Prosím si zvrchovanosť! Žiaľ, zvrchovanosť už nie je… Došla

Zvrchovanosť treba neustále chrániť, udržiavať, presadzovať a čoraz častejšie aj obhajovať, pretože tzv.integračný proces, globalizácia, tretí sektor a šnurovanie mainstreamových médií si neustále nárokujú stále väčší záber a prienik do našej osobnej aj národnej a štátnej zvrchovanosti. A tak som sa zamyslel (ako na tom moste), čo a či je ešte zvrchovanosť v našom živote každodennom?

Zvrchovanosť  je vtedy, keď môžete byť hrdí nielen na minulosť, ale keď môžete snívať vlastný sen o budúcnosti, keď je národ svorný má vlastnú víziu budúcnosti.

Zvrchovanosť  je, keď sa v prvom rade spoliehate na svoje vlastné sily, schopnosti, talent, možnosti, obranu, sebestačnosť.

Zvrchovanosť  je, keď nás silní a vplyvní pozývajú a žiadajú o radu, a nie, keď sa im tlačíme za zadku (alias „jadra“).

Zvrchovanosť  je, keď mladí ľudia ostávajú hrdo doma, keď cítia podporu zo strany štátu a spoločnosti využiť ich talent a schopnosti a zhodnocovať tu a doma pridanú hodnotu svojho vzdelania a nadania.

Zvrchovanosť  je vtedy, keď dôchodcovia sú váženými členmi spoločnosti, ktorá im vracia požičané a učí sa z ich životných skúseností.

Zvrchovanosť  je, keď si občan môže povedať čokoľvek kritické, keď platí absolútna sloboda slova a prejavu a namiesto postihu sa všetky príslušné orgány začnú zaoberať obsahom jeho kritiky a systém sa snaží veci napraviť  k spokojnosti občana alebo skupiny občanov, odstrániť prekážky alebo potrestať vinníkov kritizovaného stavu.

Zvrchovanosť  je, keď sa každý príslušník štátu dohovorí na celom území republiky jedným štátnym úradným jazykom.

Zvrchovanosť je, keď v štáte veje len jedna štátna zástava.

Zvrchovanosť  je, keď majú prednosť domáci občania na trhu práce, vo vzdelávacom procese, zdravotnej starostlivosti a nie platiaci cudzinci, špekulanti či gastarbeiteri.

Zvrchovanosť  je, keď vôľa občanov v referende sa plní okamžite a do bodky.

Zvrchovanosť  je, keď si štát suverénne určuje svoju zahraničnú a azylovú politiku.

Zvrchovanosť je, keď nie ste v nijakom internacionálnom zväzku, ktorého záujmy môžu ohroziť vašu bezpečnosť a keď na vašom území nie sú prítomné nijaké cudzie vojská a ich vojaci.

Zvrchovanosť  je, keď pôvodná tvorba, domáca kultúra a národné tradície tvoria podstatnú časť obsahu vysielania verejnoprávnych médií.

Zvrchovanosť  je, keď má domáci občan prednosť pri kúpe alebo prenajímaní pôdy pred cudzincom.

Zvrchovanosť je, keď politik doma aj v zahraničí hrdo a tvrdo obhajuje záujem svojho národa, viery a ochranu nerastného bohatstva, pôdy, vody, lesov a čistého životného prostredia bez ohľadu na reakciu integračných či globalistických elít.

Zvrchovanosť  je, keď domáci najvyšší zákon zákonov – Ústava je nadradená všetkým iným normám a princípom, keď platí rovnosť bez výnimky pre všetkých individuálne a pre všetky skupiny bez rozdielu, keď nie je nijaká skupina ani diskriminovaná, ale ani zvýhodňovaná.

Zvrchovanosť je vtedy, keď národ vyjde do ulíc a vláda ho buď počúvne alebo abdikuje a vypíše nové demokratické voľby.

Zvrchovanosť  je, keď médiá uverejnia bezodkladne opravu alebo odpoveď každého poškodeného recipienta. Zvrchovanosť je, keď väčšina médií je v rukách domácich investičných alebo finančných vlastníkov, ktorí nesledujú nijaký iný, len a len verejný záujem a šírenie pravdy.

Zvrchovanosť je, keď sa deti na školách učia k vlastenectvu, humanizmu a hrdosti na vlastné dejiny a osobnosti a chápu vývoj v súvislostiach.

Zvrchovanosť  je, keď sa ktokoľvek môže hrdo prihlásiť k akejkoľvek historickej udalosti alebo osobnosti bez postihu, zosmiešňovania alebo perzekúcií.

Zvrchovanosť  je, keď určuje pravidlá a smerovanie: pacient lekárovi alebo zdravotnému zariadeniu, učiteľ žiakom a rodič škole, koncesionár médiu verejnej služby,  klient úradníkovi,  vodič policajtovi, volič politikovi, nájomník, vlastník a samospráva developerovi…

Zvrchovanosť je, keď domáce potravinové normy chránia spotrebiteľa pred zahraničným brakom a trh pred tlakom nadnárodných reťazcov.

Zvrchovanosť je, keď štát zabezpečí potravinovú sebestačnosť, energetickú bezpečnosť a suverénne využíva prírodné a nerastné bohatstvo pre blaho národa.

Zvrchovanosť  je, keď platia domáce tradície a kultúrno-sociálne vzorce správania, keď štátna a verejná správa a médiá nepodliehajú nijakej ideológii ani moci.

Ešte veľa by sa dalo písať o zvrchovanosti, ale nechcel som písať o utópii. DNES SA ZA ZVRCHOVANOSŤ POKLADÁ,  keď domáca politická moc môže vládnuť pod, z vôle a pre stanovené ciele inej zvrchovanej (internacionálnej, medzinárodnej, globálnej) moci. Ale to už zrejme zvrchovanosť, ani suverenita nie je.

V tejto súvislosti je otázne, akú váhu, legitimitu, platnosť a záväznosť právneho aktu č.26/1990 má Deklarácia (Uznesenie)  Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ako sa štátna moc riadi vyhlásením „slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie“, ako sa plní vyhlásenie, že „aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života“… a ako pevné sú základy tejto deklarácie, ktorá „vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa“, v skratke: ako sme slobodní, suverénni a zvrchovaní vo svojich rozhodnutiach? Alebo je to už len o vatrách a hrejivých príhovoroch bez obsahu k prítomnosti?!

autor je riaditeľ Inštitútu národnej politiky

www.institut-inp.sk