Ako strácajú muži mužnosť a prečo gender posilňuje.

Panici, čo sa nepoškvrnili so ženami, sú asi tí, ktorí neprišli o svoju pravú mužnosť. Dali v živote pozor a vyhli sa obcovaniu s oveľa zákernejšími potvorami, než bola Jezabel, a to napr. Ješitnosťou, Lakomosťou, Zmäkčilosťou  či Povrchnosťou…

V texte Zj 14 kap., čiže odhalenia pravdy v posledných časoch, je aj doplnenie, ktoré si pozornejší čitateľ nemôže nevšimnúť. Tí nepoškvrnení asi oveľa závažnejšie, čiže duchovne, a nie iba telesne, sú tí, v ktorých ústach sa nenašla lož.

Čiže úprimnosť, dodržanie slova, priamosť, odvaha nahlas pomenovať problém, keď všetci okolo čušia a sa trasú, zdravá prísnosť bez zmľandravenia,  to je to duchovné panictvo pravého muža.

Ak si to niekto vysvetľoval tak, že najdôležitejšia čistota, čiže panictvo, je predovšetkým a nadovšetko to telesné, to nedotknutie sa nikoho, to nikdy do nikoho sa nezamilovanie, nepozetie sa na nahú ženu viac ako dve sekundy či podobné vyhnutie sa mladíckym nerozvážnostiam, tak nech dá pozor, či ešte neuctieva nejakú príliš nedozretú interpretáciu nejakého infantila.

Ideológia gender nie sú iba prefeminizované panovačné ženy, ale aj ich skutočná príčina, zoženštelí muži. Neslaní, polovzdelaní, rozlietaní, rozmaznaní a niektorí už aj mačovsky rozdrapení.

Tí, čo iba poslúchajú. Aj hlúpe rozkazy. A nič nechcú vedieť o svätej neposlušnosti. O tom, že Boha treba poslúchať viac ako ľudí, ako nám to zdôraznil prvý pápež.

Čo iba mlčia, lebo to robia aj ostatní. A to, že z toho ochorejú ich netrápi? To, že ľudia sú smädní po slušnej a pravdivej odpovedi ich nezaújíma?

Nevadí im hrubé urážanie ženy ani keď ju prostituujú? Ani keď ju vyzliekajú donaha? Nevadí im záplava pornografie, čo raketovo demoralizuje najmä mládež?

Nevadí im ubližovanie inakorientovaným, keď a im ponúka ako liek smilná degenerácia?

Zoženštelí muži utekajú pred krížom. Sú to pacifisti. Boj zhodia na niekoho iného. Ak hovoria iným o mučeníkoch viery, ale sami neboli odsúdení, vo väzení, v núdzi pre pravdu,  v potupe, ich ohlasovanie evanjelia začne vysielať falošné tóny.

Začne im oveľa viac než na charaktere záležať na šatách. Ich telá začínajú guľatieť. Budujú miesto vnútorných iba vonkajšie priestory. A tam dávajú veľa nadbytočného betónu… Miesto rán utŕžených v boji za pravdu ukazujú iným pliešky na uniforme za vernú službu asi pacifistovi Jehovovi. Fakty dávajú bokom a začnú rozhodovať podľa preexponovaných ambivalentných pocitov. Rozsudok bude taký, ako ho naordinovala nejaká eticky či právne škuľavá šepkárka… Podstata im začne ulietať.

Týmto zanedbaním svojej identity a následným švindľovaním už zo zvyku strácajú vlastnú mužnosť. A ak iní muži prestanú chodiť na ich kázne, potom aj do kostola, a potom dajú zbohom aj cirkvi, možno je to preto, lebo cítia, že strácajú mužnosť. A nechcú ju stratiť, preto idú niekde, kde ich neobkľučuje a neprevalcuje podobné pánbožkárske genderfluidum.

Spupušenie muža je zámer temných síl. To nie je program z neba.

Ohovárať brata miesto záujmu o neho? Zazerať a ani sa mu neprihovoriť?  Tváriť sa, že ho nevidím a obísť okolo?  Miesto pomoci ukázať chrbát a utekať preč ? Slušnú otázku odignorovať? Záujem iného iba zahasiť? Zoženštelé gýče par excellance. Apokalyptická apostáza. A pár metrov od sakrálneho priestoru…

Miesto bratstva je na mnohých miestach bratríčkovanie. Upozornil na to aj Benedikt XVI. Ak toto ponúkame ako pseudokresťanskú hodnotu, ako vzor, tak si iné než genderový výprask nezaslúžime.