Čína 2.

     Čína je veľmi zaujímavá krajina. Každému, čo má len trochu možnosť odporúčam aby ju navštívil. Uvedomujem si, že to nemusí byť lacná záležitosť. Sám som sa tam zatiaľ dostal len vďaka svojej práci. Verím však, že sú ľudia, ktorí na to majú a hľadajú nielen vyvaľovanie sa na pláži, ale túžia spoznávať aj iné kultúry.

      A keďže ja som tiež jeden z ľudí, ktorí radi spoznávajú svet a rôzne kultúry trošku som využil svoju pracovnú cestu v Číne aj týmto spôsobom. Ako som už písal v prvom článku. Prvý krát som sa ocitol v Číne v roku 2009. Keď som si po všetkých svojich pracovných povinnostiach uvedomil, že jedno z najznámejších a najväčších miest Ázie, Šanghaj, je odo mňa vzdialené len 300 km tak som si zaumienil, že ho musím navštíviť. Za pomoci našej čínskej asistentky v práci sme si s kolegom objednali lístky na vlak a vydali sa na jednodňový výlet.

      Príchod na vlakovú stanicu pripomínal príchod na letisko. Batožina musela prejsť cez skener. Bez cestovného lístka by sme sa na stanicu ani nedostali. Nám ho našťastie objednala asistentka. Ako si ho kupujú bežní Číňania dodnes netuším. Ale zrejme si ho tiež nejako objednávajú.

… rýchlovlak CRH …

      Vydali sme sa sami na takú malú poznávaciu cestu. Mali sme so sebou papier kde sme mali fotky miest, ktoré sme chceli navštíviť a samozrejme ich názvy v čínštine. Ako som už uviedol skôr. Číňania si veľmi nerobia ťažkú hlavu s tým aby okrem svojho materinského jazyka ovládali aj nejaký iný. Šanghaj bol však mesto kde sme naivne dúfali, že ako jedna z perál Ázie jej obyvateľov donúti k multiligvistike. Ach, ako veľmi sme sa mýlili 🙂 Po vystúpení z vlaku sme začali hľadať taxík, ktorý by nás priviedol k nášmu prvému záujmovému bodu. Na naše veľké prekvapenie sme nemohli nájsť ani smerovú tabuľu s nápisom TAXI, ktorá by nás priviedla k „povozu“. Zato si nás ako belochov všimlo veľa rozvážačov turistov, ktorí nám s volaním “taxi, taxi”, ponúkali aby sme nastúpili do ich dodávok. Samozrejme sme ich služby odmietli. Uvedomili sme si totiž, že sú to miestny rozvážači turistov, ktorí si takto zarábajú. Po dlhšom prehľadávaní pešej zóny som si všimol nenápadnej tabuľky s nápisom TAXI a šípkou smerujúcou dole. Bohužiaľ som si neurobil foto. Naozaj to bola len malá tabuľka, ktorá nás doviedla ku schodom do útrob pod Šanghajskou stanicou. Tam na nás v štyroch cestných pruhoch čakalo naraz asi 16 taxíkov. Ocitli sme sa na mieste, ktoré sme hľadali.

      Po nastúpení si kolega, ktorý sedel pri taxikárovi neodpustil obligátnu otázku. “Do you speak English?” Taxikár na neho pozrel a ukázal palcom na mňa. Bolo jasné že „spíkovať“ môže akurát tak so mnou.

      Výjazd z podzemia bol však impozantný a o chvíľu sme zbadali naše ciele. Budova svetového finančného centra a Jin Mao Tower.

… budova Svetového finančného censtra Shanghai (vľavo) a Jin Mao Tower …

      Po opätovnom prejdení cez kontrolu ako na letisku sme začali rýchlovýťahom stúpať k najvyššej vyhliadke budovy svetového finančného centra v Šanghaji. Budova na prvý pohľad našincovi pripadá ako otvárač na pivové fľaše. Vo februári 2009 ešte nebola celkom dokončená. Najvyššia vyhliadka bola na “spodku otvárača”. Neskôr bola otvorená vyššia. Tam som však  už nebol. Návštevníci tam chodia po sklenenej podlahe a majú výhľad v takmer 360 stupňoch okolo budovy.

… pohľad z vyhliadky Svetového finančného centra v Šanghaji, 2009 …

      My sme si tento pohľad vtedy neužili. Zato sme si užili pivo na Bunde. Bund v Šanghaji je niečo ako korzo. Je to nábrežie Huangpu River. Atraktívna oblasť pre turistov, z ktorej je vidieť väčšinu najzaujímavejších mrakodrapov v Šanghaji.

… pijem pivo v Šanghaji na Bunde …

     Táto moja fotka ako MMS správa obletela mojich najbližších priateľov. 7.2.2009 pijem pivo v Šanghaji. Vtedy to bola pre mňa méta, (cestovateľská) s ktorou som sa chcel pochváliť.

     Pokračovanie nabudúce 🙂

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť