Hrozí ĽS Naše Slovensko, že sa opäť ocitne v pozícii izolovaného a nechceného subjektu v NR SR ?

Je po voľbách do NR SR, takže už vieme, ktoré strany boli úspešné a ktoré nie. Vieme tiež, ktoré strany budú pôsobiť ako strany opozičné a ktoré politické subjekty na najbližšie štyri roky vytvoria vládnu koalíciu. To však len v tom prípade, ak nedôjde k predčasným voľbám, čo, vzhľadom na ideovo veľmi nesúrodú koaličnú zostavu, koronavirusovú epidémiu, ekonomické dopady a závažné hospodárske problémy, ktoré budú nasledovať po jej prekonaní, sa nevyhnutne odrazí na nestabilite vládnej koalície a možného scenára jej rozpadu. V súvislosti s tohoročnými voľbami do NR SR môžeme hovoriť minimálne o dvoch prekvapeniach. Tým prvým je neočakávane malý počet strán – 6, ktoré sa prebojovali do parlamentu. Tým druhým je výrazne víťazstvo hnutia OĽaNO, ktoré získalo 25, 02% voličských hlasov, čím sa jeho poslanecký klub rozrástol na 53 poslancov. V opozícii sa ocitli dve strany, bývala vládna strana SMER-SD a ĽS Naše Slovensko.

Strana SMER – SD sa so ziskom 18,29% a s 38 poslaneckými kreslami umiestnila na druhom mieste a pretože sa nestala súčasťou vládnej koalície, bude pôsobiť v pozícii najsilnejšieho a najvplyvnejšieho opozičného subjektu. V porovnaní s voľbami do NR SR v roku 2016 v ktorých strana SMER – SD získala 28,28% hlasov a 49 mandátov, môžeme tento výsledok považovať za neúspech a ústup z predchádzajúcich mocenských pozícií, s čím táto strana a jej predstavitelia určite nepočítali. Veď dlhú dobu pred voľbami jej lídri vyjadrovali svoje presvedčenie o volebnom víťazstve. Jednou z príčin tohto neúspechu boli korupčné kauzy, ktoré sa spájali s predchádzajúcou vládnou koalíciou a ktoré vtedajšie opozičné strany, hlavne Matovičovo hnutie OĽaNO veľmi šikovne využívali v predvolebnej kampani. Tou druhou príčinou bol fakt, že strana SMER-SD je ešte stále spájaná, resp. stotožňovaná s jej predsedom R. Ficom, ktorý pre časť bývalých sympatizantov a voličov tejto strany už nie je rešpektovanou a prijateľnou osobou. Pre veľkú časť z nich sa predseda SMERU-SD, na rozdiel od volebného lídra P. Pellegriniho stal „politicky opotrebovaným“, do značnej miery aj sprofanovaným a teda aj neakceptovateľným politikom. Strana SMER – SD v čele s R. Ficom je odsúdená na neúspech, a je viac ako isté, že skôr či neskôr skončí podobne ako HZDS alebo SDKÚ. Aj tento volebný neúspech strany SMER-SD poukázal na nutnosť personálnych zmien vo vedení strany, bez ktorých sa táto strana nevráti na predchádzajúce pozície v mocenských štruktúrach štátu. Budúci možný úspech strany SMER-SD závisí od odvolania R. Fica a jeho straníckych podporovateľov z vedúcich pozícii v strane a ich nahradením novou straníckou garnitúrou v čele s pragmaticky uvažujúcim a pre veľkú časť občanov aj prijateľnejším P. Pellegrinim.

ĽS Naše Slovensko vo voľbách v roku 2016 získala 209 779 voličských hlasov, čo predstavovalo 8, 04 %. V dôsledku toho do poslaneckých lavíc v NR SR zasadlo 14 poslancov tejto strany. V žiadnom prípade nie je možné poslancom za ĽS Naše Slovensko v predchádzajúcom volebnom období uprieť snahu o presadzovanie pronárodnej a prokresťanskej agendy, o čom svedčia nielen ich vystúpenia na pôde nášho zákonodarného zboru, ale aj množstvo  predložených návrhov zákonov a ich noviel (celkovo v počte 94), sledujúcich posilňovanie suverenity a zvrchovanosti Slovenskej republiky, ochranu jej obyvateľov pred migráciou, realistické návrhy riešenia cigánskej problematiky, ochranu tradičných hodnôt, odmietanie LGBTI ideológie, koncepcie multikulturalizmu, adopcií detí osobami rovnakého pohlavia a mnohé ďalšie návrhy. Žiaľ, vzhľadom na jednoznačné vymedzenie sa ĽS Naše Slovensko voči ostatným parlamentným stranám, dlhodobo kritizovaných za ich korupčné správanie, ako aj, na strane druhej, odmietavý postoj všetkých parlamentných subjektov (výnimkou  v ojedinelých prípadoch bol len postoj strany Sme rodina a niektorých nezaradených poslancov) spolupracovať a podporovať predkladané návrhy zákonov z dielne ĽS Naše Slovensko, táto strana sa ocitla v úplnej izolácii a strate akejkoľvek možnosti ovplyvňovať legislatívny proces a účinne kontrolovať činnosť vládnej moci.

V parlamentných voľbách v roku 2020 dalo ĽS Naše Slovensko svoj hlas 229 660 voličov čo predstavuje 7,97% hlasov. Vďaka tomu, že sa do parlamentu prebojovalo len 6 politických strán, uvedené percentá prisúdili ĽS Naše Slovensko 17 mandátov, teda o tri mandáty viac ako v roku 2016. V porovnaní s rokom 2016 ĽS Naše Slovensko získala len o 19 881 hlasov viac, čo vzhľadom na vynaložené volebné náklady (957 155,30 eur – www.hlavnespravy.sk zo dňa 31.3.2020), masívnu bilboardovú kampaň a veľmi intenzívne, niekoľkomesačné predvolebné turné a stretávanie sa volebných lídrov s občanmi po celej republike nie je možné považovať za výrazný úspech. Potvrdzuje to aj vyjadrenie europoslanca za ĽS Naše Slovensko M. Uhríka, ktorý volebný výsledok tejto strany na stránkach www.infovojnask dňa 3.3.2020 diplomaticky okomentoval nasledujúcim spôsobom: „Objektívne nemôžeme hovoriť o neúspechu. Ale pravdou tiež je, že nemôžeme hovoriť ani o extra úspechu“. Aj vzhľadom na výsledky prieskumov verejnej mienky, ktoré dlhodobo prisudzovali ĽS Naše Slovensko v priemere viac ako 11% voličskú podporu, 7,97 % volebný výsledok môžeme považovať za určité sklamanie a zároveň aj prejav určitej stagnácie popularity tejto strany vo verejnosti. Volebný výsledok poukazuje aj na tú skutočnosť, že sa nenaplnili očakávania vedenia strany, ktoré v predvolebnom období uzatvorilo spojenectvo so štyrmi politicky bezvýznamnými straníčkami – Národná koalícia, KDŽ Aliancia za rodinu, Priama demokracia a Doma dobre, voličský potenciál ktorých bol tak mizivý, že pre ĽS Naše Slovensko nemohol predstavovať žiaden prínos. To, čo motivovalo predstaviteľov týchto „straníckych liliputánov“ súhlasiť s ponukou vedenia ĽS Naše Slovensko podpísať memorandum o predvolebnej spolupráci, bola ich snaha dostať sa na kandidátku ĽS Naše Slovensko a zabojovať o účasť v NR SR. Pravdou je, že účasť na kandidátke ĽS Naše Slovensko bola pre nich len možnosť, resp. výťah do parlamentných lavíc. Je otázne, či práve títo poslanci nebudú predstavovať najväčšie ohrozenie stability poslaneckého klubu ĽS Naše Slovensko. Ďalším z možných dôvodov spojenia týchto strán s ĽS Naše Slovensko a umiestnenia ich predstaviteľov na kandidátku ĽS Naše Slovensko bola snaha prezentovať sa ako líder národne orientovaných strán a zároveň aj ako pokus zlepšiť imidž tejto strany. Či to malo nejaký efekt ukáže až budúcnosť, ale už dnes môžeme povedať, že v prípade poslanca Š. Kuffu (v minulosti poslanec NR SR za stranu OĽaNO a neskôr člen KDH) sa to asi minulo účinkom, o čom svedčí tá skutočnosť, že pre drvivú väčšinu poslancov parlamentu bol tento kandidát ĽS Naše Slovensko na funkciu podpredsedu NR SR neprijateľný. Š. Kuffa patrí medzi tých, ktorí aj napriek prijatým opatreniam vlády SR ale aj vyhláseniu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) a predstaviteľov ďalších cirkví, kritizuje ich rozhodnutie o zákaze združovania sa veriacich v kostoloch a ich masovej účasti na Svätých omšiach. Veď ako sa prednedávnom sám vyjadril, zákaz prijímať Telo Božie je hriechom proti ľudskej duši, proti presvedčeniu. Poslanec Š. Kuffa je preto presvedčený, že Panna Mária už raz mor zastavila, takže tak urobí opäť a preto sa veriaci nemusia obávať možnej nákazy v dôsledku ich účasti na obradoch v svätostánkoch.  K podobnému názoru sa pripojil aj ďalší z poslancov ĽS Naše Slovensko S. Mizík, ktorý sa v boji proti terajšej pandémii spolieha na zázračne konanie Matky Božej, ktorá už neraz v minulosti ochránila veriacich pred podobnými udalosťami. Nemám v úmysle zľahčovať či spochybňovať ich náboženské presvedčenie, ale prezentovať dnes na verejnosti tieto a im podobné postoje a názory je možné považovať za prejav nepochopenia a nezodpovedného zľahčovania nebezpečenstva prebiehajúcej pandémie, ohrozujúcej životy miliónov ľudí na celom svete. Veď ako dočasnú náhradu za zákaz bohoslužieb v kostoloch a modlitebných domoch (čo aj v terajšej situácii odporúčajú predstavitelia cirkví) a uspokojovania náboženských potrieb veriacich je možné aj sledovaním duchovných cvičení na vlnách Rádia Lumen, počúvaním ranných a večerných Svätých omší na vlnách katolíckej rozhlasovej stanice, resp. sledovaním TV Lux alebo využívaním sledovania priebehu Svätých omší prostredníctvom online vysielania. Takéto riešenie navrhuje aj bývalý kancelár Konferencie biskupov Slovenska A. Ziolkovský, ktorý odporúča veriacim, zvlášť v období Veľkonočných sviatkov, aby svoju neúčasť na službách Božích nahradili modlitbami v domácom prostredí, čo by im vynahradilo neúčasť na Svätej omši. Ako je vidieť, spolupráca so stranou KDŽ Aliancia za rodinu, úspech ich troch kandidátov vo voľbách a ich účasť v parlamentnom klube ĽS Naše Slovensko svedčí o určitej inklinácii strany k „náboženskému fundamentalizmu“, posilňovaniu kresťanského zamerania tejto strany a posilňovaniu v nej pozícií nábožensky zmýšľajúcich politikov, čo nemusí vyhovovať všetkým členom a sympatizantom tohto politického subjektu. V záujme posilňovania pozícii a vplyvu ĽS Naše Slovensko vo verejnosti by vedúci predstavitelia tejto strany mali brať do úvahy aj tú skutočnosť, že pomerne veľká časť členov strany, ako aj jej sympatizantov a voličov nepatrí k zvlášť horlivým veriacim, mnohí z nich sa ani nehlásia ku konkrétnej konfesii, a už vôbec nie k „bigotným kresťanom“ typu Š. Kuffu, preto si nemyslím, že umiestnenie takýchto ľudí na kandidátku ĽS Naše Slovensko a nimi prezentované vyhlásenia môžu pomôcť zvýšiť kredit tejto strany medzi obyvateľstvom SR.

V súvislosti s predstavovaním straníckej kandidátky do parlamentných volieb predseda ĽS Naše Slovensko M. Kotleba prehlásil, že „ĽSNS ide do volieb s jasnou víziou – obrániť národný a kresťanský charakter SR“. Pekné a potrebné predsavzatie, avšak platí, že slovami, vyhláseniami a kritickými vystúpeniami na tribúnach a tlačových besedách ešte nikto nič reálne neobránil, nepresadil a nedosiahol skutočnú zmenu pomerov v štáte a spoločnosti. Ako som už konštatoval vyššie, ĽS Naše Slovensko získala o troch poslancov viac ako v predchádzajúcom volebnom období. Nič to však nemení na tom, že táto strana, aj napriek uzatvoreniu predvolebnej koalície so štyrmi bezvýznamnými straníčkami, živoriacimi na okraji politického spektra a viac-menej len deklaratívne a utilitaristicky sa hlásiacimi k pronárodnej orientácii, sa opäť ocitá v postavení strany, ktorú iné parlamentné subjekty vylučujú z možnej spolupráce. Inak povedané, hrozí, že tak ako v predchádzajúcom volebnom období,  aj v tom terajšom, bude táto strana ďalšími parlamentnými subjektami (zvlášť tými, ktoré tvoria vládnu koalíciu) naďalej ignorovaná a izolovaná, nebude schopná niečo presadiť, takže sa opäť ocitne v pozícii v podstate málo významnej opozičnej sily. Je naivné očakávať niečo iné, veď podľa výsledkov prieskumu postojov členov rozhodujúcich politických strán, ale aj vyjadrení ich predstaviteľov, títo už v predvolebnom období odmietali akúkoľvek povolebnú spoluprácu s ĽS Naše Slovensko. Je to terajší podpredseda NR SR, bývalý premiér za stranu SMER-SD a pravdepodobne aj budúci predseda tejto najväčšej opozičnej strany P. Pellegríni, ktorý sa dlhodobo vyjadroval proti akejkoľvek možnej spolupráci s ĽS Naše Slovensko. O postojoch predstaviteľov vládnej koalície k ĽS Naše Slovensko, v čele s terajším premiérom I. Matovičom je zbytočné hovoriť. Ich averzia a v nejednom prípade až otvorené nepriateľstvo voči ĽS Naše Slovensko a jej predstaviteľom sú všeobecne známe. Nezvolenie poslanca ĽS Naše Slovensko Š. Kuffu za podpredsedu NR SR, nezvolenie M. Kotlebu za predsedu parlamentného výboru ako aj odmietnutie jeho návrhu na zníženie platov poslancov počas trvania pandémie, čo je možné ohodnotiť ako ústretové gesto voči občanom a veľmi správne a potrebné opatrenie, sú toho dostatočným dôkazom. Následne sa predseda NR SR a člen vládnej koalície B. Kollár nechal počuť, že predloží do parlamentu ten istý návrh ako M. Kotleba. Ale prečo potom návrh M. Kotlebu poslanci vládnej koalície, vrátane B. Kollára neschválili, ak súhlasili s jeho znením? Odpoveď je známa. Pretože daný návrh pochádzal z dielne ĽS Naše Slovensko. Zvolenie M. Beluského (ĽS Naše Slovensko) za predsedu parlamentného výboru bol zo strany vládnej väčšiny len taktický ústupok, s cieľom zachovať zdanie toho, čo sa zvykne nazývať systém „parlamentnej demokracie“. Pravdou je, že spolupráca s ĽS Naše Slovensko je pre nich neprijateľná. Je viac ako isté, že sa opäť zopakuje situácia, v ktorej parlamentná väčšina neprejaví záujem o spoluprácu, resp. neprejaví ochotu podporiť nejaký návrh zákona z dielne opozičných strán, vrátane ĽS Naše Slovensko, o čom sa píše aj v koaličnej zmluve, takže nie je možné dúfať, že táto strana bude schopná zrealizovať niektorý bod z jej volebného programu a splniť hoci len jeden predvolebný sľub, ktorý dala svojim členom a voličom. Určite, poslanci ĽS Naše Slovensko z pozície opozičných aktérov v NR SR môžu vo svojich vystúpeniach v pléne parlamentu, resp. v jednotlivých jeho výboroch kriticky reagovať na činnosť predstaviteľov vládnej moci, môžu predkladať zákony, vyjadrovať sa k návrhom iných poslancov, spolu s niektorými ďalšími poslancami vyslovovať nedôveru jednotlivým ministrom, zvolávať mimoriadnu schôdzu parlamentu, resp. výborov a pod. Ale pokiaľ ich aktivity nezískajú podporu zo strany poslancov vládnej koalície (čo sa určite nestane), tak sa ich snahy minú účinkom.

V decembrovom čísle novín ĽS Naše Slovensko táto strana zverejnila niekoľko svojich predvolebných sľubov, medzi ktorými sú: policajtov z kancelárii pošleme do terénu, uzákoníme hmotnú zodpovednosť politikov a povinné preukazovanie pôvodu ich majetku, obnovíme armádu, zabezpečíme pre obyvateľov lacnejšiu elektrinu, teplo a plyn, postavíme štátne byty, zabránime privatizácii zdravotníctva, zastavíme klčovanie lesov a pod. Každý človek, ktorému záleží na osude Slovenska, na jeho zdravom vývoji a na rešpektovaní požiadaviek jeho občanov, musí tieto sľuby považovať za správne predsavzatia a potrebné opatrenia. Lenže ako chce táto strana dosiahnuť, aby niektorý z jej návrhov zákona získal podporu väčšiny poslaneckého zboru, keď poslanci vládnej koalície, ktorí dnes disponujú ústavnou väčšinou v NR SR zaujímajú odmietavé postoje voči ĽS Naše Slovensko. Hrozí, že tak ako v predchádzajúcom volebnom období, aj v tom terajšom nebudú jej predstavitelia, hoci len z pozície opozičnej sily v NR SR schopní reálne ovplyvňovať politický a sociálny vývoj na Slovensku. Je to škoda, pretože obsah a zameranie drvivej väčšiny doteraz predkladaných zákonov z dielne ĽS Naše Slovensko mali svoje racionálne opodstatnenie, pričom ich cieľom bola ochrana zvrchovanosti štátnych orgánov a suverenity Slovenskej republiky, presadzovanie národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky, posilňovanie funkčnosti právneho štátu ako aj zabezpečenie vyššej miery bezpečnosti občanov Slovenska.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

Košice