Ukazuje sa, že vládny kabinet I. Matoviča sa v oblasti zahraničnej politiky postavil jednoznačne na pozíciu obhajcu záujmov NATO a USA.

Minister obrany SR Jaroslav Naď, známi svojim obdivom k USA, vystupujúci ako bezvýhradný podporovateľ nášho členstva v aliancii NATO, ktorú považuje za ten najlepší spôsob a jedinú možnú garanciu našej bezpečnosti a prezentujúci sa ako nekompromisný kritik všetkého, čo nejakým spôsobom súvisí z aktivitami Ruskej federácie a jeho predstaviteľmi, nedávno, počas svojej návštevy Českej republiky prehlásil, že Ruská federácia na Slovensku vykonáva masívnu špionážnu činnosť. Súčasťou týchto špionážnych aktivít, o ktorých hovoril vo svojom rozhovore určenom pre noviny Respekt je vysielať na Slovensko pekné špiónky, úlohou ktorých je vykonávať tzv. stykovú činnosť. Podľa jeho vyjadrenia „Rusi sú veľmi aktívny, používajú množstvo inovatívnych prvkov. V rámci štruktúry ambasády majú rôznych nových špecialistov, ktorí sa navonok tvária, že sa starajú o hroby padlých sovietskych vojakov. Ale majú celkom iné, širokospektrálne úlohy na území celého NATO“. A ďalej vo svojom rozhovore poukazuje na tú skutočnosť, že „v poslednom období boli do týchto pozícií (teda ľudí určených na špionážnu činnosť – upresnenie autora článku) vybrané aj krásne ženy, ktoré robia veci, ktoré naozaj majú málo čo spoločné so starostlivosťou o hroby. Na Slovensku spadajú pod úrad pridelenca obrany, väčšinou majú diplomatický status. Snažia sa nadviazať spoločenské a politické kontakty. Chytajú v spoločnosti ľudí, s ktorými potom intenzívne komunikujú a realizujú stykovú činnosť“. Čo konkrétne chápať pod stykovou činnosťou J. Naď nekonkretizoval, takže nevieme či mal na mysli len nejaké bežné spoločenské kontakty (napr. spoločné večere, návštevu spoločenských a kultúrnych podujatí a pod.), alebo veľmi blízky vzťah (napr. sexuálne a milenecké kontakty), prekračujúci hranice bežných formálnych spoločenských stykov. Z jeho vyjadrení nie je jasné, koľko takýchto atraktívnych pracovníčok pôsobí na ruskej ambasáde, voči komu je zameraná ich tzv. styková činnosť, resp. z akého prostredia pochádzajú obete ich stykovej činnosti a pod. Žiadne konkrétne informácie, ktoré by hoci len v náznakoch potvrdzovali podozrenia ministra obrany SR v jeho rozhovore neodzneli, čo ma vedie k presvedčeniu, že ním prezentované názory je možné chápať len ako „povinnú proti ruskú rétoriku“, ktorá je pre tohto predstavitelia terajšej vládnej moci na Slovensku typická. Ak berieme do úvahy, že dievčatá a mladé ženy pochádzajúce zo slovanských národov (a v plnej miere to platí aj pre  mladé ruské ženy) patria k tým najkrajším a najsympatickejším ženám na svete, tak nie je žiadnym prekvapením, že takéto osoby môžu v rôznych pozíciách pôsobiť aj na veľvyslanectve Ruskej federácie.

Na každom veľvyslanectve, zvlášť ak sa to týka svetových mocností, pôsobí určitý počet ľudí (často sú to pomerne vysoké čísla), úlohou ktorých je získavať informácie o dianí v prijímajúcej krajine. Vyplýva to z funkcií, ktoré diplomacia plní a ktoré sú súčasťou činnosti diplomatického zboru. Jej dvoma základnými funkciami je, po prvé chrániť záujmy a presadzovať zámery svojho štátu a jeho vlády navonok, voči iným subjektom medzinárodného práva a po druhé, sledovať činnosť, záujmy a zámery iných štátov a prípustným, ale neraz aj neprípustným spôsobom zberať informácie a hatiť zámery iných štátov a ich vlád. Zberom týchto informácií, ich kompletizáciou, analýzou a vyhodnocovaním sa zaoberajú k tomu určení špecialisti, formálne pôsobiaci na rôznych úrovniach štruktúry zastupiteľského úradu a disponujúci statusom diplomata,  činnosť ktorých do značnej miery napĺňa znaky špionážnej činnosti. Zdroje týchto informácii sú trojakého druhu. Jednak sú to  otvorené, teda verejné zdroje, jednak zdroje polozatvorené, t. j. neverejné a nakoniec zdroje zatvorené, teda tajné, získavané špionážnou činnosťou prostredníctvom vytvorenej siete agentov, tajných spolupracovníkov a iných najatých odborníkov z rôznych oblastí života danej krajiny a ktorí, ako pravidlo sú aj jej občanmi. Vo väčšine prípadov, takto získavané informácie o danej krajine tvoria súčasť jej štátneho tajomstva, takže pre každú cudziu vládu takto získané informácie predstavujú veľmi dôležitý zdroj poznatkov o dianí a vývoji v sledovanom štáte, ako aj o zámeroch a cieľoch činnosti jeho predstaviteľov a štátnych inštitúcií.

Samozrejme, je rozdiel, resp. mal by byť rozdiel medzi diplomatickou činnosťou a špionážnou činnosťou. Avšak skutočnosť je taká, že často sa tá hranica medzi nimi cieľavedome ignoruje a prekračuje, čo znamená, že tak ako v minulosti, tak aj dnes integrálnou súčasťou činnosti zastupiteľského úradu každého štátu je aj získavanie informácií cestou špionážnej činnosti.

Určite, tak ako na veľvyslanectve Ruskej federácie na Slovensku a v iných štátoch, tak aj na ambasádach ďalších krajín, vrátane USA pôsobia špecialisti (a určite sa medzi nimi nájdu aj pekné špecialistky), zaoberajúci sa špionážnou činnosťou. Jedným z takýchto príkladov, potvrdzujúcim vyššie uvedený názor sú tajné maily a príkazy bývalej ministerky zahraničných vecí USA H. Clintonovej, uverejnené na stránkach Wikileaks, určené šéfom 36 ambasád, zastúpení a konzulátov USA, v ktorých ich žiada o zber informácii týkajúcich sa aj súkromného života a aktivít vedúcich predstaviteľoch OSN, vrátane jeho generálneho tajomníka Pan Ki Muna a ďalších svetových lídrov, vrátane nemeckej kancelárky A. Merkelovej. Samozrejme, že zberom týchto informácií sa nezaoberali samotní šéfovia diplomatických misií, ktorí touto činnosťou poverovali k tomu určených špecialistov, presnejšie povedané „diplomatov“, aktivity ktorých však s diplomaciou nemajú veľa spoločného. Ale, či sa to niekomu páči, alebo nie, sú jej integrálnou súčasťou.

Je všeobecne známym faktom, že každý štát, zvlášť, ak má snahu pasovať sa do pozície svetovej mocnosti zamestnáva na svojich ambasádach špeciálne vyškolených odborníkov zaoberajúcich sa špionážnou činnosťou. A netýka sa to len Ruskej federácie, ale každého štátu, vrátane našich terajších spojencov v NATO a Európskej únii. V prípade, že minister obrany SR J. Naď hovorí o aktivitách ruských špiónov a používaní nových, inovatívnych spôsobov a prostriedkov špionáže Ruskou federáciou na území Slovenska, bolo by korektné upozorniť aj na podobné aktivity tzv. „diplomatov“ pôsobiacich na zastupiteľských úradoch iných štátov, špionážna činnosť ktorých predstavuje pre Slovensko vážnu bezpečnostnú hrozbu. Takýto objektívny prístup k danej problematike u predstaviteľov terajšej vládnej garnitúry je však ťažko predstaviteľný, pretože je to vláda, ktorá je orientovaná jedným smerom, t. j. smerom prozápadným, potvrdením čoho je obsah a zameranie jej zahraničnej politiky, ktorá je plne v súlade so záujmami EÚ, NATO a USA. Bolo by zaujímavé vedieť prečo a pre aké inštrukcie ihneď po svojom víťazstve vo voľbách a zostavovaní vlády išiel I. Matovič na veľvyslanectvo USA v Bratislave. Bolo len otázkou času kedy terajšia vláda prostredníctvom svojho ministra zahraničných vecí I. Korčoka, ktorý je známi svojim obdivom a nekritickým pohľadom na aktivity USA v oblasti medzinárodných vzťahov uzná „legitimitu“ samozvaného prezidenta Venezuely a americkú bábku J. Guaíoda, čo je plne v intenciách postojov a záujmov USA. Ako správne poznamenal bývalý minister školstva SR J. Draxler (infovojna, dňa 3.7.2020) „jediný dôvod, prečo sme uznali tohto „venezuelského pučistu“ bol americký tlak, pričom vláda sa podvolila bez akejkoľvek diskusie“. Preto, podľa jeho mienky, „v zahraničnej politike tu panuje prísne vazalský princíp“. A môžeme očakávať, že neprejde veľa času a vláda I. Matoviča uzná medzinárodnoprávnu subjektivitu štátu Kosovo, ktorý bol vytvorený v rozpore s medzinárodným právom a ktorý oprávnene môžeme považovať za „výtvor“ geopolitických záujmov USA a jeho európskych spojencov na Balkáne.

Čo sa týka tvorby zahraničnej politiky Slovenskej republiky ako aj jej zahraničnopolitických aktivít je vidieť, že v porovnaní s minulosťou sa toho veľa nezmenilo. V predchádzajúcom období, teda v dobe existencie tzv. Sovietskeho mocenského bloku, ktorého sme boli členmi, sa zahraničná politika ČSSR, určovaná princípmi Brežnevovej koncepcie „obmedzenej suverenity“ členov východného bloku sa realizovala v súlade s geopolitickými záujmami vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Dnes pokračujeme v tejto tradícii s tým rozdielom, že sme zmenili svojho „mocenského šéfa“, ktorým už nie je súčasná Ruská federácia, ale NATO v čele s USA a jeho zahraničnopolitickými záujmami a cieľmi. V bežnej reči sa tomu hovorí: „Dostať sa z dažďa pod odkvap“.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

Košice