Panika prerástla do hystérie. Je to zámer či neschopnosť? Ako pôsobiť proti presile? Manévrový prístup vypekania 5.

V každej vojne vždy ide o politicko-strategické víťazstvo, nie o taktické úspechy, vojna je totiž pokračovaním politiky. Najväčšou strategickou prehrou v súčasnom zápase s COVIDom je fakt, že pôvodný strach a panika prerástli do hystérie, ktorá sa prejavuje v rôznych formách. Nielen ignoráciou vážnych prejavov nespokojnosti celých skupín obyvateľstva vládou. Ale aj hysterickými prejavmi nenávisti a závisti proti tým, ktorých práve neschopnosť vlád vyhnala do cudziny a dnes sa chcú vrátiť. Hystériou je aj odmietanie pomoci lekármi z obavy pred infekciou od pacienta volajúceho záchranku. Hystériou je aj ignorovanie hroziacich bankrotov malých a stredných domácich podnikateľov, ktorí prispievali do našej prosperity, ale pokračovanie bombasticky medializovanej pomoci tým, ktorí nikdy neprispeli.

Je možné, že by išlo o pokračovanie pokusu z minulosti o vyvolanie násilností? Veď po vražde pred dvomi rokmi sa aj dnešní vládcovia podieľali na z cudziny vyprovokovaných protestoch. Časť provokatérov je v parlamente. Vo vyspelom svete sa vraždy neraz vyšetrujú aj roky a odložené prípady bez nesporných dôkazov aj desaťročia. Len u nás mali vinníkov hneď. Vojensko-strategické víťazstvo protagonistov cudzích záujmov sa rozhoduje na operačnej úrovni, preto je vecou operačného veliteľa (krízového štábu) rozhodnúť o spôsobe vedenia vojnovej činnosti, definovať kritickú slabinu protivníka a rozhodnúť sa o prijatí, alebo odmietnutí zrazení s protivníkom tak, aby nezničil svoje vojsko za cenu jednej víťaznej operácie. Týka sa to aj odmietnutia provokácií zo strany vodcov národa, povedzme politických strán. Týka sa to aj odmietnutia pokračovania opatrení v momente, ako vládcovia pochopia, že ich pokračovaním spôsobujú vážnejšie škody, ako ich zrušením.

Verejnosti sa nehovorí, že za 2 mesiace od zistenia prvého prípadu COVIDu zomrelo na rakovinu okolo 2 300 ľudí, ale medializuje sa 24 obetí vírusu (asi jedna stotina). A že toto číslo radikálne narastie, lebo namiesto 5 až 6 tisíc odhalených prípadov rakoviny, ich bolo oveľa menej, tisícky budú diagnostikované a liečené neskoro a vysoké stovky životov, neraz v plnom rozkvete, budú obetované vládnej hystérii, ktorá nebola schopná nájsť a hľadať vyvážené a rozumné opatrenia.

Zákon nečakaných dôsledkov sa naplno prejavuje a predtým, ako bude dobre, môže byť ešte oveľa horšie. Nezamestnanosť, bieda, dôchodcovská chudoba, rozsiahle osobné bankroty, inflácia, vykrvácanie živnostníkov a malých domácich podnikov, nedostatok liekov a základných životných potrieb, kriminalita. Aj už spomenuté zbytočné obete liečiteľných chorôb. Ak znovuzískame slobodu a zbavíme sa strachu, ľudia si posadnutosť hysterických vládcov možno zapamätajú a vo voľbách sa azda poučia. Pôvodný strach bol normálnou reakciou na neistotu. Neskoršia panika a dnešná hystéria je už vizitkou vládcov. Je to strategická prehra.

Vojny nie sú vedené pre dočasnú slávu vojvodcov, ale pre dosiahnutie politicko-strategických zámerov vojny. Existujú len dva politicko-strategické zámery vojny:

1. 1. Obmedzený, kedy ide o obmedzenie suverenity protivníka;

1. 1. Absolútny, kedy ide o zbavenie suverenity a teda identity.

Malý štát, malá sila, má len výnimočne možnosť dosiahnuť absolútny zámer vojny a je nerozumné sa o takýto usilovať. Preto nemá dôvod vyvolávať vojny, môže sa len brániť. Na druhej strane, pri nerozumnom spôsobe boja sa už neraz v histórii stala obeťou absolútneho cieľa vojny protivníka. Nátlakovým spôsobom vedenia vojnovej činnosti môže menšia strana pri troche šťastia vojnu neprehrať, ale historicky iba manévrovým spôsobom môže v akejkoľvek vojne vyhrať.

Má to aplikácie aj pri zápase s COVIDom. Tí, ktorí už neraz totálne zlyhali, bruselskí diktátori, sa znovu začínajú hrať na pekných a chcú sa priživovať na hrubých pochybeniach národných vlád malých štátov. Už pripravujú pôdu na víťazstvo ultrabohatých, ktorí chcú aj na tejto vojne zarobiť. Už chcú mať ešte väčší koláč na moci a robia na obmedzovaní pilierov štátností. Chcú posilňovať svoju moc a zavádzajú do myslí ľudí hystériu o potrebe vakcíny a nutnosti očkovania ako o jedinej podmienke víťazstva na vírusom. Podporujú tak dohodenie biznisu a ziskov do nenásytných žalúdkov farmakomonopolov, namiesto chápania komplexnosti metód. To nesmieme dovoliť. Vyhráme tým, že zamietneme teror, obmedzovanie slobody, vnucovanie riešení, pomáhajúcich ultrabohatým.

Typ vojny verzus štýl vedenia vojny.

Vojenská teória dnes v zásade dosiahla zhodu o tom, že existujú dva štýly vedenia vojny, nátlakový a manévrový. Niektorí autori uvádzajú guerillový typ vojny za samostatný štýl, ale aj táto sa dá viesť uvedenými dvomi štýlmi, preto si dovolím tvrdiť, že ide o typ vojny, nie o štýl vedenia vojny. Jednotlivé štýly sa na rôznych vojenských úrovniach vedenia vojny (vojensko-strategickej, operačnej, taktickej) môžu uplatňovať rôznym spôsobom. Napríklad v zásade manévrový štýl vojny z vojensko-strategickej a operačnej úrovne sa môže doplniť o nátlakový štýl na taktickej úrovni. Povedzme aj masívnym tlakom podvedených más inteligentným, nenásilným spôsobom, zo všetkých smerov. Pre menšieho protivníka optimálny prípad nastáva použitím jednotného, manévrového prístupu na všetkých úrovniach. Vrátane politicko-strategickej, teda geostrategickej úrovne. V tej sa náprava dosiahne až budúcimi voľbami. Čiže návratom voľby štruktúrovaných strán, namiesto mágov marketingu.

Za rozhodujúce princípy každej vojny, je možné považovať:

Ekonómia síl (za malé peniaze veľa muziky, nie naopak, za záchranu pár životov obetovanie a zničenie státisícov, ba miliónov)

Zachovanie a udržiavanie iniciatívy (v správnom a účinnom smere)

Jasný a jednotný zámer (ktorým nemôže byť zničenie štátu a suverenity)

Koncentrácia síl na dosiahnutie rozhodujúcich cieľov (kto bráni všade, nebráni nikde, kto útočí všade, neútočí nikde)

Rýchlosť konania a rozhodnosť (v správne definovaných, účinných činoch)

Prekvapenie (najväčším bude rýchle obnovenie racionálnosti konania)

Používanie decentralizovaného velenia zámerom (jeden centrálny mozog národa celú krízu nevyrieši, na miestnej úrovni môžu mať dobré nápady)

Definovanie a využívanie slabín (aj vírus má slabiny)

Klamanie a ochrana (vypečme s COVIDom rozumom, nie zadubenosťou)

Existuje niekoľko zoznamov takýchto užitočných zásad, napríklad jeden teoretik manévrových prístupov: podplukovník Kayden, uvádza 11 tzv. “maxím” manévrovej vojny. Niektoré z nich sú všeobecnými princípmi vojny a samotné nemusia charakterizovať manévrový prístup. Až pri komplexnom uplatnení sú charakteristickými črtami takéhoto prístupu.

Tieto princípy sa stali základom niekoľkých vojenských strategických doktrín, ktorých som bol na začiatku tisícročia hlavným autorom a spracovateľom, predovšetkým doktríny vedenia viaczložkových operácií. Tragika malosti a úbohosti časti vysoko postavených ľudí na ministerstvách a centrálnych úradoch je v tom, že hlavný autor 95% textu nie je vôbec uvedený, ale za spracovateľa bol ešte pred pár rokmi uvádzaný administrátor formátovania, ktorý dokonca v čase mojej maródky chodil po dokončené texty ku mne domov. Nie je to jeho vina. Akurát to odhaľuje podstatu hyenizmu a hlboko zakoreneného plagiátorstva, aj nenávisti, hystérie, davovej psychózy, na inej úrovni mocenských nástrojov.

Pokračovanie v nasledujúcej časti.

Publikované 3. mája 2020