Slováci nechcú očkovanie proti chrípke ani zadarmo. Pomôže proti koronavírusu?

Túto otázku položil expertom prezident Trump. Na Slovensku za posledných 5 rokov iba menej ako 5% poistencov využilo možnosť očkovania proti chrípke. Očkovanie má chrániť len počas 6 chladnejších mesiacov, no chráni? Vakcína je totiž pripravovaná proti vírusu, ktorý dopredu nevieme, ako zmutuje a ktorý kmeň sa rozšíri. Naši odborníci síce budú stále opakovať svoju mantru, lekársku dogmu, že aj toto očkovanie je účinné. O miere účinnosti sa však v slovenčine nedočítate a už vôbec nie z tých oficiálnych ministerských či medicínskych zdrojov. Preto by Vás mohla zaujímať miera účinnosti (alebo skôr neúčinnosti?), ako ju zverejnilo americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb CDC tu:

Keďže mnohí tušia, že prekonanie chrípky nie je až taký problém, pokiaľ neskončia v plesnivej nemocnici s preležaninami, kašlú na očkovanie. Starší ľudia sa lekármi dajú naň ľahšie nahovoriť. Nie raz strašia aj smrťou, hoci to bude skôr pre komplikácie, ktorým nepomáha zlá nemocničná stravu a „starostlivosť“ ako aj nedostatok vitamínov v tele. Medzi nežiaduce účinky uvádzané výrobcom tejto preplácanej vakcíny však patrí aj paralýza končatín, neurologické poruchy, alergické reakcie či poruchy krvi a lymfatického systému. To sa naozaj neoplatí riskovať ani starším ľuďom, pokiaľ sa ich práve niekto nechce takto zbaviť.

Táto vakcína sa odporúča aj pre bábätká od 6 mesiacov, keď ich nervový systém a imunita sa ešte len vyvíjajú a táto vakcína, ako uznáva výrobca, môže zasiahnuť aj nervový systém (a nielen táto, tie povinné s hliníkovým adjuvantom ho zasahujú ešte horšie). „Našťastie“ očkovanie proti chrípke nie je ešte povinné, lebo to by už mnohých vyrušilo a odmietali by očkovanie ešte viac. Nateraz akosi prehĺtnu očkovania aj proti niektorým chorobám, ktoré malé deti nemajú ako dostať, lebo naozaj netušia, že napr. hepatitída B sa prenáša len krvou a pohlavným stykom, čo 3-mesačné dieťa nemá kde chytiť. Zároveň sú tak vystrašení bežnými detskými chorobami, ktorých prekonanie zabezpečí celoživotnú imunitu, že bez rozmýšľania akceptujú, no nedomyslia, že dieťa sa bude musieť vždy po pár rokoch po zvyšok života očkovať proti týmto detským chorobám s rizikom, že ich dostane, keď vakcína vyprchá alebo nezaberie.

Prečo však poisťovne musia preplácať túto nechcenú vakcínu proti chrípke? Ešte aj naši lekári v európskom prieskume vykázali najnižšiu dôveru v túto vakcínu (viď 2. obr. v tomto článku). Nebolo by rozumnejšie umožniť poistencom za túto sumu 20 Eur kúpiť si 1kg vitamínu C v slanom prášku (ak dajú prednosť kyslému, tak zoženú aj 2kg za túto cenu) či niečo menej v tabletkách? Vitamín C je účinnou prevenciou proti symptómom chrípky a prechladnutia už pri požití 1000 mg 3xdenne – kilo vydrží aj na celý rok. Ak si však dennú dávku zvýšite, podľa množstva odborných štúdií môžete očakávať tieto benefity pre svoje zdravie – znížené riziko:

– vysokého krvného tlaku, srdcovocievnych chorôb a mozgovej príhody.

– ochorenia na niektoré typy rakoviny, napr. rakoviny prsníka, žalúdka, hrubého čreva,

– ochorenia na cukrovku

– odtrhnutia placenty pri pôrode a nedonosenia plodu

– ochorenia na dnu

– záchvatov astmy spustenej respiračnou infekciou

a skrátenie dlžky prechladnutia čím vyššia dávka a čím skôr začnete vitamín užívať.

Vitamín C si naše telo totiž na rozdiel od zvierat nevie vyrobiť. Je však kľúčový pre správne fungovanie imunity pri napadnutí infekciami a dnes ho je v strave čoraz menej. Neexistuje žiaden vedecký dôkaz o nežiaducich účinkoch vitamínu C pri dávkach do 10g denne u dospelého. Prebytku sa telo zbaví v moči. Ľudia s chorými obličkami by sa však mali vyhnúť vyšším dávkam vitamínu C vo výživových doplnkoch. Vyššie dávky (aspoň 1000 mg denne) však potrebujú fajčiari, aby zmiernili efekt koncentrácie olova z fajčenia, obdobne to platí aj pre pasívnych fajčiarov.

Vedci sa už stihli pozrieť aj na nákazlivosť koronavírusom, ktorý sa vyskytol aj pred pár rokmi a zistili, že zaočkovaní proti chrípke mali o 36% vyššiu mieru nákazy koronavírusom. Štúdia z roku 2012 zas ukázala zvýšené riziko ochorenia na iné respiračné ochorenia po očkovaní proti chrípke. V každej vekovej skupine 115 testovaných detí bol pozorovaný zvýšený výskyt nechrípkových respiračných ochorení (celkovo 4,4 -násobne) u detí zaočkovaných proti chrípke v porovnaní s placebo nezaočkovanou skupinou. Išlo o obdobie 272 dní po podaní vakcíny, resp. placebo.

Preto aj najlepšou ochranou proti respiračnému ochoreniu na koronavírus nie je žiadna vakcína, ale prevencia hygienou a posilňovanie imunity – vitamínom C (najlepšie v kombinácii so športovaním), D3, zinkom a antioxidantom selénom. Tento antioxidant je nedostatočný v čínskej populácii a podľa odborných vyjadrení prispel k rozšíreniu vírusu. V Číne sa infúzny vitamín C potvrdil v klinických štúdiách ako účinný v liečbe nákazy koronavírusom CORVID-19.

Dúfajme, že nový minister zdravotníctva neurobí tú istú chybu ako pred 10 rokmi jeho predchodca Richard Raši, ktorý pod vplyvom mediálnej paniky, ktorá bola aj inde vo svete, nakúpil za milióny od firmy bývalého poslanca Zelníka vakcíny proti prasačej chrípke, nariadil zdravotníkom očkovanie a aj tak len 1% vakcín bolo podaných, pričom sme z našich daní museli zaplatiť ešte aj za zneškodnenie nepoužitých. Keď sme to v tom čase prepočítali, že každá matka, ktorá podstúpila potrat za daný rok, mohla dostať 550 Eur, ak si dieťa nechá. Peniaze mohli zachraňovať životy, vakcíny proti prasacej chrípke nezachránili žiadne. Vakcíny proti koronavírusu by boli vysoko pravdepodobne tiež len vyhodené peniaze po tom, čo sa ľudia už naučili ako sa proti nemu chrániť.