Vedúci expert na Oxfordskej univerzite dokazuje, že vrchol nákazy COVID-19 bol už pred mesiacom, ešte pred uzatvorením Británie. Uzatvorenie teda nemalo žiaden efekt, nakoľko nakazených bolo už skôr oveľa viac (tzv. vyššia premorenosť) a preto aj miera úmrtnosti (pomer úmrtí k počtu nakazených) je veľmi nízky. Jeho odhad je, že konečne to bude 0,1 až 0,36%, čo je interval miery úmrtnosti pri chrípke.
Prof. Carl Heneghan tvrdí, že údaje ukazujú, že miera nakazenosti sa znížila o polovicu, keď vláda ohlásila 16. marca kampaň zameranú na prevenciu: hygienu a 2 metrový sociálny odstup. Podľa neho ministri stratili súdnosť a uponáhľali sa do celoštátnej karantény šesť dní po tom, čo im poradil „expert“ z Londýnskeho imperiálneho kolégia, ktorého modely doteraz boli stále strašne chybné.
Tento profesor matematickej biológie, Neil Fergusson, podľa ktorého modelu sa riadil aj náš krízový štáb, už v minulosti predpovedal takéto chybné závery:
– v roku 2001 presvedčil premiéra Tony Blaira, aby nechal pobiť 6 miliónov kusov dobytka, aby tak zastavil epidémiu slintavky a krívačky, čo stálo 10 mld libier a dnes sa považuje za pomätenosť.
– v roku 2002 vypočítal, že choroba šialených kráv môže zabiť 50 tisíc Britov a 150 tisíc ďalších, keď sa prenesie na ovce. Nakoniec mala celkom len 177 obetí.
– v roku 2005 predpovedal, že vtáčia chrípka zabije 65 tisíc Britov. Celkovo zomrelo 457.
Napriek tomu sa stal poradcom Svetovej banky a mnohých vlád, pričom jeho inštitúcia dlhodobo čerpá granty od Gatesovej nadácie. Pri COVID-19 Britom predpovedal 550 tisíc úmrtí a Američanom 2 milióny, čo viedlo obe krajiny k zavedeniu štátnych karantén. Bývalý americký prezidentský kandidát Ron Paul tohto šarlatána prirovnal k prof. Trofimovi Lyssenko, ktorého vedecké učenie o marxizme Stalin prehlásil za štátnu doktrínu. Fergusson napokon priznal, že svoje modelovanie, ktoré nebralo do úvahy zmeny ľudského správania, postavil na 13 rokov starej databáze epidémie chrípky. Chrípka, ktorá bežne postihuje deti, sa už len tým podstatne líši od COVID-19.
Ďalší tím vedcov zo Stanfordskej univerzity tvrdí, že je dostatok dôvodov si myslieť, že vírus sa v USA šíril už minulý rok, keď ambulancie hlásili obrovský nárast pacientov so symptómami podobnými chrípke, hoci dnes vieme, že boli identické s COVID-19. To znamená, že aj krivka nákazy vyzerá úplne ináč, ak jej začiatok bol oveľa skôr. Sama som bola prekvapená, že v mojom okolí traja tridsiatnici bez nadváhy či fajčiarskej závislosti na prelome roka boli hospitalizovaní so zápalom pľúc. S tým som sa ešte ani jeden rok nestretla. Samozrejme, v zime je náš imunitný systém stále slabší, chýba nám vitamín D3 zo slnka a vitamín C z čerstvej zeleniny a ovocia.
U nás však netestujeme prítomnosť protilátok, čo by ukázalo, koľko ľudí koronavírus už malo. Minister zdravotníctva vysvetľoval, že na to bol určený rýchlotest, ktorý premiér navrhoval vyhodiť do Dunaja. Experti zjavne radili, že najdôležitejšie je poznať aktívne nakazených a netreba sa vôbec zaoberať tým, či azda už ľudia ochorenie skôr neprekonali. No ak mnohí už ochorenie prekonali a majú prirodzenú imunitu, nie sú bezprostrednou hrozbou. Hlavne však, by nám tieto čísla pomohli urobiť si správny obraz o úmrtnosti. Čím je nakazených viac, tým nižšia vychádza miera úmrtnosti.
Najnovšie bola publikovaná kalifornská štúdia z 3.-4. apríla, v ktorej bola reprezentatívna vzorka 3 300 obyvateľov mesta Santa Clara, otestovaných na protilátky z krvi. Tak dokázali odhaliť, že 2,5% až 4,2% obyvateľov už má protilátky proti koronavírusu, čo predstavuje 50 až 85-násobne vyšší počet, ako sú známe prípady infikovaných. Toto mesto má pritom tretiu najvyššiu úmrtnosť v Kalifornii. Na základe týchto údajov autori štúdie vypočítali, že skutočná miera úmrtnosti je medzi 0,12-0,2% – čo je interval úmrtnosti na chrípku!!! K podobnému údaju sa dostal aj medzinárodný tím expertov, ktorý podľa skôr hlásených symptómov podobných COVID-19 odhadujú nákazu už 28 mil Američanov. Potom súčasná úmrtnosť vychádza na 0,1%.
V NY City zas testovali rodičky na aktívnu nákazu koronavírusom v dvoch nemocniciach a zistili, že 15% z nich bolo pozitívnych. 88% nemalo žiadne symptómy. To ukazuje, že aj tam je miera nakazenosti až 10-krát vyššia ako sa zdá zo známych prípadov, pričom v NY sa testuje viac ako v iných amerických štátoch. Pritom nie je známe, či niektoré už nemali ochorenie skôr, keďže sa netestovali ich protilátky. Podobne to vyzerá byť aj v iných krajinách: 30-násobne viac infikovaných v talianskom meste Robbio, 14-násobne viac v nemeckom Gangelte, 27-násobne viac v Dánsku.
Aj preto krajiny ako Dánsko a Nemecko sú prvé, ktoré sa vracajú k normálu. Švédsko od začiatku bolo skeptické voči odhadom WHO a nikdy striktné opatrenia ani neprijalo. Ekonomicky sú však zasiahnuté aj otvorené krajiny, nakoľko žijeme v ekonomicky prepojenom svete. Súčasné reštrikcie nás však stoja dosť veľa. Premiér hovoril o denných stratách 70 mil eur počas tejto epidémie. Keď sa to prepočíta na štátom stanovenú cenu života, čo je strop pri preplácaní drahej liečby u pacientov za rok, tak potom pri tejto kríze prichádzame o 2 000 rokov života denne. Tieto prostriedky budú chýbať v systéme na liečbu pacientov aj v ďalších rokoch. Iní to zas prepočítali tak, že 1 zachránený život vďaka karanténe môže stáť 70 životov kvôli poškodenej ekonomike.
.JPG)
.jpg)
