12.01

Svetoví analytici hovoria, že sme sa zase o krok priblížili k hrozbe zániku svetovej civilizácie, že už je o minútu dvanásť. Nie, už je po dvanástej. Skaza už beží v plnom prúde. Po prekročení kritického bodu sa to už nedá zastaviť. Bude sa to ďalej prehlbovať až ku konečnému kolapsu.

Spoločnosť dozrela k nebývalému blahobytu. Lenže blahobyt pôsobí degeneratívne. Blahobyt zatemňuje zdravý úsudok, oslabuje túžbu prežiť, stráca sa záujem o reprodukciu, zaniká schopnosť samotnej reprodukcie, objavujú sa sebazničujúce sklony, narastá množstvo jedincov s psychickými poruchami, depresiami, ako prirodzený následok vlastnej nedisciplinovanosti a nezodpovednosti k sebe samému. Nezáujem spoločnosti o jednotlivca vyvoláva nezáujem jednotlivca o spoločnosť, o prácu pre celok a nakoniec v prospech jednotlivca. Ako výsledok tejto nevýchovy vyrástla stratená generácia bez budúcnosti, bez princípov, bez disciplíny, bez rešpektu k autoritám. Síce s chuťou zrútiť svet, ale bez vízií aký vybudovať. Zostanú len rozvaliny. Príchodom ďalšej generácie sa problém bude prehlbovať. Niektorí za príčinu označujú upadajúci školský systém, niektorí vinia rodičov.. Sú to však len následky nesprávneho nastavenia systému a za ním stojí prapríčina všetkých týchto problémov – rozvrat morálnych hodnôt a princípov na báze ľudskosti, ale aj spravodlivosti. Súčasné nastavenie pokrivených princípov prináša so sebou rozdelenie až atomizáciu spoločnosti, nehľadáme v jedincovi jeho potenciál, ktorým by mohol prispieť k vzostupu celku, ale poukazujeme na jeho slabé stránky, negatíva, znevažujeme jeho počínanie, degradujeme osobnosť, akoby sme vôbec nerozumeli faktu, že každý sem prišiel s nejakou úlohou a často zrkadlí práve naše vlastné slabé stránky. Spoločnosť očividne oslabuje. Do tohto“ blahobytného“ vývoja vstúpili naše schopnosti technického rozvoja, za ktorým náš duchovný vývoj značne zaostáva. Najmä vývoj digitalizácie v ére konzumizmu je životu nebezpečný. Prináša so sebou možnosti manipulácie, ktorá sa môže stať pre spoločnosť osudnou. Aj sa stane. Brániť sa manipulácii dokážeme jedine rozširovaním svojich vedomostí, svojho poznania, pravdivou informovanosťou, ktorá je základom pre pochopenie akýchkoľvek prebiehajúcich, nielen spoločenských procesov. Práve tu vidieť výrazný deficit médií, ktorých je informovanosť prirodzenou povinnosťou, a v súčasnom chaose a anarchii by práve tieto mali byť oporným pilierom v orientácii jednotlivcov v problémoch súčasného sveta. Informovanosť sa zvrhla na propagandistickú a propagačnú činnosť. Je to skutočne veľký problém. Ďalším problémom je schíza v cirkvi, ktorá by mala byť pevným vodítkom v orientácii človeka v hodnotách a nabádať k dodržiavaniu vyšších morálnych princípov. Sama by mala byť výkladnou skriňou hodnôt, ale nie je. Ako povedala jedna moja priateľka, toto sa ani komunistom nepodarilo. Mala na mysli zákaz návštev svätostánkov a konania bohoslužieb. Ale čiastočne si cirkev za to môže sama.

V čase, kedy sme všetci kontrolovaní, umelá inteligencia pozná naše záujmy, zvyky, miesto pohybu, kedy chodíme na záchod, kedy do obchodu, koľko tam zaplatíme, pozná naše slabosti, názory, vtedy každý môže byť konfrontovaný so svojimi skutkami, každý môže byť kompromitovaný. V tejto dobe ani nemôžu vyrásť prirodzení vodcovia, ktorí už v súčasnosti veľmi chýbajú. Je to samozrejmý následok neprirodzeného výberu vedúcich osobností do vedenia spoločnosti a nemožnosť presadiť požiadavky občana do riadenia štátu. Toto nám občanom nie je dovolené, a nie je to dovolené ani našim štátnym predstaviteľom. Ak by sa do vedenia štátu dostali národné sily s vôľou urobiť zásadné systémové zmeny, solidárna a humánna spoločnosť štátov Únie by nás bola schopná vyhladovať, v horšom prípade vyhladiť. Boli by na nás uvalené sankcie, zastavené toky peňazí, zamrzlo by obchodovanie, zlato by zostalo uväznené v Západných bankách.. Preto akékoľvek úvahy o otvorení okna príležitostí na návrat strategických podnikov, alebo otvorení možnosti pozdvihnutia Slovenska pomocou národných síl sú len úvahy v rovine planých nádejí, že raz bude lepšie. K tej nádeji sa ešte dostanem. Nie, nebude lepšie. Teda bude, ale až potom, ako sa systém zrúti. Systém, ktorý nami vládne v súčasnosti sa nedá vylepšiť, ani zmeniť. Musí sa zrútiť. A bude to veľmi bolestivé.

Svet je v konflikte. Pred očami sa nám snažia vyrásť nové veľmoci na základoch prežitých princípov. Bývalé veľmoci sa snažia o udržanie svojho vplyvu takisto na základoch princípov, ktoré ale v tomto tisícročí už neplatia. Zákonite preto dôjde k vyústeniu konfliktu, ktorý privedie ľudstvo ku katastrofe a následne hľadaniu nových princípov fungovania. Výzvy súčasného sveta už nemôžeme riešiť v logických postupoch poznania, na základe skúseností z minulých období. Zabudnite, pravidlá, ktoré platili doposiaľ už nezaberú na liečenie problémov súčasnosti. Ekonomika je na tom podobne. Rúca sa nám pred očami. My nepotrebujeme oživiť ekonomiku, my potrebujem ekonomiku transformovať na nové podmienky. Málokto si to uvedomuje a málokto si to vie vôbec predstaviť. Táto spoločnosť nie je schopná nápravy. Musí postúpiť o krok vyššie na duchovnej úrovni, aby to pochopila. V tejto bezútešnej situácii, rozvratom prirodzených princípov fungovania spoločnosti je to možné len prežitím dlhého obdobia strádania (pôstu) a obrovského súženia, ktoré rozvinie naše duchovné schopnosti. Potom ľudia začnú objavovať tie správne, zavrhnuté a stratené princípy a hodnoty. Budú náchylní uveriť a nechať sa viesť kýmkoľvek, kto sa prehlási za spasiteľa. Práve toto zúfalstvo a odovzdanosť vydláždi cestu absolútnej a totálnej totalite. Ale všetko bude inak. Túto formulku používam v poslednej dobe často, pretože tým otváram priestor pre zásah vyššej moci. Som si totiž vedomý, že nie je v možnostiach obyčajného smrteľníka vytvoriť z tohto sveta ľudskú spoločnosť. Už to nie je možné. Nutne musíme teda pripustiť Boží zásah, pomoc vyššej moci.

Preskočme teda do obdobia po. Často tvrdím, že práve Slovensko sa stane jedným z duchovných centier budúcej civilizácie. Vidím jeho nesmierny duchovný potenciál a schopnosť prežiť naozaj čokoľvek a pritom si zachovať vieru. Pochopiteľne sa to stretáva s nepochopením. Tento čas spoznáte podľa toho, že sa začne masový exodus civilizácie Západu smerom na východ. Nedávno som sa zúčastnil jednej spoločenskej udalosti v jednej nemenovanej obci. Na úvod zaznela spievaná slovenská hymna. Nie len taká obyčajná z plejbeku. Potom duchovné slovo o viere, láske a nádeji. Vždy to so mnou pohne. Akurát k tej nádeji mám výhrady. Ako sa povie, nádej zomiera posledná. K nádeji sa upínajú zúfalci v stave absolútnej beznádeje. Slovo nádej by som asi nahradil slovom pokoj. Pretože práve nepokoj je hnacím motorom konzumnej spoločnosti. Neustále nás nabáda vlastniť, bojovať, víťaziť. Práve pokoj a nepokoj sú znakmi buď ľudskej a láskyplnej, alebo dravej a bezprincipiálnej spoločnosti. Zachovajme si teda vieru v to, čo robíme, že je správne, vnútorný pokoj, aby sme odolali pokušeniam a nástrahám nasledujúceho ťažkého obdobia a lásku k blížnemu, pretože bez nej ľudstvo neprežije. A vytrvalosť, pretože naša viera v dobro bude ťažko skúšaná. A my musíme obstáť.

P.S. Analógia popisovaných udalostí s biblickými príbehmi a proroctvami o príchode AntiKrista nie je náhodná. Nachádzame sa na konci Apokalypsy.