Sú nanočipy vo vakcínach apokalyptickým znakom šelmy?

Má vôbec právo hlavný hygienik so správcami štátu dať príkaz na celoplošné očkovanie obyvateľstva?  Neporušujú tým slobodu človeka a ľudské práva? Etická odpoveď je, že majú na to právo. Ale iba vo výnimočnej situácii ohrozenia životov ľudí.

Mnohí si myslíme, že koronahystéria nafukovaná médiami so skresľujúcimi údajmi úmrtia na koronu či úmrtia s koronou zďaleka nenapĺňa ani pandémiu ani vážne a reálne ohrozenie životov väčšiny obyvateľstva.

Ale celkom reálne nám hrozí vakcinácia. Možno bude dobrovoľná a možno aj povinná.

Šíria sa správy, že vo vakcíne sú prítomné nanočipy. Ktoré sa aktivizujú napr. po roku či dvoch, a budú spôsobovať predčasné úmrtie najmä slabších a starších.

Sú na to konkrétne dôkazy? Či iba zmätočné a protichodné svedectvá a názory rôznych inžinierov, doktorov či lekárov?  Počkajme si radšej na samotnú vakcínu a aj fakty od nepodplatených epidemiológov a infektológov. Nemali by sme šíriť paniku a poplašné správy. A s neodborným diletantizmom svojho názoru aj strach.

Ak sa medzi nami vyskytnú nevykvasení evanjelizátori, ktorí majú vraj veľmi jasno v tom, že už je tu apokalyptické čipovanie a že tí, čo ho prijmú budú zatratení v ohnivom jazere / Zj 14, 11/, tak na nich láskavo upozornime, že s tým dobrým môžu šíriť aj zlé.

Ak by vo vakcínach boli sofistikovane ukryté nejaké čertove mikrozosilovače, ktoré by spôsobili niekomu nejaké vredy či až predčasnú smrť, tak by bol polomučeníkom. Za toto by určite zatratený nebol, ak to v nevedomosti prijme ako starký v domove dôchodcov.

Kto by posielal iných, menej informovaných za toto do ohnivého jazera, tak ten si sám tam zaslúži ísť za strašenie a falošnú a hrubo extrémistickú  interpretáciu evanjelia.

Znak šelmy je poznačené čelo a ruky. Hlbšie vysvetlenie : zmrzačené myslenie pýchou a bezbožnosťou plus znetvorené sebecké a bezohľadné neľudské konanie.  A zavŕšené klaňaním sa nejakej antikristovskej modle.  Toto a bez pokánia môže človeka fakt zatratiť.

Rôzne umelé či jedovaté prísady v potravinách, vode, vzduchu, médiách, liekoch či vakcínach nás môžu iba viac či menej odkláňať od prirodzenosti až ku deviáciám, ale určite nerozhodujú o našej spáse či zatratení. Aj keby to boli tie najrafinovanejšie nanočipy inšpirované z hlbokého pekla…

1 Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. 2 A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. 3 A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. 4 To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. 5 V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny. 6 Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. 7 Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“ 8 Za ním šiel iný anjel a volal: „Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!“ 9 Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, 10 aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. 11 A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“ 12 V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. 13 A počul som hlas z neba; hovoril: „Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi.“ 14 Potom som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. 15 A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: „Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela.“ 16 A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá. 17 Potom z chrámu, čo je v nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák. 18 Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: „Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!“ 19 A anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. 20 Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vyšla krv až po uzdy koní na tisícšesťsto stadií.

Zjv 14, 1-20