, v ktorej skupine hospitalizovaných podávali veľké dávky až 200 000 IU vitamínu D3 denne prvý deň, 100 000 IU na 3. a 7. deň a 7600 IU denne následne. V tejto skupine len 2% pacientov bolo hospitalizovaných a nik nezomrel na rozdiel od skupiny bez vitamínovej liečby. Francúzska národná akadémia medicíny odporúča doplniť D3 v populácii, čo sa prepláca (nie u nás) a testovať z krvi hladinu vitamínu D pre starších ako 60 rokov. Tým s nedostatkom Déčka podať megadávku až 50-100 000IU, pre ostatných do 60 rokov preventívne podávať 1 000IU denne (teda nie zatvoriť dovnútra bez doplnkov), ak sú pozitívni. V SR lekári majú zväčša predsudky voči vitamínom, vždy sa boja predávkovania, hoci väčšina má dramatický nedostatok. Toxicita sa potvrdila iba u niekoľkomesačného pojedania 60 000 IU vitamínu D3 denne. Zo slnka sa vitamínom D3 nedá predávkovať, nakoľko telo reguluje jeho syntézu.
Ak nejako totalitárne opatrenia vlády pomohli Slovákom v boji proti COVID-19, tak práve tým, že mnohí vyšli za prvým jarným slnkom do prírody a v očakávaní ekonomického prepadu sa znova vrátili k záhradkárčeniu alebo aspoň sadzbe zemiakov. Slovenským špecifikom je aj strava bohatá na bravčový tuk (ten teda na pultoch amerických supermarketov nenájdete) a slaninu, hlavne zo zvierat chovaných s výbehom, čo je častejšia realita na slovenskom vidieku, čo je tiež zdroj vitamínu D3. A mnohí sa predsa len odhodlali aj pre posilňovanie imunity vitamínami, ako som odporúčala už v blogu v jari. Taký zinok bol v niektorých lekárňach úplne vypredaný. V lete mnohí majú tendenciu pred slnkom utekať a na Západe oveľa častejšie práve do klímou vychladených priestorov, nečudo že miera prípadov stúpa. Zas viaceré štúdie potvrdzujú, že vírus zmutoval a je oslabený. Ako prvý SARS vírus aj SARS-CoV-2 stratil ORF8 gén.
Aj teraz sa treba zamerať na rizikových pacientov, teda starších, aby oni mali dostatočnú mieru vitamínu D a ak sa rozhodnú pre samoizoláciu, tak aj zabezpečenú pomoc pre to. Ak sú títo ľudia svojprávni a schopní voliť, prečo by nemali byť schopní rozhodnúť sa za seba, či sú psychicky, emocionálne a zdravotne schopní samokarantény alebo budú riskovať ochorenie? Takú základnú slobodu by sme mali mať všetci. Nie znova zastaviť život, ekonomiku zruinovať, budúce generácie zadĺžiť tak, že už z technologicky ovládaného otroctva nebude návratu späť, len aby sme my zdraví a mladí, čo ani len symptómy nebudeme mať, nenakazili chorľavých a starých. A konečne by naše zdravotníctvo mohlo začať preplácať z poistenia aj vitamín D3 ako prevenciu a nielen chemické lieky či očkovania.