Poslanec Viskupič zverejnil tu pracovnú verziu 20 opatrení, o ktorých uvažuje vláda a ktoré sú „na tlmenie ekonomických dopadov koronavírusu“. Nebudem sa venovať všetkým, ale skúsim vypichnúť 3, pretože sú zásadné pre bežného pracujúceho človeka a hlavne idú „v balíku“ akože pre ľudí, pričom sú v tomto balíčku zabalené miklošoviny. Balíček obsahuje aj dobré opatrenia to sa musí nechať, ale čo s tými nenápadnými ani nie na začiatku ani nie na konci? Ale poďme po jednom.
Opatrenie č. 10: Umožniť zamestnávateľovi prejsť na náhradu mzdy vo výške 60 % z platu v prípade prekážok na strane zamestnávateľa bez predošlého súhlasu odborov, § 142 bod 4 Zákonníka práce.
Komentár: Odstraňuje sa požiadavka dohodnúť sa so zamestnancami. Proste zamestnanci nemajú čo do toho hovoriť podnikateľom. Doteraz, keď zamestnanci vedeli, že požiadavka zamestnávateľa je nezmyselná, mohli vetovať toto rozhodnutie neodsúhlasením. Teraz im toto právo idú zobrať. Prečo? Veď každý zamestnanec chápe, keď sú problémy a dohodne sa so zamestnávateľom. Ale sú? Odteraz to bude príkaz a zamestnanec urobí tak ako povie zamestnávateľ. Toto je zneužiteľné na mnoho prípadov, napríklad pri zlom managemente a aj na iné situácie ako korona vírus. Nikde v opatreniach som zatiaľ nenašiel, či tieto zmeny budú dočasné alebo trvalé. Ale keďže ide o zmeny zákona, tak je toto trvalá zmena schovaná pod pláštikom korona vírusu, aby veľkí nadnárodní zamestnávatelia nemuseli platiť plnú mzdu v prípade nezmyslov
Opatrenie č. 11: Vyhlásenie celozávodnej dovolenky/nariadenie hromadného čerpania dovolenky bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov, avšak s ich informovaním aspoň 3 dni pred začatím
Komentár: Celozávodná dovolenka sa vyhlasovala po dohode so zástupcami zamestnancov, aby bola väčšinou v lete, alebo keď to vyhovovalo aj zamestnancom, keď rodičia môžu tráviť čas s deťmi na dovolenke alebo inak. Je jasné, že zamestnávatelia toto využijú a prinútia cez tento paragraf zamestnancov si brať nútené dovolenky, keď sa nedá inde pohnúť iba sedieť doma. V lete budú deti doma a rodičia v práci. Babky a dedkovia si užijú zrejme vnúčat viac ako po iné roky. Toto je opäť zmena zákona a ak by toto malo byť trvalé, tak sa tešme na dovolenky v zime aj v budúcich rokoch
Opatrenie č. 12: Zmeniť pravidlá hromadného prepúšťania z 20, resp. 30 zamestnancov na „20, resp. 30 zamestnancov alebo najviac 5 % zamestnancov k predošlému mesiacu“
Komentár: Pri firmách s počtom zamestnancov do 400 resp. 600 toto nemá význam. Význam to nadobúda pre firmy nad toto číslo, kde sa pustia stavidlá prepúšťania. Napríklad firma s 2000 zamestnancami bude môcť prepustiť mesačne až 100 ľudí, namiesto doterajších 20-30. Tento zákon bol stabilizátorom zamestnanosti, aby s ľuďmi v zamestnaní nebolo nakladané ako s handrami. Čo spraví štát zrazu, keď toľko zamestnancov príde o prácu? Bol to aj tlak na zamestnávateľov, aby poriadne plánovali svoje potreby ľudských zdrojov. Ak bolo ich plánovanie špatné, tak to bolo vidno na číslach. Ak to plánovanie bolo dobré, tak takisto, ale v dobrom smere. Teraz sa zodpovednosť a poriadne riadenie ľudských zdrojov ako bremeno ťarchy finančných a spoločenských nákladov výrazne presúva na štát a zamestnancov. No a ak by toto mala byť trvalá zmena, tak ten prenos nákladov je výrazný pri mnohých udalostiach v podnikoch a netýka sa len korona vírusu
Sulík samozrejme tu povedal aj to, že tieto opatrenia nebudú zrejme konečné. Som zvedavý koľko takýchto nenápadných úprav pod pláštikom ekonomického boja s korona vírusom nás ešte čaká. Ale podľa všetkého prognózy o stabilite pracujúceho po týchto voľbách odchádzajú veľmi pomaly salámovou metódou preč