Eurobyrokracia sa ku kríze stavia pre ňu typicky: pseudohodnoty viac, ako životy.

Po vyhlásení šéfa Svetovej zdravotnej organizácie o tom, že koronavírus dosiahol úroveň pandémie, som si zachoval chladnú hlavu a čakal som na reakciu. Popri reakcii našej vlády najmä od tých, ktorí sa chystajú ovládnuť všetky štáty. Od eurobyrokracie. A vôbec ma neprekvapili. Tak, ako pri všetkých doterajších krízach, vždy najskôr zaujali polohu mŕtveho chrobáka a tvárili sa, že ich sa problémy netýkajú.

Eurobyrokrati si v Bruseli organizujú nezmyselné predražené samity a po ultra-kompromisníckych odkladových opatreniach, ako aj hre na zdržanie, hľadajú neexistujúce úspechy. Počkajme, keď bude po víruse, ako sa budú odvolávať na dôkazy o potrebe jednoty a vyššej centralizácie. A ako si budú pripisovať úspechy a národným vládam vyčítať neúspechy, aj pomalé konanie. Bolo to tak vždy, od finančnej krízy, cez ukrajinskú krízu, prvú migračnú vlnu, vnucovaním kvót, reakciou na ochranu hraníc Schengenu Maďarskom. Až po nedávnu otvorenú hybridnú vojnu Erdogana, zachytávanú Grékmi, ktorí sa spamätali a bránia sa.

Najobludnejšie pôsobí práve totálna ignorácia pandémie koronavírusu eurobyrokraciou. Nikto od nich nečaká zázraky. Ale organizácia, disponujúca na tento rok gigantickým rozpočtom 153 566 205 917 eur, ktorá má stámilióny na podplácanie Erdogana a vydržiavanie jeho infraštruktúry zástupných armád migrantov na ovládnutie členských štátov, už mohla aspoň rétoricky ohlásiť uvoľnenie zdrojov na riešenie pandémie. Napríklad utiahnutím svojich opaskov a odpustením členských poplatkov najviac zasiahnutým a najviac zadĺženým štátom. Aby tieto mohli použiť na životy zachraňujúce opatrenia. Aj pred rizikovými prenášačmi v podobe nepreverených migrantov. Tiež na výstavbu provizórnych nemocníc, na kompenzáciu strát podnikom, na preplácanie sociálnych dávok, na výrobne kyslíka, tlakových prístrojov, ochranných odevov, masívnych objemov dezinfekčných prostriedkov a iných pomôcok. Keď všetko zlyhá, tak aj na pochovávanie obetí.

Nestalo sa. Ani náznakom. Počúvame len všeobecné nič nehovoriace vyhlásenia. Pritom väčšina štátov EÚ nedisponuje emisnými bankami. Všetci by uvítali aspoň dočasné zrušenie proti-ruských aj proti-iránskych sankcií. A možnosť zabezpečiť chýbajúce testovacie prístroje, alebo aj núdzové zásoby potrebných vecí. Od potravín, cez dezinfekčné prostriedky, až po lieky. Alebo skúsený expertný personál v oblasti biologickej vojny. Čína, aj Rusko patria v tejto oblasti medzi svetovú špičku. Mimochodom Rusko, podľa neúmerne nízkeho počtu nakazených, napriek intenzívnym vzťahom s Čínou, môže hovoriť o úspešnej prevencii.

Nedočkali sme sa ani náznaku oznámenia o tom, že euroúradníci namiesto riešenia veľkosti banánov, od Číny zosumarizovali a členským štátom zaslali ucelené a komplexné skúsenosti s odporúčaním riešenia všetkých aspektov koronavírusu. Od prevencie, izolácie, zabránenia šírenia, až po liečenie chorých s rôznym stupňom ochorenia, rôznej úrovne komplikácií.

Namiesto paniky a zúfalstva, ktoré prevláda, namiesto neistoty, by tieto opatrenia pomohli. Evidentne niekomu vyhovuje aj strach obyvateľstva, aj zúfalstvo, aj panické vykupovanie obchodov, aj zatváranie podnikov, rušenie letov, kolaps na burzách, prepad dôchodkových fondov. Niekto chce z tejto krízy ťažiť, niekto sa z nej teší, niekto chce pod jej rúškom pozametať všetky nakopené zlé rozhodnutia z minulosti. Tých zlých rozhodnutí majú na svojom konte viac ako dosť práve vládcovia EÚ.

Vrátim sa k domácej scéne. Sediac vo vynútenom exile v Anglicku viem pochopiť, že prepriahanie vlády v strede krízy by nemuselo byť múdre. Ale rovnako nemúdre je aj ignorovanie a nezapájanie budúcich vládcov. Pri pozorovaní nezodpovedného správania sa samotného krízového štábu (aj budúcej koalície) konaním zasadnutí, alebo tlačoviek v natrieskaných miestnostiach, vláda nedáva ľudu dobrý príklad toho, ako sa má správať. Robí to vláda, ktorá očakáva od ľudu zodpovedné správanie.

Ľud sa dozvedel o administratívnych opatreniach. Aj osobne som musel urobiť rozhodnutie. V Taliansku som pred pár dňami vystúpil na 10 minút. Len na obhliadku lietadla a doplnenie paliva. S dodržaním odstupov, dezinfekciou pomaly každú pol hodinu. Nikde na svete to nie je považované za pobyt v štáte. Okrem Slovenska. Mobil som nemal zapnutý, ale osobná a profesionálna česť by mi nedovolila to zatajovať.

Viem si živo predstaviť úradnícku interpretáciu a konanie slovenských byrokratov. Postupmi, zdedenými ešte od Rakúsko-Uhorska, ktoré určite nikdy netvorili svetovú špičku múdrej administratívy. Možno by ma čakalo vyslanie do centrálnej karantény, kde by ma niekto zaručene nakazil. Tak som radšej zostal tam, kde konajú racionálne. Kde majú kvalitné spravodajské informácie z centier nákazy, kde komunikujú aj s menej spriatelenými režimami. V záujme múdreho rozhodovania. Iný svet.

Na rozdiel od britskej administratívy som od tej našej nepočul ubezpečenie, že už majú všetky spravodajské informácie priamo z epicentra. Ako by mohli mať, veď vírus vyčíňa od decembra a naši sa spamätali pred týždňom. Môj blog, kde som na závažnosť upozorňoval, mi cenzor najskôr vylúčil z titulky. Konal možno v súlade s hlúpymi náhubkovými zákonmi. Nepočul som výzvy na orgány EÚ, vrátane na nášho emitora peňazí (ECB), aby konali aspoň to, čo je v ich možnostiach: harmonizáciu a koordináciu opatrení, distribúciu informácií, uvoľnenie obmedzení a pravidiel a podobne.

Aj keď patríme medzi najmenej zasiahnuté štáty, nepočul som ani praktické opatrenia v príprave na najhoršie reakcie. Napríklad pripravenosť na poskytnutie krízového zásobovania más v karanténe. Na ten účel povolanie ozbrojených záloh, ktoré sú vycvičené v používaní ochranných prostriedkov. Nedozvedel som sa o zaktivizovaní nehnuteľných aktív na výrobu a distribúciu kyslíka, či tlakových masiek, na rozvinutie provizórnych nemocníc, na distribúciu dezinfekčných prostriedkov po všetkých miestach, kde sa pohybuje obyvateľstvo. Ani o opatreniach na zastavenie strachu: o prežitie, o vyhodenie zo zamestnania, o kapacitách, o zásobách, o odklad platby hypoték a daní. Ľud to má právo vedieť.

To všetko malo byť známe aspoň niekoľko týždňov, možno už od decembra. Nevieme či situáciu s predstihom vyhodnotili a čo robili tajné služby. A ak tieto (veľmi pravdepodobne) konali, prečo také závažné informácie politici zatajovali? A teraz vyzývajú na rozvážnosť. Ide o pokrytectvo? Nekompetentnosť? Nezodpovednosť? Číru neschopnosť?

Toto sa týka občanov, daňových poplatníkov. Tu už ide o ich životy. Určite viem o krízovom manažmente oveľa viac, ako bežný občan. Ale všetci majú právo vedieť, že ide o celý komplex opatrení, v ktorom môžu mať svoje miesto mnohí z nich. Zanedbané veci, do ktorých už dlhodobo búcham (napríklad absencia záloh, neexistencia domobrany), sa nedajú napraviť za pár týždňov. Ale na provizórne kroky už bol čas. Keby zodpovední nečakali. Hrubo zanedbali a podcenili pozorovaciu fázu, čiže získavanie informácií a formovanie prognóz vývoja, napr. v zásobovaní.

Dispozičný čas výstrahy trval veľmi veľa týždňov, dokonca niekoľko mesiacov. Vládcovia hrubo zanedbali aj orientačnú fázu, čiže pochopenie závažnosti, akútnosti. Čas prípravy si nekonaním a váhaním skrátili práve o tie dlhé týždne a mesiace. Teraz evidentne v panike a náhlivo riešia rozhodovaciu fázu. V celom cykle bude zákonite akčnú fázu charakterizovať provizórium a látanie zanedbaného. To nedáva dobré vyhliadky. O to menej v prepojení na prepriahanie vlády. Noví vládcovia by mali preto transformačný proces veľmi racionálne premyslieť. A na úvod urobiť dvojzáprah starého a nového. Kríza sa bez kvalitného politického riadenia nedá zvládnuť. Nespoliehajme sa na úradníctvo.

Dlhoročná diktatúra judikracie vytvorila také komplikované legislatívne bludisko, že výsledkom je nákaza najhorším vírusom, akým môže byť štátna administratíva postihnutá. Koronavírusom negatívnej moci, čiže atmosféry zabraňovania konať opatrenia. Alebo prinajmenšom mocenského opatrníctva, ba v krajnom prípade až mocenskej paralýzy. Presný opak rozhodnosti a atmosféry pozitívnej moci, čiže umožňovania, aby sa potrebné opatrenia konali. Tak zúfalo potrebných v stave, ktorému možno o pár týždňov budeme čeliť. A od ktorého budú závisieť životy. Aj politikov a blízkych tých, ktorí stav zavinili. Nezabúdajme, že vírusom sa nakazil už nejeden príslušník vládnucej kasty. Vrátane premiéra štátu.