Pripravuje EÚ program totálneho ovládania správania sa občanov Európy ?

<!–
@page { margin: 0.79in }
P { margin-bottom: 0.08in }
–>

Túto otázku kladiem preto, lebo som si v mesačníku Zem a vek ( číslo 9/2017 ) nedávno pozorne prečítal článok s názvom „Západ testuje v Číne zvieraciu kazajku pre vlastných občanov“, ktorého autorom je Patrik Sloboda. Tento článok pokladám za serióznu informáciu o hrozbe, ktorá sa rúti na obyvateľov Európy a preto za veľmi aktuálny, zásadný, pretože stručne opisuje projekt, ktorý sa v týchto rokoch testuje v Číne a má byť použitý pre potreby EÚ – zosúladenia s projektom Novej Európy či k vytvoreniu podmienok pre nastolenie Nového svetového poriadku. Nateraz je tu otázka, skôr ako načrtnem podstatu projektu realizovaného v Číne, prečo práve teraz je potrebné klásť otázku o tom, čo pripravuje EÚ, prečo je potrebné žiadať niekoho ( zrejme vládu SR ), aby nás uviedla do problematiky, prečo bude potrebné konať, keď sa nič mimoriadneho vraj nedeje ( až na ilegálnu migráciu ) ?

Lebo podľa autora článku vedecký a technologický pokrok priniesli ľudstvu niečo, čo doteraz nepoznalo: technickú spôsobilosť spájať informačne všetkých so všetkými v reálnom čase riadiť túto pavučinu zhora, zo supercentier, za súčasného ponechania ilúzie o internete ako platforme dostupnej každému na voľné šírenie informácií bez ohľadu na bariéry a zemepisné vzdialenosti. Treba to chápať tak, že technickú spôsobilosť je možné využívať nielen v prospech blaha občanov, ale aj v prospech zabezpečenia totálnej kontroly nad nimi. Ak prvá úloha je v poriadku, tak druhá úloha využitia technickej spôsobilosti je už o politickej moci, ktorá sa využije proti občanom a vládnutia nad nimi.

Podľa autora článku dnešní globalistickí technokrati sa nádejajú, že im svitá na lepšie časy, pretože technicko-administratívne mechanizmu totálnej kontroly, ktoré majú k dispozícií, sa na prelome tisícročia začali digitalizovať, automatizovať, robotizovať a integrovať do komplexu, ktorý z roka na rok znásobuje výkonnosť a znižuje prevádzkové náklady. Títo technokrati v dnešnej dobe potrebujú totálne transparentného človeka, bez kúsočka nedoknuteľnej súkromnej sféry. Preto je potrebné z ich strany rýchlo konať, aby to bolo v súlade s cieľom rozvracania doterajšieho usporiadania spoločenských pomerov v štátoch demokratického Západu.

Autor článku orientuje pozornosť čitateľa nadpisom: Čo šijú pre Európu v Číne. Pokúsim sa o stručný prehľad programu či systému, ktorý sa skúša pre potreby EÚ.

V Číne testujú systém totálneho sledovania občanov. Vláda ČĽR v júni 2014 zverejnila prvú správu o tom, že má smernicu na vytváranie systému spoločenskej kontroly. V angličtine tento program dostal názov Social Credit System ( SCS ). V článku je jasne napísané, že SCS sa testuje ako nástroj na ovládanie obyvateľov postindustriálnej a postdemokratickejtechnickej totality v prvom rade pre obyvateľov USA, Kanady a Európy.

Autor článku jasne upriamuje pozornosť k tomu, že EÚ začne preberať čínske skúsenosti riadenia spoločnosti po septembrových voľbách v Nemecku. Z jeho pohľadu každý občan musí byť zotročený, trasparentný, priesvitný, prehľadný, ako občan zo skla. Ide o systém, ktorý známkuje pomocou tisícbodovej škály všetko, čo sa priebežne nazbiera o každom jednotlivcovi z databánk prepojených internetom. Zbierajú sa všetky čiastkové údaje, aby sa potom automatický vyhodnocovali a zanášali do osobných profilov, ktoré sa napájajú na centrálnu databánku mapujúcu celú krajinu. Sleduje sa spotrebiteľská stopa v obchodoch, reštauráciách, pri zábave, počas cestovania doma i v zahraničí. Automatické zbieranie údajov o každom jednotlivcovi beží aj u nás, pretože to robia banky, poisťovne, obchodné firmy, zdravotnícke zariadenia a podobne.

V čom je rozdiel medzi slobodnou spoločnosťou a Čínou v tomto prípade ? Zásadný rozdiel je v miere využívania či zneužívania celého tohto systému. Najzvrátenejšou stránkou známkovacej sústavy v Číne ostáva svojvôľa totalitnej moci pri stanovovaní a posudzovaní prehreškov voči spoločenským normám. Podľa autora tieto normy sa nikdy nepublikujú a občan nevie, čo kedy je správne, žiaduce, kladne hodnotené, a čo nie. Bodové skoré mu môžu zhoršiť aj činy a postoje príbuzných a známych.

Bičom bodovej sústavy SCS sú tresty. Majú zničujúci dosah na život občana. Napríklad cestovné kancelárie nepredajú osobám s nízkym bodovým skóre zájazdy do cudziny. Úrady im môžu všeličo zakazovať, prípadne obmedzovať. Bodovému hodnoteniu podliehajú všetky vrstvy spoločnosti. Zdrvujúci je výchovný účinok SCS. Podstatnou mierou prispieva k homogenizácií myslenia a správania občana a občanov. Autor článku si myslí, že možno nebude potrebné zaviesť ani cenzúru internetu, pretože postačí autocenzúra v prejavoch a vyhýbania sa webovým stránkam alebo sociálnym sieťam s pochybným obsahom. Ľudia sa budú obmedzovať sami, aby nepoškodili svoje rodiny. Toľko k obsahu článku v tom najpodstatnejšom – k systému spoločenskej kontroly občanov.

Autor Patrik Sloboda nabáda, aby stredoeurópania sa znepokojovali nielen riadenou inváziou miliónov Afričanov a Aziatov, ale mali by si všímať aj prípravu zvieracej kazajky, ktorú pre nich šijú v Číne. Ako sa však majú znepokojovať, keď je to téma, ktorá na verejnosti vôbec nerezonuje, ktorá v masmédiách sa nerozoberá, nie je predmetom záujmov politických strán a hnutí či mimovládnych organizácií. Iniciatíva by v každom prípade mala byť na strane vládnej moci, lenže nedá sa dôverovať tomu, že táto vládna moc má záujem o takýchto chúlostivých témach svojim občanom hovoriť či niečo zdôvodňovať. Ak vládna moc dokázala poslušne realizovať úlohu Bruselu na vytvorenie právnych základov pre boj proti extrémizmu svojich občanov, ťažko predpokladať, že v prípade totálneho sledovania občanov a ich známkovania a vyhodnocovania podľa akýchsi spoločenských noriem bude postupovať v záujme ochrany občanov.

Ak sa aj pri tých skromných informáciach človek zamyslí nad podstatou systému spoločenskej kontroly – SCS ako nástroja na ovládanie správania občanov, tak je mu jasné, že tento systém úplne ladí s politikou boja proti extrémizmu, ktorú EÚ v svojom priestore „úspešne“ rozvinula a podľa ktorej aj postupuje. Keďže z časového hľadiska ide o súčasnosť, nie je možné problém, ktorý opísal autor článku Patrik Sloboda, nechať nepovšimnutý. Ten upozorňuje, že natíska sa otázka, do akej miery dovolia občania strednej Európy svojej vrchnosti preberať čínske skúsenosti z programu SCS.

Skúsenosť s doterajších politických praktík vládnej moci a vplyvu verejnosti na politiku vládnej moci jednoznačne ukazuje, že občanom sa nepodarilo, aby vládna moc zrušila svoj boj proti extrémizmu. Z tohto dôvodu ochranu občanov krajiny pred nasadením programu SCS je potrebné začať organizovať z dôvodov ochrany života jednotlivcov, ochrany ich rodín a uplatnenia sa v spoločnosti bez totálneho ovládania ich správania sa. Ak bol legislatívno-právne z úrovne vládnej moci rozvinutý boj proti extrémizmu, tak veľká väčšina obyvateľstva si určite myslela a myslí, že ich sa extrémizmus netýka a preto nemajú dôvod vstupovať do určitého konfliktu s vládnou mocou či vôbec do arény politického boja. Lenže s programom SCS sa situácia úplne mení a zo strany EÚ či vládnej moci úplne radikalizuje. Ako to bude možné ? Zopakujme si.

Program SCS bude nástrojom na ovládanie správania obyvateľov napríklad Európy, vytvorí sa systém spoločenskej kontroly z úrovne určitej moci. Tento systém bude mať bodovú sústavu určenú na známkovanie každého jednotlivca za jeho aktivity, ktoré budú nájdeme cez príslušné technické prostriedky a internet. Z databánk prepojených internetom sa potom vytvorí osobný profil, ktorý bude uložený niekde v centrálnej databanke. Existencia bodovej sústavy je zdôvodniteľná iba tým, že sa budú používať tresty či sankcie, ktoré bude určovať vládna moc a ktoré ovplyvnia život každého jednotlivca. Na rozdiel od vyhľadávania extrémistov, program SCS je programom pre všetkých. Z tohto dôvodu každý jednotlivec – občan by sa mal zaujímať o hrozbu, ktorá sa pripravuje. Ak sa v Európe prikročí k realizácií programu SCS, tak potom padá akákoľvek predstava o tom, že budeme ďalej žiť v slobodnej a demokratickej spoločnosti, pretože pri strate súkromia to jednoducho nejde.

Pred občanmi Slovenska je teda riadna výzva: postarať sa sami o seba, o presadenie takých zákonov, ktoré budú všetkých občanov chrániť pred programom SCS a jeho zavadzaním do praxe. Je potrebné, aby sme my, občania, vytvorili náležitý tlak na všetkých tých aktérov politiky, ktorí svoju predstavu o demokracií chápu ako parlamentnú demokraciu a donútili ich k tejto téme otvoriť celospoločenskú diskusiu.

Dušan Hirjak