Medzi horlivejšími kresťanmi je až prudérna čistota. Dávajú si pozor už aj na svoj pohľad na ženu. Upozorňujú, aby nenosila vyzývavé oblečenie. Ak sa stretnú s niekým, kto sa rozviedol, už majú od neho odstup, ako od malomocného. Ak sa dozvedia, že nejaký kňaz sa oženil, a takto zradil svoj sľub čistoty, tak akože spravodlivo sa poriadne aj rozčúlia. Z očí im ide až zlo na takého asi najhoršieho zo všetkých zvrhlíkov.
To, že ide o vonkajšie prejavy hókus pókusov o čistotu, to si málokto z nich stihne za život vôbec uvedomiť.
Na takouto vonkajšou vraj najmorálnejšou hygienou sa môže ukrývať aj nejaká kvalitnejšia amorálna špina. Čo nám prudko vadí na iných bude asi presne to, čo nemáme doriešené v podstate ešte sami.
Napr. nevyronanosť samého so sebou spôsobí divné správanie voči inému pohlaviu. Povedali trefne pán Mudr.Lipták.
Bezohľadné kádrovanie a odpísanie inakzmýšľajúcich, pomýlených či rozvedených je jasným príznakom, že sa človek rozviedol z Ježišovým učením. Ak ide od brány milosrdenstva až takto opitý pýchou, niet vari signifikantnejšieho príkladu moderného farizeizmu.
Pod maskou veľkej úcty ku kňazskému stavu páchame jeho surové dehonestácie, ak sa kandidátovi na kňazstvo neponúkla vôbec možnosť pôsobiť v duchovnom stave legálna rola ženatého diakona. V SR bežný jav. Nabulikal sa mu iba ideál celibátneho kňazstva, a keď túto rolu nezvládol, a tie ťažké činky ho hádzali iba o zem, tak príde masaker jeho spoločenského odsúdenia a dopľuvania.
Ak niekto obhajuje biskupa, ktorý hrubo pošliapal kánony a zlikvidoval niekomu kňazský stav, tak neide o úctu k biskupskému úradu, ale o nadúctu ku Wichingovskej kriminalite. Bude mať na nej aj duchovný podiel. A možno preto má bordel vo svojej izbe alebo neurasténiu v psychike, lebo má ešte väčší bordel v etických hodnotách + nepokoj vo svedomí. Svätokrádežne klame, ak robí z bezcharakterného cirkevného úradníka svätého. A prídu za to doslova tresty napr. neurózy. Ak sa dlho ignorujú, príde aj psychóza či bipolárna porucha osobnosti.
Ak o niekom už verejne tárame, že sa rozviedol, a vôbec nás nezaujíma, že má možno oveľa menšiu vinu, ako tá druhá strana v rozvode, ale naše unáhlené posudky a rozsudky to nekontrolovane nafúknu do abnormálnych rozmerov, tak tento náš pseudokomunikačný bulvár je zrada vôbec elementárnej slušnosti. Ešte ani zo starozákonnou vierou sa ani nezačalo.
Niekto je obvinený z tzv. sexuálneho obťažovania. Ťažko je niečo také dokázať, ak nie sú na tele modriny či nemanželské dieťa. Za obťažovanie jedna žena považovala aj o niekoľko sekúnd dlhšie pozretie sa do svojho výstrihu. Iná málinko pochabý štípanec do zadku. Keďže to riešila aj polícia, zdalo sa že išlo o vážne veci. A to sa dáva medzi veriacimi v akú to sprostú modlu na jednu úroveň zo surovým znásilnením? Iba odsúdia a absolútne neskúmajú skutkový stav, darebáci! Adorujú iba čo rozkokodákali nejaké špinavé papuľe, farizeji ?
Falošného predátora prepierajú niekedy aj médiá, ale zmiju predrzo – prečistú so škodoradostným jedom hyperemocionálnych pseudoobvinení zahrnieme už uleteným nekonečným odpúšťaním, však?
Veď takýto etický liliputanizmus sa s hlbšou spiritualitou ešte ani nemal šťastie stretnúť, a je to asi na úrovni ludožrútov z Nového Zélandu zo 16. storočia.
Tá, ktorá udá iného a ten letí z práce za takéto hlúposti, to je tá zverejnená utajená veľká špina pod maskou veľkej čistoty! Ide tu totiž o prasprostú bezcharakternosť, podlosť a pomstychtivosť tej, čo pri bránení svojej vrajčistoty produkuje toľkú špinu. Ak to väčšinu nezaujíma, tá väčšina má hlavy ešte v divnom puritánskom bahne.
Niečo o tom viem a už 7. rok naplno aj svojim osudom kontemplujem. A upozorňujem Vás aby ste si radšej premysleli, koho obaríte neprirodzenou grimasou iba preto, lebo ste o ňom počuli zaprasačené klebetné kydy z vypenenia nejakej duchovnej divej svine.
Problém nie sú tie bulvárne udavačky. Ale mnohí duchovní smilníci v úradoch, čo ich podporujú, nevyšetrujú, tvária sa akí sú čestní, čistí. Realita je, že sú škuľaví a majú asi aj vyoperovanú hanbu.
Kresťania by si mali overiť či prebehlo napomenutie medzi 4. očami a 6. očami. To prezradí a veľmi jasne naznačí, kto bude s veľkou pravdepodobnosťou vinník/čka/ a kto nespravodlivo obvinený. Ak ich to nezaujíma, tak sa bahnia ešte v utajenom pohanskom smilnení a obhajujú nie čistotu, ale morálnu špinu. Lebo zneucťovanie a následná dehonestácia sa bosorácky jednostranne zhadzuje na iného, než toho, z koho pochádza tzv. pohoršenie.
Kto nemá záujem obhájiť amorálnou špinou napadnutého a ochraňuje nejakú chodiacu verbálnu žumpičku, ten prezrádza už ale dosť veľa o svojej znečistenej intimite. Aj o svojej patologickej spiritualite, kde sa z Božieho slova verne pridržiava najmä satanistickej zásady: ” budú sa udávať a nenávidieť, a tak vychladne ich láska”… Na všetky ostatné Božie zásady z evanjelia sa samozrejme “verne” zabudne.
Ak nám nezáleží na cti a dobrom mene iného, nezáleží nám v konečnom dôsledku na mene vlastnom.
A kto v kresťanskej cirkvi sa snaží o iba o vonkajšiu farizejskú čistotu a podporuje spomínané špinavosti, ten svoju cirkev v podstate ešte ako pohan nenávidí.