Európska únia je už dlho vinou tvrdohlavého presadzovania extrémneho liberalizmu, vinou nerešpektovania dohodnutých zmlúv, porušovania medzinárodného práva, vinou otvoreného diktátu voči členským štátom a pohŕdaním ich oprávnenými záujmami ako suverénnych národných štátov vo veľkej vnútornej kríze. Nie je to však iba kríza vzťahov medzi nezodpovednými úradníkmi bruselskej centrály EÚ a členskými štátmi. Je to kríza neschopnosti politických elít pripraviť a realizovať víziu rastu a prosperity Únie ako celku. Panuje obrovský hlad po normálnych politikoch, osobnostiach, ktoré vedia osloviť občanov a vedia identifikovať a naprávať skutočné problémy. Nie je možné akceptovať ani násilné osídľovanie ilegálnymi migrantmi z rozvojového sveta, ani nové a nové miliardové zadlžovanie sa súkromným svetovým centrálnym bankám. Nie je možné akceptovať ani vedomé a umelé zaťahovanie Európy do rizika novej ničivej svetovej vojny len kvôli finančným záujmom vojensko-priemyselných podnikov západného sveta. Politici Bruselu hovoria o spoločných hodnotách, ale už dávno ich sami ničia a necítia za ne svoju osobnú zodpovednosť.
Dovolím si povedať, že očakávať od členských štátov, že sa vzdajú svojej suverenity a národnej identity v prospech individuálnych zištných a pochybných cieľov vedenia EÚ je naivné. Členské štáty, ktoré nie sú ešte natoľko postihnuté zvrátenou západnou politickou korektnosťou, genderovou a LGBTI ideológiami presadzovateľov dobrovoľného vymierania národov, majú iné predstavy o svojej budúcnosti. Ak sa EÚ sama nespamätá, ak neprestane svojimi krokmi likvidovať národné štáty, mocensky zneužívať orgány a zmluvy Únie, ak neprestane vedome porušovať základné práva a slobody občanov, ohrozovať ich bezpečnosť a ak sa nevráti späť k svojim pôvodným hlavným cieľom tvorby spoločného trhu, zosilnejú aj myšlienky o nových projektoch vzájomnej spolupráce.
Preto je podľa môjho názoru potrebné otvorene poukázať na skutočné problémy, pravdivo zhodnotiť situáciu, zhodnúť sa na možných spoločných postupoch a v záujme blaha a bezpečnosti vlastných občanov nebáť sa otvoriť existujúce zmluvy o Európskej únii a pripraviť ich nový, múdry a perspektívny obsah. V rámci toho treba okamžite zrušiť protiruské sankcie, dôsledne znížiť administratívu, nastoliť skutočnú rovnosť medzi štátmi podľa zásad medzinárodného práva, podporiť zachovanie a rozvoj pôvodných morálnych a kultúrnych hodnôt národov Európy, prestať ničiť stabilitu právneho prostredia tisíckami a tisíckami nových nanútených nezmyselných úprav právnych predpisov a začať hľadať nové projekty spolupráce, ktorá umožní Únii dôstojne participovať na spolupráci s ostatným svetom v nových vznikajúcich svetových politických a ekonomických pomeroch.
A v medzičase si aj my v rámci EÚ musíme začať vážiť sami seba, nepodkladať sa arogancii a záujmom iných. Nesmieme slepo poslúchať Brusel, aby sme akože nespôsobovali problémy. Svoje záujmy a svoje práva musíme nahlas, tvrdo a efektívne presadzovať a chrániť. To je základná ústavná povinnosť všetkých štátnych orgánov našej vlasti voči vlastným občanom.